Svoj pohľad nielen na literatúru, ale aj na módu alebo naše médiá, nám prezradí slovenská spisovateľka, ktorá má na svojom konte už viacero zaujímavých knižných titulov.
Mladá a veľmi úspešná žena nielen vo svojom odbore, ale vo všetkom, na čo siahne, presne takto by sa dala veľmi stručne charakterizovať Tamara Šimončíková Heribanová. Rodáčka z nášho hlavného mesta, ktorá sa momentálne naplno venuje písaniu kníh, už v podstate od detstva veľmi často cestuje, a to sa dokonale odzrkadlilo aj na jej pohľade, či už na umenie alebo na spoločnosť celkovo, o čom sa budete môcť presvedčiť aj sami prostredníctvom rozhovoru nižšie. Teraz sa už ale nikým a ničím nenechajte rušiť a vstúpte s nami aspoň na malý moment do svetu slovenskej spisovateľky.
Dobrý deň, môžete sa prosím vás na úvod, ako to už u nás býva dobrým zvykom, trochu bližšie predstaviť aj našim čitateľom, ktorí vás možno doteraz nemali možnosť spoznať skrz vašu prácu a taktiež nám priblížiť čomu sa momentálne venujete?
Ahojte, väčšina mi hovorí Tami, mám 30 rokov a žijem v Bratislave. Napísala som romány: Predavačky bublín (2010), Bola to len láska (2012), Malá doba ľadová (2014) a knižky pre deti, ktoré ilustrovala Petra Hilbert: Misia Eva, prísne tajné (2012) a Misia Eva v Thajsku (2014). Momentálne som internou doktorandkou v Ústave svetovej literatúry SAV, kde sa venujem nemeckej literatúre v medzivojnovom období.
Takmer rok dozadu sme uverejnili na našej stránke aj rozhovor s vašim manželom, známym slovenským fotografom Branislavom Šimončíkom, kedy ste mali v podstate len pár dní po svadbe. Zmenil sa váš život za ten čas, alebo to bola len čisto formálna záležitosť, ktorá vás povedzme ničím neovplyvnila, či už čo sa týka vašej tvorby alebo možno aj vášho súkromia?
Za tento spomínaný rok sa toho zmenilo naozaj veľmi veľa. Bolo to jedno z najrýchlejších období v našom živote. Vyšli mi 2 knihy a nasledovalo literárne turné, s ktorým sa nám podarilo prejsť celé Slovensko až ku hranici s Ukrajinou a späť. Rok to bol plný sedenia nad knihami, navštevovania konferencii a posledné mesiace nám osud zmenil hierarchiu tém absolútne. Ak všetko dobre dopadne, tak začiatkom budúceho roka bude naša rodina už v rozšírenej zostave.
Tak to vám obom dodatočne gratulujem a prajem veľa síl a hlavne asi aj trpezlivosti. Keď už sme načali túto tému, ako hodláte tráviť dní počas materskej dovolenky? Budete sa venovať aj písaniu alebo budete sústrediť všetok čas a energiu očakávanému prírastku?
Pokiaľ to pôjde, tak rada by som pracovala, aj keď ani tieto mesiace neboli jednoduché. Zrazu v mojom tele prebiehajú určité zmeny, a to sa odzrkadľuje úplne vo všetkom. Momentálne mám rozpísaný román, ale uvidíme, ako sa budú veci vyvíjať a či budem mať počas materskej dovolenky čas ho dopísať. Prvoradé je dieťa a jemu budeme musieť prispôsobiť naše fungovanie.
Skúsme ešte na chvíľku zostať pri vašej tvorbe. V akom období vášho života ste začala seriózne rozmýšľať nad tým, že sa budete venovať práve písaniu? Predsa len, v minulosti som vás vnímal hlavne prostredníctvom výtvarného umenia, respektíve fotografie. Myslíte si, že všetky umelecké smery a ich obdoby sú navzájom prepojené, a tak bol váš prechod k literatúre len plynulým presunom k inej možnosti vyjadrovania svojich pocitov? Alebo, že by v tom určitú úlohu zahrali aj gény?
Som presvedčená, že dobré umenie je otvorené akýmkoľvek vplyvom, obohacuje sa z rôznych disciplín, aj v mojej vedeckej činnosti pristupujem k literatúre interdisciplinárne. Dobrý literárny text je odtlačok doby, nezameniteľný pohľad autora, len jemu vlastný, ktorý reprezentuje svet, v ktorom žije. Písaniu som sa začala venovať ešte na gymnáziu vo Viedni. Po základnej škole v Kittsee, kde to bolo predovšetkým o naučení sa jazyka, som zrazu pochopila, že sa viem v tom cudzom jazyku ešte aj vyjadrovať. Na gymnáziu, ktoré bolo zamerané na umenie a cudzie jazyky sme písali eseje, porovnávali filmové adaptácie s knižnými originálmi, interpretovali texty a tak bola pre mňa literatúra zábavou. Vtedy som však bola presvedčená, že v živote sa budem venovať výtvarnému umeniu. V tom čase som hodiny trávila v školskom ateliéri, v čiernej komore, so spolužiačkami sme organizovali malé udalosti. Väčšina mojich spolužiačok z čias gymnázia ostala v umeleckom prostredí, sú kurátorky, reštaurátorky, maliarky, pracujú v galériách. Ja som išla po maturite na žurnalistiku.
Možno tak trochu klišé otázka, ale kde dokážete stále hľadať novú inšpiráciu, či už pri písaní alebo pri tvorbe celkovo? Pomáha vám aj fakt, že po svojom boku máte človeka, ktorý sa takisto pohybuje v umeleckom prostredí, aj keď je zameraný predovšetkým na módnu fotografiu?
Myslím, že akákoľvek inšpirácia je veľmi úzko spätá predovšetkým s ľuďmi, ktorými sme obklopení, prostredím, v ktorom sa pohybujeme a informáciami, ktoré si vyberáme alebo ktoré sa k nám jednoducho dostanú. Braniho svet módy, fotografie, dizajnu sa prelína s tým mojím svetom. Zoznámili sme sa v EMME, kde som robila osem rokov a skôr ako sme spolu začali žiť, sme boli kolegovia a kamaráti. A potom, tak ako v akomkoľvek odvetví, človek si hľadá vzory, snaží sa priblížiť sa im a pochopiť gro vecí, ich podstatu. Ja veľa čítam. Dobrá literatúra je pre mňa inšpiráciou, ale človek to chce aj tak robiť po svojom, nechce kopírovať, ale priniesť niečo nové.
Čo je pre vás dobrá literatúra, respektíve, ktoré knižné tituly patria medzi vaše obľúbené vrelo by ste ich odporučila aj naším čitateľom?
Veľa kníh čítam hlavne po nemecky, ale v poslednej dobe som si zamilovala knihy od autora menom Jiří Hájiček (napr. Selské baroko alebo Rybí krev) a taktiež aj Kateřinu Tučkovú (napr. Žitkovské bohyne alebo Vyhnáni Gerty Schnirch). Obaja spomínaní autori získali za svoje knihy aj prestížnu literárnu cenu Magnesia Litera. Potom sa mi tiež veľmi páčil román s názvom Nacista a holič od Edgara Hilsenratha. Desiatky vydavateľstiev mu rukopis odmietli vydať s odôvodnením, že téma holokaustu sa nesmie podávať sarkasticky. Táto kniha však nie je len o udalostiach 2. svetovej vojny a neskoršieho exodusu do Izraelu, ale najmä o masovosti a ľudskej povahe, ktorá v histórii v mnohých prípadoch ukázala svoju podplatiteľnosť. A ešte by som určite odporúčala aj debut spisovateľky Olgy Grjasnowej, Rus je ten, ktorý miluje brezy.
Keď sa pozrieme na aspoň krátku chvíľku do minulosti, tak môžeme vidieť, že už od detstva veľmi veľa cestujete, či už kvôli štúdiu alebo pracovne. Ovplyvnila vás táto skutočnosť, či už po kultúrnej alebo ľudskej stránke? Respektíve, čo vám tak početné cestovanie a presúvanie sa dalo a čo naopak vzalo?
Aj nepríjemné životné skúsenosti ma v konečnom dôsledku len obohatili. Cestovanie mi jednoznačne nikdy nič nevzalo a tie extrémnejšie spomienky sú pre mňa tie najvzácnejšie. Spomínam si, ako som pracovne precestovala zabudnuté časti kenskej oblasti s názvom Mara River, kde nás vítali deti a ťahali nás aby nám ukázali najväčšiu pýchu ich dediny, pitnú vodu. Alebo ako som prechádzala najväčší slum Kibera. Takisto radšej dovolenkujeme mimo hotelových komplexov. Napríklad na Kube sme prespávali v Casa Partikular u miestnych, v havanskej izbe bola diera, cez ktorú sme mohli pozorovať hviezdy. Dosť dekadentne na mňa pôsobil aj roadtrip po opustenej Route 66, s Branim sme chodili po opustených domoch, hosteloch, pumpách, celé dni sme nikoho nestretli. Jediné čo si z toho pamätám, bol ten zvláštny pocit ničoty. Prázdny kostol, prázdne obývačky, kde som si zahrala na klavíri. Baví ma objavovať a chodiť na miesta, kde nestretnem veľa turistov.
Takže uprednostňujete skôr dobrodružstvo ako pohodlie a nič nerobenie pri bazéne? Chystáte sa ešte počas posledných letných dní vybehnúť niekam na dovolenku?
V auguste to už mám nasekané, takže dovolenku určite nestíhame. Ak sa podarí, tak na jeseň by sme niekam išli. Budeme ale musieť vymyslieť kam, pretože momentálne by som nemala veľmi lietať.
Tým, že váš manžel má k móde naozaj veľmi blízko a je s ňou v úzkom prepojení v podstate každý deň, prenáša to do istej miery aj na vás, alebo táto sféra ide tak trochu mimo vás a bola by to skôr dobre mierená otázka na vašu mladšiu sestru Barbaru?
Móda ma samozrejme baví, keďže môže dokonale vyjadriť našu identitu. Myslím si, že u nás v domácnosti je prítomná všade.
Skúste nám priblížiť ako približne vyzerá jeden deň v živote Tamary Heribanovej?
To je veľmi ťažké, pretože v mojej práci neexistuje stereotyp. Sú obdobia kedy pracujem na niekoľkých projektoch súčasne a pri počítači trávim hodiny, od skorého rána až približne do 1-2 v noci. A naopak, potom mám dni, kedy sa snažím dobehnúť všetko, na čo som počas práce nemala čas.
Keďže náš web pokrýva pomerne široké spektrum rozličných tém, dokážete si u nás nájsť aspoň niekedy niečo, čo vás zaujme alebo na podobne veci vôbec nemáte čas? Respektíve, je niečo, čo vám na Refresheri vyslovene vadí, či už po vizuálnej alebo aj po obsahovej stránke?
Nie je nič čo by mi na vašom webe vadilo, práve naopak. Som rada, že máte takú silnú podporu, čítanosť a je o vás záujem. Je to taktiež dôkaz o tom, že na Slovensku sa veci posúvajú vpred a je tu stále silnejšia základňa, ktorá inklinuje k fresh témam a spracovaniu, ktoré prináša nový pohľad na svet. Keď som sa v roku 2007 vrátila z holandského Utrechtu, kde som študovala, nebolo ľahké nájsť dobrý poctivý lokál, zaujímavé akcie, nekonvenčnejší portál, miesto, ktoré by združovalo zaujímavých ľudí. Veľa sa toho zmenilo, Bratislava je fajn miesto na život a celkovo sa tu veci uberajú dobrým smerom. Ale možno to tak hovorím, pretože už roky nepozerám Hlavné televízne správy :)
Ignorujete okrem hlavných televíznych správ aj ostatné programy vysielané nielen na RTVS, ale aj na iných komerčných staniciach? Poprípade, ktoré média sú pre vás zaujímavé a čerpáte z nich informácie?
Markízu a Joj-ku príliš často nepozerám, aj keď niekedy ich počas prepínania kanálov chvíľu zostanem sledovať, aby som mala aspoň ako taký prehľad o programovej štruktúre slovenských komerčných televízií. Čo sa týka RTVS, tak najmä na 2. programe, veľmi pravidelne dobré filmy, dokumenty a relácie. Dokonca niektoré, ktoré sa týkajú našej histórie alebo poprípade folkloristickej tematiky, si aj nahrávam. Svetové, ale aj domáce spravodajstvo riešim výhradne len prostredníctvom internetu. Je to predovšetkým kvôli tomu, že sama rozhodujem, ktorým témam sa chcem venovať aj podrobnejšie.
Čo považujete za svoj zatiaľ najväčší doterajší úspech a kde vidíte samú seba o takých napríklad 5-10 rokov?
Vždy, keď mi príde moja nová kniha z tlačiarne, tak je to radosť. Za úspech považujem aj to, že mi vyšli poviedky v angličtine, nemčine, srbčine alebo čínštine. A krásny pocit je aj keď prídem na besedu s deťmi, sála je plná a ich to baví, celkovo spätné reakcie od čitateľov ma napĺňajú šťastím. A kde sa vidím o tých 5-10 rokov? Rada by som naďalej písala a zlepšovala sa v tom čo robím :)
Je možné, že sa ešte niekedy opäť vrátite k výtvarnému umeniu a fotografii alebo plánujete ostať len pri písaní a venovať mu tak všetku vašu energiu a takisto aj čas?
Keď som približne 2 roky dozadu absolvovala operáciu nohy a 2 mesiace som bola mimo použitia, nakúpila som si plátna, farby a pod. a namaľovala som niekoľko obrazov. Bol to super pocit po toľkých rokoch. K maľbe by som sa možno ešte vrátila, ale stále je tu ten problém s časom. Aj toto leto bolo absolútne pracovné.
Na záver sa vám chcem ešte veľmi pekne poďakovať za váš čas a teraz už nechávam priestor vám, aby ste mohli zanechať aspoň stručný odkaz aj našim čitateľom, respektíve vašim fanúšikom a zároveň môžete pridať link na čokoľvek budete chcieť.
Aj ja takisto ďakujem za príjemný rozhovor a prajem vášmu skvelému portálu veľa spokojných čitateľov, inšpirácie a úspechov. A vám milí čitatelia, krásny zvyšok leta a všetko len to najlepšie :)
V prípade, že vás zaujímajú aj iné formy umenia, ako je napríklad maľba alebo sochárstvo, tak neváhajte a navštívte aj našu stránku Umenie zo slovenských a českých ateliérov, kde nájdete naozaj veľké množstvo kvalitných prác stojacích za pozornosť!
