V talianskej pizzerii L’antica da Michele si pochutnávala na pizzi aj Julia Roberts.
Nebyť dlhej fronty ľudí, ani by si si nevšimol nenápadnú, ale zároveň legendárnu prevádzku. L’antica pizzeria da Michele sa preslávila tradičnou neapolskou pizzou, ktorú tu pečú podľa pôvodnej receptúry už od roku 1870. Aj napriek tomu, že v jedálnom lístku reštaurácie nájdeš iba štyri druhy pizze, mnoho hostí a gastromagazínov ju označuje za najlepšiu pizzeriu na svete.
Aby som si overil, či je skutočne taká famózna, ako sa o nej hovorí a píše, rozhodol som sa navštíviť ju. Hoci ma čakanie v nekonečnom rade hladných turistov otravovalo, už po prvom hlte som vedel, že to stálo za to, a pokojne by som v ňom čakal aj druhý raz.
Pokiaľ ide o gastro, L’antica pizzeria da Michele je klenot talianskeho Neapola a zároveň unikát na svete. Len v máloktorej michelinskej reštaurácii ti totiž nalejú nápoje do plastových pohárikov a zaplatíš za ne takmer rovnakú sumu ako za jedlo.
Na našom webe nájdeš reportáže z rôznych krajín, ktoré ti priblížia ich kultúru a môžu tiež poslúžiť ako skvelé tipy, keď sa budeš nabudúce rozhodovať, ktoré miesto navštíviť. Prečítať si môžeš zážitky našich redaktorov napríklad zo Srí Lanky, Spojených arabských emirátov, z Írska, Talianska, ale aj z ďalších kútov sveta. Ak chceš podobného obsahu ešte viac, podpor nás a staň sa členom klubu Refresher+.
Nekonečné fronty
Hoci sa legendárna pizzeria nachádza v úzkom centre Neapola, nebyť desiatok ľudí čakajúcich pred ňou, ani by si si ju nevšimol. Zvonku totiž nepôsobí o nič zaujímavejšie ako susedné gastroprevádzky na ulici Via Cesare Sersale. Dokonca menej vábivo.
Na druhej strane pred podnikom čaká dav ľudí, ktorých neodradil ani dážď, čo naznačuje, že v prevádzke musia podávať skutočne niečo výborné. Evokuje to vo mne aj fakt, že okrem turistov rôznych národností tu na pizzu čakajú aj domáci. Ich hlučné „talianske“ rozhovory sa totiž ani v šume ostatných rečí nedajú prepočuť.
Keďže netušíme, ako to v pizzerii funguje, rozhodneme sa predrať dlhým radom až ku dverám reštaurácie. Keď sa nám to podarí, oči mi padnú na veľkú LED tabuľu s vysvieteným číslom 82.
Okolo vstupných dverí podniku sú polepené kancelárske papiere s vytlačenými nápismi a šípkami, ktoré informujú, že ak si chceš pizzu vziať so sebou, máš ísť čakať do radu napravo. V prípade, že by si si chcel najlepšiu pizzu na svete vychutnať v priestoroch reštaurácie, musíš si vypýtať poradové číslo.
Ledva sa zorientujem, keď z reštaurácie vyjde zamestnanec s asi šiestimi krabicami s pizzou a začne vykrikovať rôzne krstné mená. Talianske, anglické, maďarské a raz dokonca začujeme aj české. Ľudia, na ktorých muž kričí, sa pri ňom postupne začnú zbiehať ako supy a on mi rozdáva objednávky. V tomto momente si pripadám ako na trhu.
Neváham ani sekundu a vykročím za ním, aby som sa ho spýtal na poradové číslo. Zamestnanec vyberie zo zadného vrecka štós s lístočkami – rovnakými, aké môžeš poznať z tomboly – a odtrhne z nich jeden papierik, ktorý mi podá. Lámanou angličtinou sa ma spýta, koľkí budeme jesť. Keď príde na nás rad, musí byť totiž v reštaurácii dostatok voľných miest na sedenie.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko som musel čakať, aby som sa dostal do reštaurácie.
- Čím je táto neapolská pizzeria taká špeciálna a prečo je jej pizza považovaná za najlepšiu na svete.
- Aké som mal prvé dojmy z priestorov reštaurácie.
- Aké pizze majú v reštaurácii v ponuke.
- Kedy sa tu bola najesť Julia Roberts.
- Či išlo naozaj o najlepšiu pizzu, akú som kedy jedol, a koľko peňazí som nechal v reštaurácii za celý obed pre dve osoby.
