V náročnom dueli sme Švédov zdolali 4:2.
Menej ako 24 hodín mali naši reprezentanti do dvadsať rokov na to, aby zabudli na nie práve vydarený (aj keď bojovný) výkon proti domácej Kanade a pozbierali všetky zvyšky síl a koncentráciu na svoj posledný zápas šampionátu. V ňom sa stretli so severským celkom zo Švédska a hralo sa o veľa - bronz z Majstrovstiev sveta. O kvalite súpera nemôžeme v žiadnom prípade pochybovať, no aj napriek tomu si na základe predzápasových vyjadrení verili.
Po úvodnom hvizde to vyzeralo presne tak, ako každý očakával. Slováci so zabezpečenou obranou a otravní Švédi. Karta sa však obrátila hneď v tretej minúte, kedy schladil Tri Korunky rýchlou a presnou strelou spomedzi kruhov Dávid Šoltés po tom, ako sa k nemu dostal odrazený puk. Neprešlo ani 40 sekúnd a my sme sa opäť tešili z gólu, tentokrát po krásnej akcii, ktorú má na svedomí kto iný ako kapitán Reway. Pohotovou prihrávkou našiel Rosandiča, ten sa ešte zahral s brankárom a zakončoval ako profík - do prázdnej bránky. Bohužiaľ sme sa z dvojgólového vedenia netešili dlho a po šikovnej kombinácii sa Švédom podarilo znížiť a tesne pred koncom prvej tretiny aj vyrovnať. Paradoxne však nevyužili výhodu o dvoch hráčov, ktorá trvala dlhých 80 sekúnd.
V druhom dejstve patril začiatok konečne slovenskej reprezentácii. Dokázali sme si vybojovať zopár nebezpečných šancí, sekundovali aj Švédi. Aj napriek absencii gólov ponúkli oba celky skvelý hokej, priam na nerozoznanie od toho seniorského. Za spomenutie určite stoja výkony oboch gólmanov, keďže hlavne vďaka nim sme počas druhej dvadsaťminútovky nevideli ani jeden presný zásah. A pri zásahoch ešte ostaneme. Záverečný tlak našich reprezentantov na švédsku bránku vyústil k faulu na Patrika Koyša, ktorý bol zákerne odzadu napadnutý hokejkou Bergmana. A ten bol následne aj vylúčený po konzultácii rozhodcov po skončení tretiny na 5 + DKZ.
Patrik nastúpil do tretej časti očividne bez zdravotných problémov a my sme sa mohli tešiť z 5-minútovej presilovky o jedného hráča. Pravdepodobne každý jeden hráč s krížom na hrudi si pri úvodnom vhadzovaní uvedomoval, aké dôležité bude túto výhodu využiť, aspoň raz. V úplne najvhodnejšej chvíli sa ozval Skalický, ktorý opäť po geniálnej Rewayovej prihrávke zvýšil na 3:2. Nálada na striedačke našich stúpala spoločne s tempom hry, pretože Švédi chceli výsledok ešte upraviť v ich prospech a nepomohlo ani odvolanie brankára. S vypätím všetkých síl a najmä vďaka mohutnosti tímového ducha sa nám zásluhou atakovaného Koyša podarilo výsledok upraviť na konečných 4:2. Teraz našich chlapcov čakajú už len milé povinnosti ako preberanie medailí, rozhovory a podpisy.
Na záver len jedno veľké ĎAKUJEME!
