Naučil nás, ako zvládnuť prežiť aj v mínusových teplotách celých 24 hodín. Nás však zaujímalo aj to, kto je Filip Kúdela a prečo hovorí o tom, že je dôležité byť pripravený na krízové situácie? Po pozretí videa ti určite pomôže aj náš rozhovor s ním.
Po noci strávenej v lese, kde sme sa učili založiť oheň bez zapaľovača, postaviť si prístrešok z dreva či zvládnuť extrémny chlad, sme sa vrátili späť do civilizácie s jednou otázkou: kto je vlastne človek, ktorý nás tým všetkým previedol?
Vo videu si môžeš pozrieť, ako vyzeralo naše 24-hodinové prežitie v prírode pod vedením Filipa Kúdelu.
Filip má 33 rokov a na prvý pohľad nepôsobí ako stereotypný „prepper“, ktorý čaká apokalypsu či útok mimozemskej civilizácie v bunkri. Je zakladateľom projektu TRICERAT a inštruktorom zameraným na prežitie v náročných podmienkach a krízovú pripravenosť. Dlhé roky sa venuje bushcraftu, SERE tréningu a pravidelne sa zapája aj do monitoringu veľkých šeliem na Slovensku.
V minulosti pôsobil v ozbrojených silách ako ostreľovač, no dnes svoje skúsenosti odovzdáva civilistom.
Na jeho kurzoch sa ľudia učia nielen založiť oheň či prežiť noc v lese, ale aj pozorovať okolie, pracovať so stresom alebo byť pripravení na situácie, ktoré si väčšina z nás radšej ani nepredstavuje.
Zároveň je to človek, ktorý po návrate z lesa zapne playstation a hrá hry, pozerá dookola The Office či How I Met Your Mother, vychováva malého syna a žije úplne bežný život. Možno práve preto jeho prístup nepôsobí vojensky, ale skôr ako snaha naučiť ľudí základnú vec, na ktorú sme v modernom svete trochu zabudli — vedieť sa o seba postarať aj bez využitia moderných výdobytkov doby.
O tom, čo ho k tomu priviedlo, čo ľudia na kurzoch najčastejšie podceňujú, prečo by mala byť každá rodina pripravená na možnú krízu a čo všetko je dôležité vedieť o pripravenosti, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore.
Podobné reportáže môžeme písať len vďaka členom Refresher Clubu. Ak chceš patriť medzi nich, neváhaj a vstúp do neho. Získaš množstvo benefitov a kvalitný obsah, ktorý vzniká priamo v teréne a prináša príbehy, ku ktorým by si sa inak nedostal.
- Aký bol Filipov život v armáde.
- Čo to znamená krízová pripravenosť a prečo by mal každý vedieť aspoň základy.
- Koľko stojí výstroj na prežitie v lese a čo je potrebné mať doma v prípade núdze.
- Ako vyzerajú Filipove kurzy a čo všetko sa v nich naučíš.
- Aké najťažšie situácie si prežil Filip a či sa aj on bojí nejakého krízového scenára.
- Koľko stoja kurzy prežitia a pre koho sú určené.
- Zaujímavosti, napríklad aj to, kam chodiť v lese na toaletu.
Ako by si sa predstavil niekomu, kto nevie, čo je to bushcraft? Bushcraft je súbor zručností, ktoré ti umožnia žiť v prírode s minimom vybavenia. Ide o to vedieť si z dostupných zdrojov postaviť prístrešok, pripraviť jedlo, založiť oheň a fungovať v súlade s prírodou.
To, čo učím ja, vychádza zo severského bushcraftu, ktorý sa praktizuje v severnej Európe a Amerike, takže je vhodný aj pre naše podmienky. Nejde len o prežitie, ale o schopnosť spraviť si v prírode dočasný domov a byť sebestačný.
Keď sa povie „prepper“, veľa ľudí si predstaví človeka, ktorý sa pripravuje na apokalypsu, stavia si bunkre, bojí sa mimozemskej invázie. Ako vnímaš tento stereotyp? Je to do istej miery opodstatnené, lebo niektorí ľudia to ženú do extrémov. Ale pre mňa je preperstvo hlavne „pripravenosť“. Byť pripravený na situácie, ktoré sa reálne môžu stať: výpadok elektriny, výpadok vody, požiar v okolí, povodne, pandémia, aj vojna. Nie že budeme žiť v postapokalyptickom nukleárnom „wastelande“, ale skôr byť schopný fungovať bez vecí, ktoré berieme ako samozrejmosť.
Kde je podľa teba hranica medzi zdravou pripravenosťou a strachom z budúcnosti? Pripravenosť podľa mňa neznamená strach, skôr pokoj na duši. Keď sa niečo stane, nemusíš panikáriť ani všetko riešiť na poslednú chvíľu. Základom je mať zručnosti a vedomosti, plán a základnú výbavu. Keď vieš, kam ísť a čo robiť, situácia je hneď menej chaotická – vezmeš ruksak, rodinu a vieš, ako postupovať.
Pripravuješ sa aj na konkrétny scenár, alebo skôr všeobecne? Čomu „veríš“ ty? Pripravujem sa skôr všeobecne. Ak sa pripravíš na jeden konkrétny scenár a príde iný, môže ťa to zaskočiť. Pri väčšine krízových situácií je však princíp podobný – dostať sa z nebezpečného miesta na bezpečné. Výnimkou môže byť napríklad pandémia, keď je bezpečnejšie zostať na jednom mieste. Inak ide vo veľa prípadoch práve o evakuáciu a presun.
Myslíš si, že dnešná spoločnosť je skôr nepripravená alebo vystrašená?
Myslím si, že v spoločnosti je prítomná aj nepripravenosť, aj strach. Niektorí ľudia to úplne ignorujú a hovoria si, že im sa nič také nemôže stať. Iní sú naopak vystrašení, ale práve to ich motivuje pripraviť sa. Zdravý strach môže byť dobrým impulzom.
Horšia je skôr úplná ignorácia. Je to podobné ako bezpečnostný pás v aute – nedávaš si ho preto, že chceš havarovať, ale preto, že zvyšuješ šancu, že to prežiješ, ak sa niečo stane.
Stretávaš sa na kurzoch s ľuďmi, ktorí prichádzajú zo strachu? Pýtaš sa ich na dôvody? Zatiaľ sa ľudí na dôvody veľmi nepýtam, je to ich osobná vec. Na kurzoch som hlavne preto, aby som odovzdal zručnosti. To, čo mi však účastníci často povedia sami, sú skôr jednoduchšie dôvody – napríklad že ešte nikdy nespali sami v lese a chcú to skúsiť alebo zistiť, či to zvládnu. Skôr než strach z budúcnosti je za tým zvedavosť a chuť naučiť sa niečo nové.
Pôsobil si v ozbrojených silách ako ostreľovač. Čo z tej skúsenosti dnes využívaš na kurzoch? Najmä schopnosť fungovať v náročných podmienkach a zvládať dlhodobý nekomfort. Veľkú rolu zohráva aj precíznosť, trpezlivosť, prieskum a orientácia v teréne. Dôležitá je tiež práca v tíme – vedieť si rozdeliť úlohy a spolupracovať. Tá skúsenosť mi dala aj určitý nadhľad a uvedomenie, že aj ťažké situácie sa raz skončia.
Bolo to v armáde náročnejšie než to, čo dnes učíš ľudí na survival kurzoch?
Sú to trochu odlišné typy prežitia. Vojenské je náročnejšie najmä v tom, že musíš fungovať v presne stanovených podmienkach a nemáš takú voľnosť rozhodovania. Navyše je tam aj bojová zložka – taktika, simulácie a ďalšie úlohy spojené s bojom. Preto je to v tomto smere náročnejšie než to, čo učím ľudí na survival kurzoch.
Čo bolo pre teba fyzicky a psychicky najťažšie v armáde? Môžeš popísať nejakú najnáročnejšiu chvíľu?
Fyzicky si najviac spomínam na základný výcvik v Martine – mali sme 21-kilometrový pochod s výstrojom a bez vody. Niekto z čaty mal vo vrecku len dva malé keksíky, takzvané „kávenky“, a tie sme si rozdelili medzi asi 30 ľudí. Na konci sme prišli ku skale s prameňom a mohli sme sa napiť – vtedy to bolo neuveriteľné osvieženie.
Psychicky bolo najťažšie obdobie po vypuknutí vojny na Ukrajine. Boli sme medzi prvými jednotkami, ktoré išli na hranice. Dostali sme výstroj a muníciu a konvojom sme sa presúvali niekoľko hodín. Potom sme tam strávili týždne a pomáhali na hranici. Najťažšie bolo vidieť utečencov a celú tú situáciu na vlastné oči.
Je niečo, čoho sa aj ty stále bojíš? Alebo z čoho máš rešpekt? Odkedy som otec, prirodzene mám najväčší strach o svojho syna, najmä z vecí, ktoré nemám úplne pod kontrolou. Práve preto sa snažím na sebe neustále pracovať. Dôležité sú pre mňa piliere ako sila, odvaha, zručnosť a česť.
Verím, že každý by na nich mal pracovať, pretože nikdy nevieš, do akej situácie sa môžeš dostať. Pre mňa je to motivácia byť pripravený a vedieť ochrániť seba aj svoju rodinu.
Pre koho sú tvoje kurzy určené — skôr pre outdoor nadšencov alebo aj úplných laikov (ako som bola ja)?
Kurzy sú určené pre úplne všetkých. Mám ich rozdelené do viacerých úrovní, takže začať môže aj úplný laik a postupne sa posúvať ďalej.
Základom je Survival 1 – približne 8-hodinový kurz, kde sa ľudia naučia základné techniky a mindset prežitia. Vyššie úrovne trvajú 24 až 48 hodín a zahŕňajú aj noc v lese či modelové krízové situácie.
Druhou líniou je bushcraft, ktorý je pokojnejší a viac zážitkový – ide o tradičné zručnosti, stavbu prístrešku, varenie v prírode a prespanie v lese. Okrem toho robím aj kratšie workshopy, napríklad zamerané len na zakladanie ohňa.
Celý projekt dnes stojí na štyroch líniách: survival, bushcraft, pripravovaná prepper línia zameraná na krízovú pripravenosť a recon – teda navigácia, stopovanie a pohyb v teréne.
Musí mať človek nejakú fyzičku, aby to zvládol?
Fyzická kondícia je určite výhodou, pretože pripravenosť nie je len materiálna, ale aj psychická a fyzická. Človek by mal zvládnuť odniesť svoju výstroj a v prípade potreby pomôcť aj niekomu ďalšiemu – napríklad dieťaťu, kamarátovi alebo psovi.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aký bol Filipov život v armáde.
- Čo to znamená krízová pripravenosť a prečo by mal každý vedieť aspoň základy.
- Koľko stojí výstroj na prežitie v lese a čo je potrebné mať doma v prípade núdze.
- Ako vyzerajú Filipove kurzy a čo všetko sa v nich naučíš.
- Aké najťažšie situácie si prežil Filip a či sa aj on bojí nejakého krízového scenára.
- Koľko stoja kurzy prežitia a pre koho sú určené.
