Ako malý chlapec pozeral prvý diel Súboja Titanov doma pred televízorom, pri druhom už spolupracoval na jeho tvorbe.
Dnes máme na programe ďalší zo série rozhovorov s úspešnými Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Pôvodne som si Ľuboša Suržina vybral kvôli jeho dokonalým olejomaľbám, avšak počas samotného rozhovoru sme sa dopátrali až k jeho zamestnaniu, ktoré sa určite len tak nevidí. Veď koľko domácich maliarov sa môže pýšiť spoluprácou na známych hollywoodských trhákoch a iných zahraničných filmoch? A tak sa okrem Ľubošovych názorov na umenie samotné porozprávame o tom, čo je vlastne pri tvorbe filmov jeho úlohou a čo všetko táto práca obnáša. Ešte predtým ako začneme, vám veľmi rád predstavím aj umelcovu facebookovu stránku, na ktorej nájdete kompletný prierez jeho tvorbou.
Čau, takže na začiatok by si nám mohol prezradiť niečo viac o sebe, teda kto si a čo robíš.
Ahoj. Volám sa Ľuboš de Gerardo Suržin, Gerardo – je moje umelecké meno. Neviem ako sa to môže nazvať v slovenskom jazyku, ale v angličtine je moja profesia Digital Concept Artist/Matte Painter, Art Director. Pracujem na filmoch, kde vytváram návrhy podľa scenára a tvorím realistické pozadia do filmov. Je to vlastne kombinácia digitálneho kreslenia a fotomontáže referencii (fotiek), ktoré nafotím pri nakrúcaní filmu, alebo po, keď už tvorím tie pozadia. Momentálne sa nachádzam v Singapúre, no pôvodom som zo Slovenska, konkrétne z Košíc, čo je aj napriek tomu môj domov, moja srdcovka. Práve preto som sa rozhodol otvoriť si vlastnú malú galériu práve v Košiciach, kde sú vystavované moje práce digitálneho umenia, olejomalieb a fotografii – kedže veľa cestujem po svete.
Kedy a akou cestou si sa dostal k umeniu?
Mojím snom bolo pracovať na filmoch, a to ma hnalo dopredu. Kedže technika filmov sa zmenila od kedy som bol ešte malý chlapec, tak som sa začal venovať grafike a vizuálnym efektom. Najskôr som bol 3D modeler, ale to bola príliš technická stránka umenia. Tak som to zmenil na Concept Art a Matte Painting. Začal som si kresliť prevažne prostredia vo Photoshope vo vrstvách a postupne ich animoval. Po čase som si povedal, že si dám rok na vytvorenie portfólia. Pracoval som v Datarte ako predajca elektrotechniky, ale po nociach som drel a makal na svojom portfóliu. No a po roku som ho poslal do firiem v Európe. Prvých 10+ firiem mi ani neodpísalo, no jedna sa mi ozvala naspäť s tým, že bude pohovor po telefóne. Dostal som prvý job, z ktorého ma samozrejme vyhodili kvôli jazyku, ale potom to už išlo samo, keď som dostal druhú ponuku z Londýna.
Zohráva podľa teba v umení podstatnú rolu talent?
Zaujímavá otázka, kedže ja na talent neverím. Pre mňa je talent kombinácia troch slov - skúsenosti, predstavivosť a ťažká práca – kde si za tým treba ísť, tvrdo makať a nepočúvať okolie, že sa to nedá. Presne takto to bolo aj v mojom prípade. Veď kde sa tu na Slovensku tvoria veľkofilmy ako Súboj Titanov, Avatar, alebo Hry o život? Každý hovorieval, že je to pekné ako hobby, ale mám sa venovať niečomu inému, v čom sa tu na Slovensku uplatním. No išiel som s podporou stále za svojím. Takže talent je pre mňa len zjednodušené slovo všetkých týchto aspektov.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Najčastejšie sa inšpirujem prostredím okolo mňa. Skúsenosťami z mojich predošlých prác, obrazov a taktiež chýb, ktoré sa snažím premeniť na pozitívum. Napr. nečakaný ťah štetcom ako chyba, ale sedí to, tak to naschvál využijem pri ďalšom maľovaní. Inšpirujem sa hudbou, dobrým textom v hudbe, ľuďmi, ich správaním a prírodou.
Potrebuje podľa teba umelec ku svojej práci aj kvalitné vzdelanie v tomto obore?
Absolútne nie. Ja som študoval ekonomiku a management, čo s umením a mojou prácou nemá absolútne nič spoločné. Bolo to vždy moje hobby a teraz je to moja práca, ktorá je fantastická.
Vedel by si nám popísať, ako vznikajú tvoje diela a približne koľko času ťa stoja?
Keď tvorím Concept Art do filmu alebo pozadia, tak od jedného dňa až po tri týždne. Záleží od toho, či mám vytvoriť scifi mesto, alebo len pohorie + záleží od režiséra filmu. Občas sa stane, že sa netrafím do jeho predstáv, keďže každý máme iný pohľad už len na zelenú farbu. Pri olejomaľbe je to od 30-minútovej štúdie 10x12 palcov až po niekoľko týždňov, keď maľujem niečo veľké.
Akú métu by si chcel vo svojej práci dosiahnuť?
Chcel by som sa už len živiť maľovaním obrazov, byť na pozícii Director of Photography pre film a nakrútiť vlastný film, k čomu sa už pomaly blížim. No čo sa nehmotnej stránky týka, tak zanechať po sebe inšpiráciu pre ostatných umelcov alebo tých, ktorí ešte len začínajú.
Máš aj nejaké idoly?
Idoly som kedysi mával. Dylan Cole, Dusso či Ryan Church boli tí, na ktorých som pozoroval to čo sa mi naozaj páči. No to som bol ešte neskúsený a snažil sa ich napodobňovať, podvedome kopírovať ich štýl a ich práce. Teraz už idem len z vlastných skúseností. Čiže tie idoly bolo skvelé mať, no aj tak mam úplne iný štýl prác, ako oni. Nepochybne však platí, že práve oni mi k tomu pomohli.
S akými reakciami sa stretávaš, keď niekomu ukazuješ svoje výtvory?
Zaujímave, no stále, keď ukážem moje práce ľuďom, ktorí nepracujú vo filme alebo nemaľujú, tak každému sa to nenormálne páči. Keď ich ukazujem ľuďom v mojom okolí, kolegom a priateľom, tak oni už vedia, že ma až tak nezaujíma, či je to pekné, ale čo treba zmeniť. Kompozícia, svetlo, hĺbka, tón farieb, synchronizácia, čo a ako medzi sebou pracuje, ako som vyplnil priestor a podobne. Čiže od verejnosti veľmi pozitívne a od blízkych kritika, čo tvorí perfektný balanc.
Má podľa teba slovenský umelec reálnu šancu uživiť sa svojou tvorbou?
Podľa mňa, ak bude maľovať a tvoriť pre Slovensko, bude sa musieť pripraviť na to, že to bude veľmi, veľmi ťažké. Ja sa sústredím na zahraničie, kde ľudia majú dosť peňazí a ochotu míňať ich práve na umenie. Pre mňa umenie je niečo hodnotné a keď niekto predáva obrazy za 30, 50 eur, tak to nemôže brať ako niečo, čo má umeleckú hodnotu. No najväčší rozdiel je ten, že v iných štátoch ľudia inak berú umenie úplne inak. Chodia na výstavy a venujú mu svoj čas. Každé historické väčšie mesto chce byt umelecké. Napríklad Paríž, St. Peterburg, Sydney, Londýn alebo Amsterdam či New York, kde je iná mentalita ľudí.
Skús nám prosím popísať, čo je pri tvorbe filmu tvojou úlohou.
Mojou úlohou je tvoriť koncepty/návrhy do filmov na základe scenára. Je v podstate na mojom rozhodnutí a rozpoložení, ako sa rozhodnem snímky dotvoriť. Dorábam pozadia do scén, ktoré sú vopred nakrútené na známom zelenom alebo modrom pozadí.
Určite budem spolupracovať na pokračovaní Hunger Games a taktiež na Amnesii a Bridge of Spies.
Akým odvetviam umenia sa venuješ a ktoré je pre teba najzaujímavejšie?
Venujem sa digitálnemu umeniu, pretože je to moja práca, práca na filmoch. No na rovnakej úrovni je pre mňa aj olejomaľba. Je úžasné vytvoriť si ten svoj vlastný svet a dať tomu život na plátne. Je to osobné a je to niečo, čo ostane dlhé roky zachované.
Čo robíš, keď práve netvoríš?
Keď netvorím, tak fotím, píšem knihu (už je vlastne dokončená), kamerujem, idem sa von zabaviť a veľa cestujem. Nemám deň, kedy by som aspoň niečo netvoril, takže vlastne všetko je u mňa tak, že tvorim bez prestávky. Ide len o to, či malé, alebo veľké veci. Či tvorím pre inšpiráciu alebo preto, aby som tu inšpiráciu dal dokopy a ukázať na verejnosti. Ale keď už vypnem, tak idem von na stretnutie s kamarátmi, zavolať domov blízkym, pokecať, alebo si pustiť film.
Aký je podľa teba cieľ umenia?
Pre mňa ako osobu a osobné vnútro je to cieľ dať niečo z mojej mysle a jej fantazijného sveta do reality. Pre verejnosť, a všeobecnosť je to to isté, ale za cieľom sa o to podeliť so zvyškom sveta. Povedať..aha.. tu je niečo, na čo myslím, čo mám v hlave, čo chcem predať ďalej, aby si to niekto vzal a dotvoril už podľa seba, svojej fantázie.
Má ešte umenie schopnosť ľudí zasiahnuť a priniesť im šťastie, radosť alebo dokonca meniť ich k lepšiemu?
No tak to určite. Ked tvorím, tak tvorím niečo, čo ide zo mňa. Je to niečo, čo chcem ukázať ľuďom a ten process spotrebuje celú moju myseľ a čas. Čiže nemám čas myslieť na niečo čo je zlé, na negatíva a je to iný druh relaxu. Takže určite áno!
Čo je pre teba najdôležitejšia vec ako pre začínajúceho umelca?
Najdôležitejšie je to, prejsť cez ten pocit, že to, čo tvorím, nie je dobré, keď začínam. Ďalej je to o tvrdej práci, skúšaní iných techník a nebáť sa experimentovať. Naučiť sa kompozíciu, harmóniu farieb, hĺbku a myslieť na to, že každý odtieň farby má v sebe ďalšie odtiene. Napríklad čierna, nemusí byť úplne čierna, ale ma ďalšie odtiene, modrej, červenej, sivej.
Aký je podľa teba najlepší spôsob porozumieť umeniu?
Skúšať. Skúšať a tvoriť. To je najlepší spôsob. Ak sa niekto ako napr. ja kedysi, pozrie na obraz, nevidí to, čo tomu predchádzalo. Koľko práce, myslenia, sústredenia, koľko predošlých nevydarených prác prešlo rukami, kým to dielo, ktoré je vystavené, môže byť ukázané ľuďom na verejnosti.
Dnes sa umelci často snažia šokovať. Snažíš sa o to aj ty?
Samozrejme. Kvalitou, spôsobom, štýlom a niekedy kontroverziou, ktorá dodá na jedinečnosti a zaryje sa ľuďom do mysle. Je dobré na to myslieť - šokovať, no nie prehnane, pretože potom sa tvorí len pre tú jednú vec a to nie je dobré. Malo by to zasiahnuť viac ľudí a šokovať každého inak.
Mal si niekedy ako umelec krízu, v ktorej si spochybňoval napríklad sám seba?
Určite. Po takom roku som si kládol otázku, či to má význam. Tú otázku si položím niekedy aj teraz, keď tvorím a skúšam niečo nové. Či to bude dosť dobré za ten čas a energiu. No idem si stále za tým svojím. Je to dobrá vec, pretože ma to núti ísť dopredu a keď niečo nemôžem, idem za tým a dám to aj tak, aj keď až na dvadsiatykrát.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Otvoril som si galériu v Košiciach a tej sa venujem a tak isto písaniu svojej knihy, ktorá už je prakticky vo finále, takže ešte edit a potom nájsť vydavateľstvo. Ďalšie plány idú s cestou, no medzi najväčšie patrí to, aby som naďalej maľoval a tvoril s olejom a pokračoval pracovať pre ďalšie veľké filmy.
Za rozhovor Ľubošovi veľmi pekne ďakujeme. Opäť sme mali možnosť nahliadnuť do práce zaujímavého človeka a dozvedieť sa niečo zo zákulisia. V prípade, že by ste sa chceli šikovného umelca opýtať na niečo, čo sme vynechali, môžete tak už tradične urobiť v komentároch a my vám odpoveď určite sprostredkujeme. Ak náhodou aj vy poznáte osobu, ktorá by mohla byť pre ostatných prínosom, neváhajte sa nám ozvať na [email protected] Teraz mi už neostáva nič iné, len vám poďakovať za pozornosť a rozlúčiť sa. Dovidenia!
