Nič nezabolí tak, ako vysoká návštevnosť filmu, ktorý si to vôbec nezaslúži. Bohužiaľ, to je prípad aj Mimoňov.
Prichádzam do kina, sedím polhodinku vo vestibule, čítam si Jobsovu biografiu, keď v tom pomaly začínajú prúdiť decká (niektoré mali aspoň pekné mamičky) s tričkami pokrytými Mimoňmi, videl som dokonca aj pár plyšákov. Pýtal som sa sám seba, na čo som sa to upísal a dopína mi, že sem fakt nepatrím. Asi som naozaj zapredaný. A asi naozaj napíšem e-mail Georgeovi Millerovi, aby do ďalšieho Maxa obsadil aj pár Mimoňov. Do kín by sa aspoň dostalo viac ľudí a tržby boli krajšie. To je zároveň jediné veľké číslo, ktoré Mimoni na radosť dospelých ľudí ponúkajú. Teda, dospelých ľudí prevádzkujúcich kinosály a pracovníkov Universalu, ktorí si prídu po Furious 7 a Jurskom svete na ďalšie bonusy. Mimoni ašpirujú na ďalšiu miliardu v kinách, no ja vám poviem, prečo by sa tak stať nemalo.
Hodina a pol je na side-kickov enormne veľa. Drvivá väčšina z nich (najmä tí obľúbenejší) ale skutočne svojmu „pánovi“ pomáhajú a majú určité schopnosti. Mimoni ale nič nedokážu. Nezrozumiteľne kecajú, sú neproduktívni, nešikovní, malí, bez charakteru či väčšej inteligencie. Ich jedinou a zároveň kľúčovou výhodou je to, že sú naozaj zlatí a vlastne sú to aj veľkí dobráci, čo deťom nanajvýš stačí. Pre dospelých sú ale neatraktívni, zbytoční a rozhodne nie sú vtipní. Animák oplýva asi takým množstvom humoru ako režisérska dvojica (Pierre Coffin a Kyle Balda - Coffin sa postaral aj o oba diely Ja, zloduch) originalitou. Veľa tam toho teda nie je. Avšak tvrdiť, že som sa raz nezasmial a 4-krát nepousmial by bolo klamstvo. Svoje najväčšie tromfy už Mimoni minuli v traileroch a v podstate som ani viac neočakával. Pár vecí ale stále prekvapí a poteší, počas hodiny a pol je toho ale strašne málo a je to rovnako tak nevýrazné.
Pokiaľ boli Mimoni v Ja, zloduch len na 10 minút roztrúsení v krátkych scénach, všetko bolo v poriadku. Dokonca sa môžeme baviť aj o skvelých vedľajších postavách. Od začiatku však bolo jasné, že na celovečerák jednoducho a proste stačiť nebudú, na čo prišiel každý triezvo rozmýšľajúci a inteligentný človek. Celý film ale nelogicky stavia práve na nich. Vedľajšie postavy sú klišé, občas aj trápne a ich konanie je hlúpe. Iste, Mimoňom demenciu odpustiť vieme, ale občas sa zdá, že režiséri zabudli, že pracujú aj s ľuďmi, ktorí inteligenciu naozaj majú. Na scéne sú ale krátko a veľa dobrého so sebou nakoniec aj tak neprinesú.
Ak ale zoberiete do kina najmenších, budú spokojní. Mimoni padajú na hlavu, sú nešikovní, pre deti atraktívni, nezmyselne tliachajú papuľkou, sú zlatí a farební, rovnako ako klasický farbami presýtený animák. Nič viac vám ale skutočne neponúknu. O nejakej logike a dierach v scenári (ak nejaký vôbec vznikol) začínať radšej ani nejdem. Stopáž je extrémne pretiahnutá a plná hluchých, nudných miest. V konečnom dôsledku to ale nebolo ani horšie, ani lepšie, než som čakal. Miestami som sa pousmial, bol prekvapený dvoma-troma vecami, inokedy som sa zase cítil trochu trápne. Častejšie som ale mal pocit, že sa tu nevyužil potenciál, a to najmä v „akčných“ scénach. Film neskrýva ani žiadne posolstvo, nejaký výchovný odkaz deťom, ako sme tomu zvyknutí pri tradičných hollywoodskych rozprávkach. Zhrnuté a podčiarknuté: Mimoni sú obsahovo prázdnym filmom, ktorý v pretiahnutej stopáži dokazuje, že tieto malé žlté... potvorky(?) nemajú najmenšiu šancu utiahnuť celovečerák a už vôbec nie kultúrne zasýtiť dospelého človeka. Až tak často sa nesmiali ani len deti, a to taktiež o niečom vypovedá. Animácia neohúri, dej je prihlúply a keby to neboli Mimoni, úplne by nás tento film obišiel. Rovnako ako desiatky podobných animákov, ktoré sú určené pre tých najmenších. Urobíte ale lepšie, ak počkáte dva mesiace a zoberiete ich na Pixarovku Inside Out (V hlave). Tam sa zabavíte ako vy, tak aj oni. A garantujem vám, že ani raz si nepoviete, že sa pozeráte na dementný dej s (časom) až otravnými hlavnými postavami. Hor sa k miliarde a negatívnym recenziám. 4,5/10
