A my sme sa ho rozhodli navštíviť.
Žije úplne sám, ukrýva sa medzi stromami a keď započuje ľudský hlas, spanikári a uteká hlbšie do lesa. Kto je tento záhadný muž? Miestni obyvatelia ho v lesoch na bratislavskej Kolibe stretávaju už desiatky rokov, ale nikto nedokáže s určitosťou povedať, kto to je, odkiaľ prišiel a prečo už dlhé roky žije izolovaný od spoločnosti. Nevie to možno ani on sám. Na internete koluje pár videií, na ktorých ľudia narazili na tohto čudáka a podarilo sa im ho natočiť. Pri akejkoľvek snahe o komunikáciu však dokáže tento človek iba s ťažkosťami zo seba dostať pár viet, ktoré sa neustále opakujú a radšej pred vami utečie do lesa, kde sa cíti bezpečnejšie. Ak má lepší deň a neskryje sa pred vami, povie vám, že je hladný, že má chuť na dievčatá a že sa volá Zan. My sme sa za ním vybrali s cieľom zistiť viac.
Zan na videu z roku 2011. V tento deň očividne nemal dobrú náladu.
Našu cestu začíname na zastavaných bratislavských Kramároch. Mestský ruch sa vytráca, začína nás obklopovať hustý les a jediné, čo nás vyrušuje, sú otravné komáre. A taktiež pomyslenie na to, ako tu Zan dokáže vydržať úplne sám. Za tie roky si dokázal zvyknúť na nedostatok jedla, dážď či sneh. Ako tak kráčame, rozmýšlame nad osudom tohto muža. V lese sa predsa nenarodil a ako každý iný, aj on musel mať nejakú rodinu, detstvo a prežiť životné situácie, ktoré ho doviedli až sem, do úplného ticha a samoty.
Po 20 minútach chôdze sa dostávame blízko k miestu, kde by sa mal Zan ukrývať. Po ceste stretávame pár psíčkarov a odbočujeme z cestičky hlbšie do lesa. Po chvíli pátrania objavujeme medzi stromami vychodené miesto, pravdepodobne Zanov "domov". Na zemi sú poukladané fľaše a pozostaky jedla, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou zanechali ľudia po opekačkách na neďalekej lúke. Strechu nad hlavou Zanovi zabezpečujú jedine tak koruny stromov, ktorých konáre sú ovešané kusmi oblečenia. Hoci je deň, celé toto miesto naháňa strach a pripomína scénu ako z hororového filmu.
Po pár minútach čakania sa spoza húštiny vynára muž s dlhými vlasmi a ešte dlhšou bradou. Odetý v špinavých kusoch oblečenia, v rukách nesie deravú tašku, ktorá už má čo to odžité a pokladá ju na zem k ostatným veciam. Je to jasné, našli sme ho. Zan si našu prítomnosť všíma, no nijako nereaguje. Keď sa snažíme priblížiť bližšie, spozornie a cúva. Skúšame teda na tohto čudáka prehovoriť a s napätím čakáme, ako to dopadne. Máme štastie. Zan neuteká, ako tomu bolo v minulosti, načiahne ruku k uchu a ustráchane povie, aby sme rozprávali hlasnejšie, pretože nepočuje.
Ako tak stojíme od seba asi 5 metrov, Zan nám hovorí, že mu máme doniesť hocijaké jedlo a položiť ho na zem k stromu. Okrem toho stále opakuje vetu: “Ja temer nečuju." Je cítiť, že jeho slovná zásoba je veľmi obmedzená a prevládajú v nej slová českého pôvodu. Pýtame sa teda základné otázky typu odkiaľ pochádza, prečo tu žije a kde zháňa jedlo na prežitie. Sme však neúspešní, Zan nám o sebe nechce nič povedať a stále dookola opakuje, že nás nepočuje. Po pár minútach začína byť z našej prítomnosti viditeľne nervózny, zvyšuje hlas a poslednýkrát opakuje známu vetu. Rozhovor sa končí a lesný muž sa od nás vzďaľuje hlbšie do lesa so slovami, že máme odísť. Nezabúda spomenúť, že dámy môžu zostať. Keď je v dostatočne bezpečnej vzdialenosti, sadne si, oprie sa o strom a pozoruje, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej.
Neskôr si uvedomí, že tašku s neznámym obsahom, s ktorou predchvíľou došiel do svojho “príbytku”, nechal pri nás a začne panikáriť. Snažíme sa tomuto mužovi vysvetliť, že mu neublížime, no Zan si melie svoje a nervózne prekračuje pomedzi konáre, no bojí sa k nám priblížiť. Ocitáme sa teda v situácii, kedy je na mieste to celé zabaliť a nechať Zana na pokoji. Ten sa však z ničoho nič pomätene rozbieha od nás preč. Prediera sa pomedzi konáre stromov a keď už to vyzerá, že sa nam stratí z dohľadu, zastaví sa a z plného hrdla začne na nás vrieskať ako zviera: “Prosím vás ohromne, to jedlo tam nechajte!”. To je posledný moment, kedy Zana vidíme. Uteká hlboko do lesa a stráca sa medzi hustými konármi stromov.
Video, ktoré vzniklo počas nášho stretnutia s lesným mužom Zanom
Tento podivný muž nám teda o sebe veľa neprezradil. Posledná vec, ktorá nám vŕta hlavou, je, či môže predstavovať nebezpečenstvo pre ostatných. Lokalitu radi navštevujú psíčkari a rodiny s deťmi využívajú neďalekú lúku na víkendové opekačky. V médiach sa už v minulosti spomínalo, že tento muž údajne napadol ženu, ktorá sa so svojím psom prechádzala v jeho blízkosti. Miestni obyvateľia však tvrdia, že pokiaľ sa k tomuto pánovi nepriblížite a necháte ho na pokoji, nič sa vám nestane. Po našom stretnutí však vieme povedať, že Zan pravdepodobne nie je duševne zdravý človek, a preto treba mať v lesoch na bratislavskej Kolibe oči otvorené.
