Okúsila som chuť balkánskych krajín. Okrem krásnej prírody ma čakalo aj niekoľko nepríjemných zážitkov.
Prechádzam cez Chorvátsko-Bosniacke hranice. V dlhom rade áut sa posúvam pomaly, miestami stojím. Nie je to ako prechádzať hranice na Slovensku. Je niečo po druhej popoludní, som unavená, na cestách od šiestej rána. Z premýšľania ma vytrhne pohľad na opačnú stranu, kde v rade stoja autá smerujúce z Bosny a Hercegoviny do Chorvátska.
Dvaja policajti prezerajú bosniacke auto zvonka, potom nakážu vodičovi vystúpiť. Musí otvoriť všetky dvere vrátane kufra. S baterkami a s vycvičeným psom sa polícia vrhne do kontroly auta a keď po dlhej chvíli nič nenájde, vodiča pustia.
Takto kontrolujú všetky autá, ktoré z krajiny vychádzajú. Na chvíľu sa mi z toho stiahne žalúdok, no potom si uvedomím, aké mám šťastie, že moja krajina patrí do Európskej únie. Mňa totiž, ako Slovenku, do krajiny pustili len s občianskym preukazom, bez kontroly.
V Refresheri ti každý deň prinášame zaujímavý obsah. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakciu, staň sa aj ty členom klubu Refresher+. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a mnohým ďalším benefitom.
Naša redaktorka absolvovala roadtrip po troch krajinách: Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore a Chorvátsku. Čo nezvyčajné tam zažila a videla si prečítaš v tomto článku.
- Čo všetko bolo zahrnuté v ubytovaní v Bosne a Hercegovine za 8 eur na noc.
- Prečo majú ľudia v Bosne a Hercegovine rozostavané domy.
- O čom som sa rozprávala s malým dievčatkom a akú hroznú vec mi prezradilo.
- Aké miesta som navštívila v Čiernej Hore a koľko tam stoja potraviny a služby.
- Prečo na chorvátskom vidieku nie je veľa ľudí a čo som našla v lese.
- Koho som stretla pri návšteve pyramídy v Bosne a Hercegovine.
- Prečo na mňa miestny gánil a zo strachu som sa schovala do auta.
- Čo ma ohúrilo v Čiernej Hore a koľko tam stoja potraviny či služby.
- Prečo ma desil chorvátsky vidiek a čo som videla v lese.
Cesty lepšie ako u nás, domy bez fasád a ubytovanie za 8 eur
Bosna je krajina plná kontrastov. Po prekročení hranice sa dostávam na diaľnicu a namierené to mám do blízkosti hlavného mesta, Sarajeva. Ubytovanie zatiaľ nemám, podobne ako mobilnú sieť. Nič mi však neprekáža a ja plnými dúškami nasávam pochmúrnu, daždivú atmosféru tejto krajiny.
Do úžasu ma privádza kvalita ciest. Diaľnice, vrátane niekoľkých hlavných ťahov, ktoré vedú cez mestá a dediny, sú v perfektnom stave. V predstavách sa mi vynorí cesta, ktorá vedie z môjho rodného slovenského mesta do susednej dediny. Keď som ako malá zvykla v aute zaspať, pravidelne som sa budila s otlčenou hlavou zo všetkých výmoľov, do ktorých zapadli kolesá.
Rozhodla som sa, že zastanem na prvej pumpe, ktorá bude po ceste. Tam si nájdem cez booking ubytovanie a kúpim elektronickú SIM kartu, aby som o sebe mohla dať vedieť. Navigácia ma vedie zopár kilometrov do dediny. Tu začínam pociťovať, že sa skutočne nachádzam v Bosne a Hercegovine.
Tabuľa s názvom dediny je posprejovaná, za ňou stojí billboard s tvárou miestneho politika. Ďalej vysoké stĺpy, na nich vlajky. Nie však bosniacke, ale srbské. Je ich plná dedina. Ľudia na moje auto zazerajú, je im jasné, že som cudzinka. A domy, tie majú síce farebné, ale nedokončené, bez fasád. Zamýšľam sa, prečo to tak asi je?
Rozhodla som sa teda opýtať niekoho miestneho. Po oslovení tretieho človeka, ktorý mi nerozumel, som zostala mierne frustrovaná. Napokon som si odpoveď našla cez chat GPT. Tam som sa dozvedela, že za rozostavané domy môže nie len horšia ekonomická situácia a migrácia obyvateľstva, ale aj fakt, že kým vlastník svoj dom nedokončí a neskolauduje ho, nemusí zaň platiť daň. Ako dobre.
Kupujem si elektronickú SIM cez aplikáciu Airalo a hľadám ubytovanie kúsok od hlavného mesta. Nachádzam dom, samozrejme, rozostavaný, avšak s plnou výbavou. Izba na spanie, plne zariadená kuchyňa s vybavením, kúpeľňa, sprchové šampóny, sušič na vlasy, deky, pripojenie na internet aj klimatizácia. A dokonca pet friendly. S takýmto vybavením to isto bude stáť majland, pomyslím si.
Keď však prejdem k objednávke, zisťujem, že ubytovanie stojí 8 eur za osobu na noc. A skutočne to tak aj bolo.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koho som stretla pri návšteve pyramídy v Bosne a Hercegovine.
- Prečo na mňa miestny gánil a zo strachu som sa schovala do auta.
- Čo ma ohúrilo v Čiernej Hore a koľko tam stoja potraviny či služby.
- Prečo ma desil chorvátsky vidiek a čo som videla v lese.
