Známe slovenské príslovie hovorí „iný kraj, iný mrav“ a zdá sa, že počas Vianoc to platí dvakrát. To, čo je v niektorých krajinách považované za tradíciu, môže mnohých cudzincov dokonca aj pohoršiť...
Vianoce sú sviatky, ktoré oslavuje takmer celý svet. Zatiaľ čo na Slovensku čakáme celý Štedrý deň v napätí až do večera, keď nám pod stromček prinesie darčeky Ježiško, v Katalánsku deti čakajú na to, kým im ich „vykaká“ drevené polienko. Akokoľvek neuveriteľne a bizarne to môže znieť, čítaš správne.
Podľa katalánskej tradície kus polena s červeným nosom a nakreslenými očami prezývaný ako Caga Tió – v preklade „kakacie poleno“, deťom „vykadí“ počas Vianoc darčeky. Neurobí to však zadarmo, darčeky dostanú len tie deti, ktoré ho poctivo kŕmili sušienkami a zaspievali mu pieseň.
Čo sa týka Katalánska, nejde o jedinú úsmevnú vianočnú tradíciu. Okrem toho, že poslušným deťom darčeky „vykaká“ kus dreva, v katalánskom betleheme nájdeš postavičku muža so stiahnutými nohavicami, ktorý práve vykonáva veľkú potrebu.
Keďže tieto tradície znejú prinajmenšom zvláštne, rozhodli sme sa bližšie pozrieť na to, akú majú históriu. Pri našom pátraní sme preskúmali aj ďalšie, veľmi čudné vianočné zvyklosti z krajín celého sveta.
Ešte predtým než si k nim povieme niečo viac, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naše články o zaujímavostiach zo sveta páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
„Kakacie polienko“ ako katalánsky Santa
Zatiaľ čo vo väčšine častí sveta roznáša darčeky veľký muž s dlhou šedivou bradou oblečený od hlavy po päty v červenom, v Katalánsku si vymysleli omnoho originálnejšiu vianočnú legendu. Deťom darčeky nikto neprinesie, ale „vykadí“ im ich kus dreveného polienka prezývaný ako Caga Tió alebo aj Tió de Nadal.
Ako píše portál NPR, deti počas decembra „kŕmia“ drevené poleno zvyškami jedla a potom, keď mu na Štedrý deň zaspievajú zábavnú pieseň, „vytlačí“ zo seba darčeky a tradičnú maškrtu.
Katalánka Sandra Redondo-Candela pre portál priblížila, že podľa tradícií deti kŕmia polienko rôznymi maškrtami niekoľko týždňov. Spomenula si, že keď bola malá, nechávala každý večer pri svojom Caga Tió pomaranče. Do rána po nich zostali len šupky. Vždy na Štedrý deň 24. decembra jej rodičia zakryli chrbát polienka teplou dekou a spoločne so Sandrou začali spievať:
KVÍZ: Ako dobre poznáš postavy z legendárnych vianočných filmov?
24. decembra 2023, 10:00
Caga tió, (Kakacie polienko,)
tió de Nadal, (polienko Vianoc,)
no caguis arengades (nekakaj nám slané slede,)
que són massa salads (tie sú príliš slané,)
caga torrons (vykakaj turrón)
que són més bons! (ten je o mnoho chutnejší!)
Len čo rodina dospievala pesničku do konca, rodičia poslali Sandru do izby, aby sa išla pomodliť. Keď sa vrátila, chrbát polienka bol odokrytý. Okolo jeho zadnej strany sa už nachádzali darčeky a turrón – tradičná španielka cukrovinka podobná tureckému medu.
Ako ďalej píše portál NPR, katalánska tradícia Caga Tió má svoj pôvod počas pohanských sviatkov – konkrétne súvisela s oslavami zimného slnovratu. Vo vidieckych dedinách si domáci kedysi vybrali jeden obrovský kmeň stromu, ktorý rituálne zapálili. Celú zimu ho postupne spaľovali a uctievali ako Tió de Nadal.
Postupom času sa však tento pohanský rituál premenil na rodinnú tradíciu. Rodiny chodili do lesa, kde našli polienko, ktoré si zobrali domov, aby sa oň starali. Keď nastal ten správny čas – ktorý nastal vždy na Štedrý deň –, polienko rodine vrátilo ich starostlivosť tým, že zo seba „vykadilo“ darčeky a sladkosti.
Kadiaci muž v betleheme
Keď si predstavíš improvizovaný betlehem, pravdepodobne sa ti pred očami zjavia postavičky Márie, Jozefa, Ježiška, pastierov a prípadne anjelikov. V niektorých krajinách – na čele s Katalánskom – však betlehem obsahuje ešte jednu významnú postavu. Konkrétne ide o roľníka so stiahnutými nohavicami prezývaného ako caganer, (v doslovnom preklade z katalánčiny naničhodník) ktorý vykonáva veľkú potrebu. Veľmi často k jeho figúrke prislúcha aj exkrement medzi jeho nohami.
Ako píše portál Vox, ani historici nedokážu s istotou povedať, ako a kedy sa caganer dostal do betlehemu. Domnievajú sa však, že korene tejto tradície siahajú do 18. storočia a pochádzajú zo severovýchodnej oblasti Španielska.
Hoci sa nám môže zdať, že vyobrazenie kakajúceho farmára v betleheme je vulgárne a neúctivé, treba si uvedomiť, že pre roľníkov boli exkrementy veľmi dôležité, pretože slúžili ako hnojivo. Podľa historikov preto mohol byť caganer predzvesťou dobrej úrody počas budúceho roku.
Podľa slov odborníka Joana Liiterasa s ňou figuruje v známej katalánskej povere: „Existovala povera, že ak muž z vidieka nedá do betlehema caganera, bude mať na ďalší rok veľmi slabú úrodu,“ povedal Liiteras pre BBC.
V súčasnosti sú postavičky caganerov populárne nielen v Katalánsku, ale nájdu sa aj v ďalších kultúrach. Nájsť ich môžeš v Španielsku, Portugalsku a dokonca aj v talianskom Neapole.
Ako píše portál Vox, trendom posledných rokov sa stali postavičky, ktoré pri veľkej potrebe nezobrazujú už len roľníkov, ale aj známe americké celebrity. Snaha vyrábať canagerov zo slávnych osobností môže ukazovať, že sa táto tradícia v Katalánsku stáva stále populárnejšou.
Ďalšie bizarné tradície
Hoci má Katalánsko jednoznačne nevšedné vianočné tradície, spomedzi krajín sveta nie je jediné. Ako píše Smithsonian Magazine, islandské deti sa kedysi počas sviatkov desili legendy o trinástich záškodníckych trpaslíkoch prezývaných ako Yule Lads, čiže vianoční mužíci. Ľudové povery o týchto mystických tvoroch boli vraj také strašidelné, že v roku 1746 ich na Islande oficiálne zakázali hovoriť deťom.
Islandské deti však práve vďaka nim môžu zažiť „malé Vianoce“ hneď trinásťkrát. Podľa tradície ich totiž každú noc od 11. decembra až do Štedrého dňa navštívi jeden z vianočných mužíkov. Škriatkovia sa počas svojich návštev striedajú tak, aby každú noc prišiel za dieťaťom iný škriatok.
Táto tradícia trochu pripomína nášho Mikuláša, keďže dieťa dostane darček len v prípade, že dá pred spaním do okna topánku. Keď celý rok poslúchalo, nájde si v nej sladkosť, ak nie, tak iba hnilé zemiaky.
Podobne ako vo viacerých legendách o trpaslíkoch, každý z trinástich vianočných mužíkov má svoje vlastné meno a svoju osobnosť. Niektoré z nich sú pritom (aspoň v novej, cenzurovanej podobe) skutočne úsmevné. Napríklad taký Gully Gawk je známy tým, že kradne penu z kravského mlieka, Pot Licker kradne neumyté hrnce a vylizuje ich do čista a Swiper je zase známy zlodej domácich klobás.
Desivejšia časť legendy hovorí o tom, že okrem trinástich mužíkov chodí za deťmi aj tvor Grýla, píše Smithsonian Magazine. Ide o mýtickú postavu s podobizňou čarodejnice, ktorá schádza z hôr do dedín, aby zaživa uvarila všetky deti, ktoré neposlúchali. Spoločnosť jej robí obrovská krvilačná čierna šelma známa ako vianočná mačka.
Ďalšia veľmi zaujímavá vianočná tradícia pochádza z Walesu. Dedinčania vyzdobia skutočnú konskú lebku zvonmi a stuhami a následne ju upevnia na palicu. Osoba, ktorá lebku nesie, sa celá schová do bieleho plášťa, tak aby z nej vytŕčala len konská hlava. V sprievode ďalších mužov sa potom vydá do dediny a za hlasného spevu chodia od domu k domu.
Ako píše portál Rhinwedd, táto tradícia známa ako Mari Lwyd má tiež pohanské korene. Postava Mari Lwyd, v preklade bledý kôň, má svoj základ v dávnej keltskej mytológii. Kelti verili, že bledá bytosť s konskou hlavou dokáže prejsť do podsvetia. Aký má však tento fakt presah do pohanskej tradície a ako konkrétne vznikla, zostáva dodnes záhadou aj pre historikov.
