Afantáziu má aj zakladateľ Pixaru či slovenská influencerka. Čo to je, ako to funguje a prečo si jednoducho s afantáziou nedokážeš predstaviť nielen jablko, ale ani tvár svojej mamy?
„Najbolestivejšie pre mňa je, že si napríklad neviem v hlave prehrať nejaké spomienky s blízkymi, ktorí už nie sú medzi nami.“ Influencerka Petra (Petush Nasklee) hovorí, že má afantáziu a okrem toho, že si nedokáže predstaviť chuť, zvuk či vôňu, si nedokáže v hlave predstaviť ani žiadnu spomienku či obyčajné jablko.
Ak máš úplnú afantáziu, nedokážeš si v mysli vizuálne predstaviť akékoľvek predmety a niektorí ľudia dokonca ani ľudí. Zatvoríš si oči, chceš si predstaviť stôl, a nevidíš nič. Dokážeš si však obrazy uvedomovať abstraktne cez iné zmysly, ako napríklad pocity či chuť jedla.
Britský neurológ Adam Zeman pôsobiaci na medickej škole v Exeteri (jeho otec bol český historik Zbyněk Zeman) nám v rozhovore potvrdil, že väčšina ľudí s afantáziou si vie predstaviť, ako chutí jablko, ako ho prežúvajú v ústach a čo pritom cítia, ale nedokážu si jablko vizuálne predstaviť.
Adam Zeman v roku 2015 vydal po 10-ročnom skúmaní výskumnú prácu zameranú na túto netradičnú formu fungovania mozgu. Pomenoval ju afantázia (z gréckeho „phantasia – predstavivosť“ a predpony „a“, teda „bez“, takže niečo ako „bez predstavivosť“) a nedávno o nej vydal aj knihu.
Ľudia s afantáziou majú problém spomínať na dovolenku
Odvtedy sa jej venuje oveľa viac vedcov a lekárov. Niektoré ich štúdie hovoria o tom, že afantázia môže negatívne ovplyvniť aj predstavivosť chutí, zvukov či predstavivosť viažúcu sa na iné zmysly, čo nám potvrdila aj influencerka Petra (Petush Nasklee), ktorej afantázia spôsobuje, že si nedokáže predstaviť zvuky a ani chute.
Ľudia s afantáziou majú problém aj spomínať na minulé udalosti. Nedokážu si predstaviť, ako sa s niekým stretli či ako vyzeralo miesto, kde boli, aj keď ti povedia, o čom sa rozprávali, pretože si to pamätajú.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Niektorí experti to prirovnávajú k televízoru. Niekto má bezfarebný televízor, niekto farebný, niekto ho má Ultra HD a niekto má televízor, na ktorom nefunguje obraz, iba zvuk. Zatiaľ čo ľudia, ktorí majú Ultra HD televízor, majú hyperafantáziu, opakom je televízor bez obrazu, a teda život s afantáziou. Ľudia s afantáziou tak nemajú „obraz“, ale majú „zvuk“, takže si vedia predstaviť konkrétne situácie a dokážu premýšľať nad jablkom, akurát bez vizualizácie takej situácie či predmetu.
Afantázia nemá žiadne oficiálne delenie a kategórie, avšak expert na afantáziu, britský neurológ Adam Zeman, nám predstavil istú formu delenia.
Delenie afantázie
– úplná afantázia: neschopnosť predstaviť si v mysli akékoľvek vizuálne obrazy či spomienky
– čiastočná afantázia: ľudia žijúci s čiastočnou afantáziou si dokážu predstaviť predmety aj miesta, ale častokrát bez detailov a dôležitých častí.
Afantáziu delí aj podľa toho, či si človek s ňou žijúci má problém predstaviť si len obrazy, alebo aj chuť, vôňu, alebo iné zmyslové vnemy. Existuje viacero ďalších subkategórií, ako napríklad tá, v ktorej sú ľudia, ktorí si nedokážu ani vybaviť tváre rodiny či kamarátov.
Niektorí ľudia rozdeľujú čiastočnú afantáziu ešte podľa toho, či si pri nej človek dokáže predstaviť predmety, ale nie miesta (takzvaná „scene aphantasia“), alebo si zase dokáže predstaviť miesta, ale nie predmety („object aphantasia“).
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké má sny človek s afantáziou.
- Či je to choroba, alebo niečo iné a či sa dá tento stav zvrátiť.
- Aké problémy v živote spôsobuje afantázia Filipovi a Peťke a ako im mení život.
- Aké má afantázia výhody aj pre duševné zdravie, koľko ľudí ju má a ako vieš zistiť, či ju máš tiež.
- Britský neurológ, ktorý tento stav pomenoval ako prvý, nám vysvetlil, ako afantázia ovplyvňuje pamäť a čo odkazuje Fikimu Sulíkovi, ktorý sa zosmiešňoval afantáziu a influencerku Peťku.
