Myšlienka bola na stole viac ako 300 rokov. Ako mal vyzerať kanál DOL a prečo sa týkal aj nás?
Ak by ho zrealizovali, Česko by sa stalo centrom európskej riečnej dopravy.
Projekt vybudovania riečneho koridoru by znamenal prelomovú zmenu v riečnej doprave a európskom lodnom biznise. Plán bol jasný: prepojiť tri hospodársky najvyznámejšie moria s európskymi prístavmi a zabezpečiť plynulý prejazd lodí.
- Ako mal koridor vyzerať.
- S akými kontroverziami sa projekt stretol.
- Prečo ho dodnes nezrealizovali.
Čierne more, Baltické more a Severné more majú niekoľko významných prístavov, odkiaľ putuje množstvo lodí s nákladom aj cez riečne koridory do rôznych kútov Európy. V histórii sa vo viacerých štátoch vybudovalo niekoľko menších projektov, ktoré prepojili rieky a pomohli tým viacerým sféram vrátane obchodu, turizmu či ekológii, píše MDCR.
Od podobného megaprojektu sme však neboli ďaleko ani my. Plán, ktorý vo viacerých formách koloval vládami, firmami či stolmi projektantov, je na svete už viac než 300 rokov. V súčasnosti je však jasné, že tento kanál nevznikne.
V Refresheri denne pracujeme na témach rôznych zaujímavostí z domova aj zo sveta. Nedávno sme písali o neúspešnom megaprojekte tunelu na Jadran či morskom území, ktoré vlastní Česká republika. Ak ťa podobný obsah baví, určite sa pridaj do klubu Refresher+ a užívaj si početníé benefity vrátane tisícov exkluzívnych článkov.
Záujem mali aj Baťovci
DOL bol údajne obľúbeným a vytúženým biznisovým modelom Tomáša Baťu. Jeho nevlastný brat a nástupca v spoločnosti, Ján Antonín, dokonca zaplatil polovicu nákladov na výstavbu tzv. „Baťovho kanálu,“ ktorý viedol na trase Otrokovice - Rohatec.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa na ňom podieľal Tomáš Baťa.
- Ako ho ovplyvnila druhá svetová vojna.
- Koľko by projekt stál.
- Ktorý slovenský politik bol veľkým fanúšikom tejto vízie.
