Remíza 0:0 znamenala deľbu bodov a prípadný postup Slovenska na ME 2016 vo Francúzsku majú tak zverenci Jána Kozáka len vo svojich rukách.
Existenčný zápas? Zápas o všetko? Ale kdeže. Akokoľvek by dnešný duel dopadol, Slovensko by malo stále šancu na ME postúpiť. Všetko by ale záležalo na skóre a na tom, či doma v Kyjeve družstvo Michajla Fjomenka oberie Španielov o nejaké body. Nebudeme ale hovoriť o všetkých možnostiach, dnes sa sústredíme na to, aby našu energiu chalani v Žiline cítili a zabezpečili nám vôbec prvú miestenke na Európsky šampionát v ére samostatnosti.
Zostavy:
Slovensko: Kozáčik - Pekarík, Škrtel, Hubočan, Gyömbér - Kucka, Pečovský - Mak, Hamšík, Ďuriš - Vittek
Ukrajina: Pjatov - Fedeckij, Chačeridi, Rakickij, Ševčuk - Stepanenko, Rybalka - Yarmolenko, Rotaň, Konoplianka - Kravec
Po zápase so Španielmi, kedy chýbali 4 výrazné opory a kedy pán Kozák skúsil mladíkov a aj tak sa mu podarilo uhrať v Oviede dobrý výsledok, už ale nie je koho šetriť. Treba ísť naplno so všetkým, čo máme, a aj preto možno niektorých udiví zostava, kedy sa Ďuriš ocitne na ľavom krídle, zatiaľ čo Gyömbér bude na ľavom kraji obrany, pričom Škrteľovi bude kryť chrbát Hubočan. Weiss je stále mimo hru, rovnako ako Ďurica, no do zostavy sa navrátil kapitán tímu Škrtel a taktiež stroj menom Kucka, ktorý by nám v strede ihriska mal hasiť všetky problémy. Mňa osobne potešila aj prítomnosť Robka Vitteka, ktorého ale 14-roční hejteri, ktorí ho pravdepodobne nevideli ešte ani hrať, už teraz zatracujú.
Veľa roboty ale Robko nemal. K lopte sa dostal len sporadicky, podarili sa mu dve kombinácie, inak sa skôr činil v defenzíve. Tá pracovala na oboch stranách miestami až príliš tvrdo, zadáci oboch tímov mali rozhodne dostatok práce, nakoniec, už po 20 minútach sme boli svedkami troch góloviek, kedy mali najväčšie šance Hamšík tvrdou strelou z voleja, technicky bohato vybavený Konoplianka so svojím nebezpečným prienikom a prízemnou strelou, ktorá sa prešmykla popri ľavej tyčke Kozáčikovej brány, no a do tretice nás ohrozil aj Yarmolenko. Naši boli aktívni najmä v prvej polovici prvého polčasu, neskôr ale prevzal iniciatívu súper z východu a ku koncu prvej 45-minútovky sme už boli len svedkami veľmi vyrovnaného zápasu. Pochvalu si z našej stráni zaslúži ako Škrteľ, tak Pekarík či Hamšík. Snahu nemôžeme uprieť ani Makovi, ktorý raz potešil oko diváka krásnymi jasľičkami, no v kombináciách a finálnych prihrávkach už chýba. Rovnako tak je citeľná absencia hráčov ako Weiss či Stoch, ktorí nikdy nemali problém so súbojmi 1on1, ktorých úspešná realizácia z našej strany by znamenala oveľa viac šancí. Prvý polčas ale skončil bezgólovo.
Ten druhý začal relatívne pokojne, no Pekarík si pri páde zranil rameno a nebol schopný ďalej pokračovať. Ukrajinci to následne skúšali aj cez centre, ale nič z nich nedopadlo presným zakončením. Šance sme si ale vytvorili aj my. Po rohovom kope druhýkrát v zápase zakončoval Kucka, šlo to ale nad, rovnako ako Hamšíkova strela o pár minút neskôr. Ukrajinci mali ale v ďalšom priebehu zápasu jasnú prevahu, až na pár protiútokov a Hamšikových prihrávok Kozákov výber smerom dopredu veľa neukázal a skôr sa zameral na trpezlivú a koncentrovanú obranu. Pritlačiť sa našim podarilo až po 75. minúte, kedy sme konečne súperovi podkúrili. V 82. minúte nastúpil miesto Maka Stoch a na posledné minúty sa tak očakávala hlavne snaha streliť víťazný gól z prípadného protiútoku. V závere stretnutia už len slovenských priaznivcov nepotešil Ďuriš, ktorý miesto nahrávky na jedného z dvoch voľných spoluhráčov radšej volil nezmyselnú strelu niekde do divákov. Nič sa tak nemení ako pre slovenský, tak ukrajinský národný tím. Ak chcú naši postúpiť, musia vyhrať ďalší zápas s Bieloruskom doma, a to v prípade, ak Ukrajinci taktiež nestratia ani bod. Slovensko to má tak všetko vo svojich rukách a najbližšie si môžeme zakričať, že sme na Majstrovstvách Európy už v októbri.
