Podľa odborníkov stačí zostaviť test tak, aby študenti hľadali viac než holé fakty a pridať prísnejšie časové obmedzenie.
Školský systém každej krajiny by sa mal postupne prispôsobovať dobe a potrebám trhu. Presne touto cestou sa snaží ísť aj šéf organizácie, ktorá vytvára záverečné certifikačné testy pre britské školy. Po ukončení 10. a 11. ročníka, teda približne vo veku 15 až 16 rokov musia študenti zvládnuť povinnú GCSE skúšku, ktorú by sme mohli prirovnať k našej maturite. Podľa experta budú môcť všetci bez výnimky práve pri tejto skúške používať prehliadač Google, čo je určite jeden z najráznejších zásahov do komplikovaného britského vzdelávacieho systému. Ako prípravu k vysokoškolskému štúdiu si žiaci volia 3 až 4 predmety, ktorým by sa chceli venovať aj na univerzite. Táto fáza trvá dva roky a k jej ukončeniu je potrebné úspešne absolvovať A-level test, pri ktorom budú môcť všetci zúčastnení rovnako využiť internet v celej jeho kráse. Táto zmena je neodvrátiteľná a podľa Marka Dawea bolo potrebné takto reagovať na revolúciu vo vzdelávaní, ku ktorej už údajne prišlo.
V praxi by však táto novinka nemala znamenať úpadok vzdelanosti žiakov. Na vyhľadávanie budú mať limitovaný čas, čaká ich filtrovanie množstva informácií a naviac bude tento trend aplikovaný len pri fázach, kde študenti v testoch nemusia uvádzať holé fakty (roky, mestá), ktoré je jednoduché nájsť. S tvorcom nápadu nesúhlasí viacero expertov, ktorí sa pochopiteľne vyhovárajú na príchod "hlúpejšej" generácie. Pridáva sa aj hrozba ešte vyššej nezamestnanosti a koniec-koncov aj nezáujem ostatných krajín o absolventov s takto získaným certifikátom. Dawe argumentuje aj experimentom z dánskych škôl, kde si žiaci vyskúšali písanie testov za použitia Google.
Takto vyzerá GCSE testovanie. Už čoskoro budú školy potrebovať množstvo techniky, ktorá bude žiakom asistovať.
V prípade, že by sa britskí študenti naozaj dočkali tejto zmeny, dá sa predpokladať, že by sme skôr či neskôr mohli očakávať kopírovanie trendu aj vo zvyšných európskych krajinách a tým pádom aj na Slovensku. Osobne si neviem predstaviť, aby som mal možnosť počas maturity z dejepisu či biológie používať Google. Stresom sprevádzané odpovede predsa majú svoje čaro a keď žiak nedokáže pred komisiou obhájiť svoje vedomosti, nie je dôvod, aby pokračoval na vysokej škole.
Sám som mal možnosť vyskúšať si testovanie touto formou na vysokej škole, kde študujem. Zaujímavosťou je, že hlavnou osou predmetu bolo programovanie. Učitelia sa vyhovárali na množstvo žiakov, a preto zvolili podľa ich názoru objektívny test s ABCD odpoveďami, počas ktorého sme mali možnosť využívať všetky dostupné zdroje vrátane internetu. Zakázaná bola len vzájomná komunikácia, ktorú však v skutočnosti nikto nepotreboval. A výsledok? Študenti, ktorí sa pri prvom teste snažili niečo naučiť stratili motiváciu a vidina jednoducho získaných bodov ich pri tom druhom zlákala natoľko, že svoj cenný čas a energiu radšej venovali existenčným predmetom.
