Sex Education od Netflixu sa skončil a lepšie to už byť ani nemohlo. Prečo je seriál taký dôležitý?
Netflix zrejme vytvoril zo Sex Education svoj najdôležitejší seriál (BoJack nie je pre bežných divákov až taký prístupný). Naprieč štyrmi sériami sa tvorcom podarilo vytvoriť koherentný príbeh opierajúci sa o práva a emócie sexuálnych menšín.
Vo finálnej sérii sa im podarilo venovať aj ľuďom so zdravotnými postihnutiami, ako napríklad v prípade postáv Isaaca na vozíčku a nedoslýchavej, novej postavy Aishe.
Seriál sa síce nazýva Sex Education, ale je škoda, že jeho tvorcovia viac nerozprávajú o rasizme. V kontraste toho, že postavy sa zaoberajú všetkými možnými sociálnymi a spoločenskými problémami, len nie rasizmom, ktorý sa priamo týka asi polovice postáv, to občas pôsobí ako päsť na oko.
Z hľadiska osvety vzťahovej a sexuálnej výchovy sa však seriálu nedá veľa vyčítať. Počas štvrtej série tvorcovia úspešne skombinovali širokú plejádu sexuálnych tém spôsobom, ktorý pôsobí úplne prirodzene.
Každá problematika sa osobne týka obľúbených postáv a scenáristi im tak dodávajú potrebnú emocionálnu silu, vďaka čomu automaticky zaujmú každého diváka, ktorý má danú postavu rád. Môže pritom ísť aj o človeka, ktorý je vyhranený voči niektorým oblastiam ľudskej sexuality či LGBTI+ ľudí.
Je pravda, že niektoré veci mohli tvorcovia spracovať viac do hĺbky, ale Sex Education je stále dramatický seriál, nie dokument. Ani Chrisovi Nolanovi nikto nevyčíta, že v Oppenheimerovi nepreskúmal každý jeden detail o hrozbe a vplyve jadrových zbraní. Nolan však otvoril diskusiu, a presne to robí aj Sex Education. Otvára diskusie tam, kde sa to predtým odvážil len málokto.
Štvrtá séria Sex Education však nepôsobí ako reklama na psychologickú/psychiatrickú pomoc či LGBTI+ ľudí. Nepôsobí ani ako nasilu zmiešaný koncept reprezentácie všetkých možných tém týkajúcich sa sexuality, sexuálnej orientácie či identity.
Tvorcovia nedopĺňajú postavy len preto, aby zároveň s ňou mohli divákom ukázať inú časť spektra LGBTI+ ľudí. Spoločne s edukáciou totiž vytvárali sympatické, autenticky pôsobiace postavy, vďaka čomu to nepôsobilo samoúčelne.
Scenáristi, režiséri a herci pochopili, že o témach sexuality nemá zmysel polemizovať, pokiaľ divák nie je priamo zainteresovaný v príbehoch konkrétnych hrdinov. Dodali im preto ešte väčšiu hĺbku a prepracovanejšie charaktery. Jedinou výnimkou je hlavná postava Otis, pri ktorom sa tvorcovia točia v kruhu a posúvajú mu prekážky, aké už prekonal, takže jeho príbeh v poslednej sezóne veľmi nezaujal.
Iné postavy sú však komplexnejšie a fascinujúce. Diváci sa zamilovali do Erica s jeho nákazlivým smiechom. Veľkú poklonu si zaslúži aj spracovanie rodiny Groffovcov, ktorej členovia prešli azda najväčším charakterovým a osobnostným prerodom. Smutné je len to, že viac priestoru nevenovali Adamovi, ktorého všetky scény boli úžasné.
Štvrtá séria Sex Education dokáže rozšíriť obzory aj ľuďom, ktorí sa v témach sexuálnych menšín vyznajú. Seriál to robí s neuveriteľnou ľahkosťou, empatiou a tak logicky, že by mu to ťažko vyčítali aj tí najväčší skeptici a odporcovia slobodného myslenia.
V ideálnom svete by sa každému, kto sa trápi podobne ako postavy v seriáli, dostalo minimálne takej pomoci a pochopenia, s akou sa vo finále stretli hrdinovia. V tom skutočnom by sa nimi mohla spoločnosť aspoň inšpirovať a usilovať tak o lepší zajtrajšok pre všetkých.
Napriek všetkým serióznym záležitostiam, ktorým postavy v seriáli čelia, je teda seriál stále ohromne zábavné sledovať a „bingewatchnúť“ na jedenkrát.
Nie všetko je však v seriáli ideálne. Tvorcovia vytvorili postavu O, dievčenskú sexuálnu terapeutku. Na jednej strane je veľmi empatická, milá, zaujíma sa o city ľudí a vyzná sa v tom, čo robí, na druhej strane neváha byť manipulatívna a očierňovať nevinných ľudí pre svoj vlastný zisk. Vytvára to až extrémny kontrast osobnosti, ktorý vôbec nefunguje.
Presvedčivé nebolo ani spracovanie cirkvi, s ktorou bojuje Eric. Ten by sa dal rád pokrstiť, no odmieta to urobiť, ak o ňom predtým jeho katolícka komunita nebude vedieť, že je gay a neprijme ho. Komunita ho neprijme, ale pastor na konci príde za Ericom s tým, že je načase, aby on a jeho komunita viedli diskusie o inkluzivite.
Zanecháva to dojem, že cirkev je vlastne LGBTI+ ľudí komunite otvorená. Seriál mohol byť voči cirkvi a ich postoju voči LGBTI+ komunite viac kritický a nezamiesť pod koberec všetko zlo, ktoré voči LGBTI+ ľuďom napáchali.
Finálna séria Sex Education je stále veľmi zábavná. Pomáha aj otvoriť diskusiu o bežných problémoch, ktoré sú spoločnosťou stále stigmatizované. Aj napriek niektorým problémom sa finále skončilo bravúrne, takže si zaslúži hodnotenie deväť bodov z desiatich.
