Mladá Slovenka porozprávala o štúdiu v zahraničí na dvoch prestížnych školách.
Jej cesta nezačala vo vedeckých laboratóriách, ale v umeleckých triedach na hodinách spevu a klavíra. Napriek tomu sa dnes venuje neurovede na jednej z najprestížnejších univerzít sveta. Slovenská študentka Frederika Malichová sa podelila o vplyve osobných zážitkov na jej profesijný smer a o tom, čo všetko musela prekonať, aby si splnila sen o štúdiu v zahraničí.
Vďaka grantu od Nadácie Alto sa jej podarilo študovať na Cambridge, kde naplno rozvinula svoj talent a obohatila svet vedy o nové poznatky v oblasti neurodegeneratívnych ochorení. „Celý život som sa venovala veciam spojeným s umením a hudbou. Milovala som to. Chodila som na spev, hodiny teórie, klavír venovala som sa francúzštine a taliančine. Toto ma bavilo robiť vo voľnom čase popri štúdiu na 1. súkromnom gymnáziu Bajkalská v Bratislave,“ hovorí Frederika.
Mala vášeň pre umenie, no rozhodla sa pre vedu
Frederika vysvetlila, že v druhom ročníku sa musela rozhodnúť, z ktorých predmetov bude maturovať a na aký odbor sa bude profilovať. „Veľmi dlho som nad tým rozmýšľala a radila som sa aj s rodičmi. Umelecký svet bol mojou vášňou, no takmer všetci v mojom okolí mi vraveli, že ak pôjdem týmto smerom, budem to mať o čosi náročnejšie s uplatnením. Nakoniec som sa rozhodla pre biológiu, chémiu a matematiku, a myslím, že som spravila dobre“
Spojenie prírodných vied a umenia je u ľudí vzácne. Rozhodnutie ísť študovať do zahraničia prírodné vedy u nej dozrievalo postupne a Frederikin priateľ hral veľkú rolu v rozhodovaní. Keďže študoval v Londýne, chcela byť s ním. V procese výberu konkrétneho odboru spolu vytvorili „hodnotiacu tabuľku,“ kde bodovala programy univerzity podľa záujmu. Vyšlo jej, že by mala skúsiť odbor Biomedical Sciences.
Odbor na ňu dokonale sadol. „Hoci som uvažovala o viacerých školách s týmto programom, túžila som študovať v Londýne a University College London bola pre môj odbor absolútnou špičkou. Veľmi som si priala, aby ma tam vzali. No prihlášku som si podala aj na iné univerzity v Londýne a takisto aj na Univerzitu Komenského v Bratislave na odbor farmácia. Môj sen o UCL sa však podarilo naplniť,“ dopĺňa.
Podmienky prijatia sú rovnaké pre všetkých záujemcov zo sveta. „Ja som musela napísať personal statement, čo je dokument o tom, prečo som sa rozhodla pre túto školu a odbor. Je to niečo ako motivačný list, ktorý zahŕňal tiež popis mojich hobby a prínos, ktorý so sebou prinesiem na školu pre komunitu ľudí študujúcu na tejto škole. Musela som tiež doložiť dve referencie od učiteľov na moju osobu, a tiež predpokladané známky na maturite.“
„Chcela som zistiť viac o diagnóze môjho otca“
Mnoho ľudí to nevie, no prihlasovanie na univerzity v Londýne prebieha v decembri v maturitnom ročníku stredoškolákov. Frederika prezradila, že dôležitým činiteľom v celom rozhodovaní o štúdiu zohral aj jej otec.
„V tomto období mu začínalo ochorenie, ktoré lekári nevedeli dlho pomenovať. No diagnóza nakoniec znela Progresívna non fluentná afázia, forma frontotemporálnej demencie, čo je špeciálne neurodegeneratívne ochorenie. Na vlastné oči som videla, ako sa mení jeho správanie a vnímanie na základe toho, že sa mu mení štruktúra mozgu – odumierali mu mozgové bunky. Začala som sa zaujímať o túto diagnózu viac,“ vysvetľuje Frederika.
Prvé mesiace na UCL mladú Slovenku úplne opantali, v pozitívnom zmysle slova. No bolo to tiež obdobie, kedy sa jej ocinovi začali zdravotné komplikácie. Chcela jeho ochorenie pochopiť, a tak začala vo voľnom čase študovať neurovedu a neurodegeneratívne ochorenia.
„V škole som si vyberala všetky predmety, ktoré s touto oblasťou súviseli. Využívala som naplno všetky možnosti, ktoré ponúkala táto úžasná škola a inšpirujúci odborníci, aby som získala čo najviac vedomostí. Celá neuroveda je veľmi zaujímavá. Fascinovalo ma, ako biologické veci spôsobujú tie klinické, ktoré som vnímala aj u ocina.“
Už v prvom ročníku vedela, čím sa bude zaoberať v ďalších rokoch jej štúdia
Frederiku štúdium naozaj chytilo a postupne ju začalo aj baviť. Už v druhom ročníku uvažovala nad svojou záverečnou prácou. Vedela, že sa bude držať ocinovej diagnózy. Na UCL si prešla všetky práce profesorov, ktorí sa venovali frontotemporálnej demencii. Napísala im mail, či by ju nezaškolili.
„Odpísala mi jedna vedkyňa, s ktorou som neskôr spolupracovala celý bakalársky ročník. Môj projekt niesol názov ‚Nové prostriedky na diagnózu frontotemporálnej demencie.‘ Vyskúšala som si bioinformatické metódy v neurovede, laboratórne metódy – bola som tzv. v centre diania,“ hovorí Frederika.
Biomarkery sú objektívne biologické meratele vnútorného stavu pre ochorenia, ktoré sa dajú využiť tiež pre frontotemporálnu demenciu. Frederika však pracovala s konkrétnymi krvnými vzorkami, kde sa nachádzajú tzv. extracelulárne častice, ktoré každá bunka vylučuje. Tieto častice obsahujú proteíny, ktoré ti vedia povedať, čo sa deje s bunkou.
„Ide o istý typ komunikácie. Mozgové bunky tiež vylučujú tieto extracelulárne častice. Mozgovo-krvná bariéra zohráva dôležitú úlohu, pretože zabezpečuje prenos molekúl medzi mozgom a krvou. V mojom projekte som sa venovala skúmaniu krvi, teda konkrétnejšie, zaujímala som sa o to, či je možné extrahovať tieto extracelulárne častice z mozgu v krvi,“ vysvetľuje.
Samotný postup je však ešte fascinujúcejší. „Odobrali sa vzorky krvi, odtiaľ som si zobrala plazmu a v nej som hľadala extracelulárne častice. Bolo to celkom stresujúce, lebo nikdy nebolo jednoznačné, či sa to podarí. Keď sa to podarilo, nasledoval druhý krok, extrahovanie konkrétnych častíc z mozgu – tých je ešte menej.“
Frederika bola tiež zapojená do optimalizácie protokolu na extrakciu, porovnávania rôznych metód a analýzy proteínov v mozgovomiechovom moku, ktoré sú u pacientov s genetickým typom frontotemporálnej demencie. Všetky výsledky sú zaznamenané v jej bakalárskej práci.
„Moja školiteľka mi bola veľmi nápomocná. Celý výskum prebiehal v spolupráci s UK Dementia Research Institute, čo je obrovský inštitút pre demenciu v Anglicku, ktorý spája rôzne výskumné inštitúcie po celom Anglicku, a tiež s iniciatívou GENFI (Genetic Frontotemporal Dementia Initiative), kde je sústredená veľká databáza pacientov s touto formou demencie. Nachádzajú sa v nej aj presymptomatickí aj symptomatickí pacienti a je možné porovnávať ich rôzne ukazovatele a meratele,“ vysvetľuje Frederika.
Po UCL skúsila šťastie na jednej z najprestížnejších univerzít sveta
Frederika hľadala pre seba výzvu a podala si prihlášku na Oxford. Tam ju však nevzali. „Uvažovala som aj nad Cambridge, no tá negatívna odozva z Oxfordu ma zneistila. Napokon som si tam prihlášku podala, stála iba 50 libier, a vyšlo to. Celý administratívny proces na Cambridge bol rovnaký ako na UCL,“ objasňuje Frederika.
Moment, kedy sa dozvedela, že ju zobrali na jednu z najuznávanejších univerzít na svete si jasne pamätá. Učila sa vtedy na skúšky, keď jej v tom pípol e-mail z Cambridgu, kde jej svietil text „We are pleased to invite you for an interview.“
„Bola som neskutočne šťastná. Povedala som si: ‚Prvé kolo je za mnou, poďme do druhého.‘ Na interview som prezentovala môj doterajší výskum. V rámci prezentácie sa ma pýtali množstvo otázok a všímali si moje reakcie, myslenie a pohotovosť. Musím sa priznať, že som ten typ osoby, ktorý miluje prezentovanie – a pri tomto interview som presne vedela, čo idem hovoriť. Cítila som, že je to moja šanca zažiariť a využila som ju naplno,“ spomína Frederika.
Frederiku „pohovorovalo“ až 6 ľudí. Interview prebehlo online a Frederika mala z neho dobrý pocit. O dva dni jej písala budúca školiteľka s tým, či môžu prediskutovať jej budúci projekt. „Toto bol pre mňa jasný signál, že ma zobrali. Potom som už len čakala na oficiálne stanovisko z fakulty. Mala som extrémnu radosť. Neskôr v tom dni som to oslávila s kamošmi,“ spomína s úsmevom.
Štúdium vo Veľkej Británii je finančne náročné
Mladej študentke pomáhali s úhradou nákladov na štúdium rodičia, za čo im bude navždy nesmierne vďačná. Popri štúdiu si však privyrábala aj babysittingom, prácou v kaviarni, či v reštauráciách a teraz si privyrába písaním blogov.
Frederika však získala tiež grant od Nadácie Alto za 10 tisíc eur na štúdium na univerzite Cambridge. „O grante Nadácie Alto som sa dozvedela na internete, keď som pátrala po rôznych možnostiach financovania svojho štúdia. Nejde o lacnú záležitosť. Grant od Nadácie Alto mi pomohol uhradiť niektoré z nákladov na štúdium, konkrétne časť z ročného poplatku. Bola som za to veľmi vďačná.“ Podobnú finančnú podporu v podobe grantu dostali aj jej zahraniční spolužiaci v ich rodnej krajine. Na rozdiel od nej ju však dostali od štátu.
V záverečnej práci zostala Frederika pri krvi a biomarkeroch. Skúmala ako bunky imunitného systému, ktoré sa dajú extrahovať z krvi, prispievajú k neurodegenerácii a čo sa deje v mozgu. „Existuje veľa výskumov zameraných na to, že imunitný systém je veľmi aktívny pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Ja som sa však pozerala na to, či tie krvné bunky vedia nejako ovplyvniť dianie v mozgu,“ vysvetľuje.
Frederika mala rôznu škálu pacientov, od frontotemporálnej demencie až po kortikobazálny syndróm. S touto témou sa dostala na medzinárodnú konferenciu v Amsterdame, kde tieto výsledky prezentovala a hodnotila vedecká spoločnosť. „Bola to skvelá skúsenosť. Cambridge naozaj ponúka možnosti, ktoré som využila naplno,“ spokojne hovorí Frederika.
„Vo Veľkej Británii sa neučíme učivo naspamäť“
Frederika nemala vlastnú skúsenosť so štúdiom na vysokej škole na Slovensku, a preto nevie zhodnotiť rozdiely štúdia v zahraničí a u nás. Náhľad má len cez jej kamarátov. Frederika vysvetlila, že vo Veľkej Británii sa neučia naspamäť učivo cez knihy, či publikované štúdie, ale rozvíjajú aj kritické myslenie. Taktiež sa učia kriticky premýšľať aj v súvislosti so štúdiami.
„Na Cambridge máme zas úžasnú college, kde sa všetci stretávame, a kde je všetko čo potrebujeme na jednom mieste – od knižnice cez spoločnú reštauráciu až po fitko. Žijeme si tam taký spoločný komunitný život, čo je skvelé,“ hovorí.
V škole pracujú s aktuálnymi článkami z relevantných médií či vedeckých časopisov, kde je náročné dostať publikáciu. „Žiadny predmet ‚kritické myslenie‘ sme nemali, ale mali sme napríklad predmet technológie v neurovedách. Na tomto predmete sme dostávali 3 články, ktoré sme si museli prečítať. Nemávali sme prednášku, no na hodine sme diskutovali o tom, prečo použili danú metódu, čo ňou vedci chceli dosiahnuť, čo mohli spraviť lepšie alebo ako by sme postupovali my,“ vysvetľuje Frederika.
Mnohokrát sa stalo, že na danú vec mali spolužiaci rozdielne názory. Tak vznikla diskusia, vďaka čomu sa u žiakov rozvíjalo kritické myslenie a tvorivosť. Okrem takýchto hodín mali aj klasické prednášky, aké sú všade.
Študentský život na Cambridge je úplne iný
Počas štúdia na Cambridge bývala Frederika na študentskom ubytovaní, konkrétne na dome s desiatimi izbami a vlastnou toaletou. „Zdieľali sme dve kuchyne. Mala som pocit, že je to v podstate súkromné ubytovanie. Ak by som však mala porovnať Londýn s Cambridge, tak Cambridge je kompaktnejší, viac študentsky žijúci. Veľké plus bolo pre mňa aj to, že všetko tam bolo poruke a blízko seba,“ hovorí Frederika o ubytovaní.
Frederika vysvetlila, že na Cambridge fungujú komunity, ktoré sa volajú collages. „Na Cambridge je ich 31. Každý študent je v jednej z nich, a to bez ohľadu na to, čo študuje. Collage predstavuje pre študentov komunitu, v rámci ktorej má svoju knižnicu, jedáleň, formálne večere, fitness centrum, music room a podobne.“
„Každý je inej veľkosti a na rôznych lokáciách. Je to super príležitosť na spoznanie sa s rôznymi ľuďmi zo školy. Každý študent na Cambridge je pridelený do jednej z collage a stáva sa súčasťou nejakej komunity. Nemôže sa tu teda nikomu stať, že by zostal ‚študent – samotár‘,“ objasňuje šikovná vedkyňa.
Zostať v zahraničí alebo sa vrátiť domov je dilema asi každého zahraničného študenta. „Dlho som prehodnocovala či zostať v Anglicku. Napokon som si podala prihlášku na doktorandské štúdium na University of Amsterdam a vzali ma. Od budúceho roka budem teda na holandskej adrese, z čoho sa veľmi teším.“
