Aký bol druhý ročník bratislavského festivalu?
Budeme hneď v úvode úprimní, Lovestream festival je inde. To, že ide o veľkého hráča, bolo vidno už minulý rok, tentoraz už je jasné, že tu máme skutočne podujatie svetovej úrovne, aké na Slovensku chýbalo. Najlepšie na tom celom však je, že sa vlastne stále ešte len rozbieha.
Organizátori opäť prekvapili majestátnosťou, parádnymi headlinermi aj fantastickou šou, akú bolo doteraz možné zažiť len za hranicami. Aj tomu najväčšiemu skeptikovi musela padnúť sánka, keď zbadal obrovitánsky stage Ruda Tučeka s vysvieteným logom srdca a s troma gigantickými obrazovkami na každej strane.
Presun festivalu na Staré letisko Vajnory umožnil ľuďom stanovať, čo predtým nebolo možné. Oveľa väčší priestor, než bolo Tehelné pole, taktiež zniesol aj väčšiu kapacitu. A bolo ju treba. V záverečný deň podujatia totiž prišlo na hlavnú hviezdu, kapelu Imagine Dragons, až neuveriteľných 60-tisíc návštevníkov.
Ďalšou zmenou bolo, že pribudli dve pódiá, Ministry of Fun a GLO Air Stage. Okrem toho si ľudia tento rok mohli konečne kúpiť celofestivalové trojdňové lístky a na podujatí nepotrebovali hotovosť. Kredit si mohli dobiť už pred festivalom cez aplikáciu NFCtron alebo priamo na mieste a následne mohli platiť pomocou QR kódu, ktorý bol spárovaný s náramkom na ruke.
Bolo vidno snahu o rast a zdokonalenie festivalu, ale najmä z hľadiska infraštruktúry areálu organizátori majú ešte rozhodne na čom popracovať. Pre taký veľký počet ľudí bolo na mieste príliš málo cisterien s pitnou vodou, pri niektorých toaletách chýbala úplne voda či mydlo aj akákoľvek dezinfekcia. Nehovoriac o totálnom nedostatku toaletného papiera alebo smetných košov.
Martin Garrix rozhýbal aj tých, ktorí o elektroniku nikdy nezakopli
Poďme však k tomu najhlavnejšiemu, hudbe. Piatkový program otvoril nemecký spevák Kamrad, no prvý silný koncert priniesol až Rory Charles Graham, známy ako Rag'n'Bone Man. Výrazne potetovaný obor z Anglicka so svojou kapelou a vokalistkami vytvoril aj za svetla čarovnú atmosféru a svojím krásnym mohutným hlasom si ihneď podmanil všetkých pod pódiom.
Fanúšikom počas 45-minútového setu, samozrejme, zahral najznámejšie hity ako Human, Skin aj Giant a nepriamo ich prinútil unisono spievať s ním. Príjemné vystúpenie na hlavnom pódiu ponúkla aj indie-rocková banda z Leedsu Alt-J.
Na Slovensku nie je žiadnym nováčikom, keďže v minulosti vystúpila už aj na Pohode alebo Grape. Návratu týchto hudobníkov sa však vždy tešíme. A podľa ich nálady a chuti to vyzeralo, že sa tešili rovnako. „Gitarovky“ však čoskoro vystriedal housový dídžej z Holandska Martin Garrix s majestátnou šou plnou vystreľujúcich konfiet a ohňov.
Publikum pod pódiom sa radikálne zmenilo a ľudia sa bavili tak, akoby šlo o ich posledný koncert v živote. Holanďan rozhýbal aj tých, ktorí o elektroniku nikdy nezakopli. Bolo fascinujúce sledovať to, ako sa aj niektorí rockeri na chvíľu úplne žánrovo preorientovali. Tí, ktorí chceli byť v prvom rade na hlavných ťahúňov večera The Killers, však príliš nemali na výber. Museli si to „vytrpieť“, aby mali najlepšie miesta.
„Zabijaci“ z Las Vegas priniesli úplne inú úroveň
Keď po Garrixovi konečne dorazili americkí „zabijaci“, bolo jasné, že nás čaká nová úroveň. Charizmatický frontman Brandon Flowers, ktorý by si pokojne mohol zahrať aj v reklame na zubnú pastu vďaka svojmu žiarivému úsmevu, ovládol pódium a sebavedomým prejavom roztlieskal niekoľkotisícový dav.
Kapela otvorila set nečakane najznámejšou piesňou Human (šla na istotu, akoby sa bála, že Slováci nič iné nebudú poznať), pričom okrem výborného hudobného čísla doručila aj dômyselnú zadnú projekciu a prepracovanú hru so svetlami.
Nechýbali skladby ako Somebody Told Me, Read My Mind alebo When You Were Young a publikum vo Vajnoroch dostalo aj dva prídavky – The Man a Mr. Brightside. Partia z Las Vegas sa postarala o nezabudnuteľný zážitok. Z koncertu sme odchádzali vysmiati od ucha k uchu. Tí vytrvalejší sa ešte šli doraziť na vedľajší stage Ministry of Fun, kde program celého dňa uzavrel DJ Ekg.
Multižánrová radosť čakala na návštevníkov aj v sobotu. Odštartoval ju Majk Spirit. Počas koncertu si uctil pamiatku zosnulej legendy Vaša Patejdla a zahral aj najslávnejší hit petržalskej crew H16 Robím čo chcem. Až nás zamrzelo, že nezaznelo viac vecí od tohto legendárneho rapového zoskupenia, ktorého bol Spirit členom.
Raper na záver poslal fanúšikov na vedľajší stage, kde bola akcia Zaži Oktagon. Športový moderátor Robo Kmeťo vyspovedal MMA zápasníkov aj bojovníčku Luciu Szabovú, ktorú čaká v októbri na Štadióne Ondreja Nepelu po dlhom čase návrat do klietky. Pôjde o postojový duel podľa takzvaných underground pravidiel.
Horúca sex šou Jasona Derula
Keď sme sa presunuli späť pod hlavný stage, začali sme ihneď ľutovať, že sme pod ním nestáli dlhšie. Absolútne podmanivé, až hypnotické vystúpenie predviedla švajčiarska kapela Kadebostany a parádnu šou plnú veselej tanečnej španielskej hudby priniesol Álvaro Soler, známy najmä vďaka hitu Sofia.
Spevák ocenil, že publikum vyzerá aj sa správa presne tak, ako sa na festivale patrí, a že sa Slováci neboja odviazať. Dav sa patrične odviazal aj pri ďalšom interpretovi Jasonovi Derulovi. Toho zase môžeš poznať vďaka rádiovkám ako Whatcha Say alebo Wiggle. Jeho vystúpenie s megalomanskými kulisami bolo krásne nostalgické.
Nehovoriac o tom, že s jeho sexy tanečníčkami na pódiu začalo byť vo Vajnoroch ešte horúcejšie. Keď si on sám vyzliekol tričko, dievčatá pod pódiom si išli vykričať hlasivky. Počas skladby Talk Dirty rapera 2 Chainza prekvapivo nahradil Derulov DJ, a keď zaznela Swalla s Nicki Minaj, raperka sa objavila aspoň na obrazovke.
Derulo sa naučil po slovensky vetu „Všetky ruky hore“ a okrem toho, že nám stále pripomínal, ako nás ľúbi, mal aj menší príhovor. „V každom z vás je svetlo. Šírte ho. Je príliš sebecké, ak si ho necháte len pre seba,“ adresoval ešte v závere do davu a opustil pódium. Keď sa zotmelo, tí znalejší vedeli, že ich čoskoro čaká šialený set uleteného bosniansko-švédskeho DJ-a a hudobného producenta Salvatora Ganacciho.
Najrozmanitejší deň a stratený Ganacci
Doručil presne to, čo sme čakali. Na pódiu chodil po rukách, bizarne tancoval, vyskakoval na dídžejský pult či spontánne liezol po konštrukcii. Okrem toho sa asi v polovici setu nečakane rozbehol preč za pódium a na desať minút nikto nevedel, kde je. Typický Ganacci.
Pripravil pôdu pre hlavnú hviezdu soboty Hardwella. Ten veľmi jasne ukázal, aký je rozdiel medzi dobrým a výborným DJ-om, keďže piesne mixoval oveľa lepšie a rafinovanejšie než jeho krajan z piatka Martin Garrix. Hardwell mal zároveň lepší zvuk ako on, majestátnejšiu šou plnú mierne psychedelických aj hororových výjavov, pričom komunikoval lepšie aj častejšie s publikom.
Druhý deň sa skončil obrovskou párty, aká sa nevidí každý deň. Ľudia divoko tancovali ešte aj na konci areálu v skupinkách. Umožnil im to, mimochodom, práve taký veľký stage a obrazovky. Diváci si teda mohli akékoľvek vystúpenie takmer plnohodnotne užiť aj z väčšej vzdialenosti.
Sobota bola nepochybne najrozmanitejším dňom festivalu a vďaka množstvu skutočne vydarených vystúpení prekonala už beztak silný piatok. Avšak to, čo sme zažili v nedeľu, bol úplne iný level.
Hoci sme videli príjemné koncerty Celeste Buckingham, člena The Kelly Family, Íra Michaela Patricka Kellyho, energických Editors alebo šarmantnej Jessie Ware, nič neprekonalo absolútne bombastickú šou amerických Imagine Dragons.
Kolaps dopravy pre koncert roka
Ich príchod do Bratislavy spôsobil v hlavnom meste kolaps dopravy. Podvečer sa tvorili na cestách smerom na Vajnory obrovské kolóny. Vodiči autobusov otvárali dvere, aby nedočkavci mohli ísť radšej peši. Iní v spojoch omdlievali z tepla, autá trúbili a sanitky húkali. Mimo areálu nastal jeden veľký chaos.
Naposledy taký zažil Trenčín, keď dorazili nemeckí pyromani Rammstein. „Draci“ síce meškali desať minút, no postarali sa nielen o vrchol celého festivalu (Lovestream skutočne kvalitatívne postupne gradoval), ale rovno o koncert roka. Frontman Dan Reynolds so sebou okrem emotívnych piesní priniesol aj neskutočnú charizmu.
Po úderných hitoch ako Believer či I'm So Sorry sa prihovoril do davu malému 9-ročnému dievčaťu a povedal jej, že nasledujúcu skladbu venuje iba jej. Tá bola spolu s jej mamou po boku nesmierne dojatá a veru začali sme byť aj my. „Nikdy nikomu nedovoľ, aby ti hovoril, čo dokážeš a čo nie. Dokážeš všetko, čo len chceš,“ motivoval ju a bolo jasné, že na tento koncert nikdy nezabudne. Hneď nato zazneli prvé tóny piesne Thunder.
Pri Whatever It Takes si struhli famózny „battle“ gitarista s basgitaristom a čoskoro nasledovalo úderné combo Bad Liar a Demons. Medzi týmito skladbami sa Reynolds opäť prihovoril ľuďom, tentoraz šlo o trochu dlhší prejav. Nielenže sa podelil o svoj príbeh, keď v istom životom období stratil radosť z vecí, ktoré ho predtým napĺňali, a upadol do depresie, ale poslal im dojemný odkaz.
Žiadne lacné motivačné rečičky
Podotkol, že keby nechodil na terapiu, nedostal by sa dnes na také krásne miesta po celom svete a nestretol toľko super ľudí. „Ak vás niečo trápi, nenechávajte si to pre seba. Podeľte sa o to s niekým. Tým, že to budete držať v sebe, vás to neurobí silnejšími,“ dodal.
Nešlo však len o plané lacné motivačné rečičky, ale o úprimné slová od človeka, ktorý si niečo odžil a naozaj prekonal ťažké obdobia (cítiť to koniec koncov aj z textov). Ak v Bratislave zmenil život čo i len jednému človeku, niet pochýb o tom, že jeho intenzívny príhovor stál za to.
Absolútny záver koncertu Imagine Dragons ešte enormne gradoval. Američania zakončili vystúpenie trojicou skladieb Bones, Radioactive a Walking the Wire, ktoré s nimi odspievali na plné hrdlo desaťtisíce fanúšikov.
Lovestream v nás zanechal po minulom roku opäť eufóriu a kopec unikátnych zážitkov, preto sa tešíme už teraz, s čím prídu organizátori nabudúce. A hoci nejde práve o festival pre robotnícku či strednú triedu, oplatí sa naň našetriť.
