Život pri oceáne je snom mnohých. Slovenskej ilustrátorke Žužu Gálovej sa ho podarilo splniť vďaka kreatívnej práci, ktorú môže robiť z ktoréhokoľvek kúta sveta.
Zuzana „Žužu“ Gálová je slovenská ilustrátorka a umelkyňa. Zároveň sa venuje aj kreatíve vo svojej agentúre, ktorú vedie spolu so svojím partnerom. Prácu dokážu urobiť online, a tak majú absolútnu slobodu a môžu časť roka prežiť v Austrálii a časť zase doma na Slovensku. „Môžeme pracovať, odkiaľ chceme. Práca na voľnej nohe si však vyžaduje disciplínu a organizovanosť a treba si vedieť určiť priority,“ vysvetľuje v rozhovore pre Refresher.
Na Refresheri ti pravidelne predstavujeme inšpiratívnych ľudí, ktorí dosiahli výnimočné úspechy a podarilo sa im vybudovať biznis, ktorý pomaly posúvajú aj za hranice Slovenska. Aby sme to mohli robiť aj naďalej, podpor nás a pridaj sa do klubu Refresher+, kde získaš neobmedzený prístup k exkluzívnym článkom.
Čomu všetkému sa venuješ, keď môžeš cestovať a žiť v Austrálii?S priateľom máme kreatívne štúdio Crea Crea studio, kde sa venujem najmä grafickému dizajnu. Kreslím ilustrácie, tvorím brandingy pre značky, no často spolu aj fotíme, vytvárame vizuálny obsah na sociálne siete a partner Peťo točí aj videá.
Okrem toho predávam aj vlastné printy pod značkou In Hide and Seek, čo je ďalšia časť mojej práce. Popri tom všetkom vedieme aj online študentskú agentúru Study Anywhere. V rámci nej pomáhame medzinárodným študentom s vybavovaním víz, so zápisom do škôl a podobne. Je to z každého rožka troška, no najmä vďaka nášmu kreatívnemu štúdiu môžeme žiť v podstate hocikde.
Kedy ste odišli do Austrálie prvýkrát?
V roku 2014, pomaly je to už 9 rokov. Medzitým sme však mali aj menšie prestávky. Počas pandémie sme boli takmer dva roky doma na Slovensku. Okrem nich sme mali asi ročnú prestávku, počas ktorej sme sa načas presťahovali na Bali.
Austráliu sme nikdy nevnímali ako miesto, kde by sme chceli zostať navždy, no zároveň to tu máme tak veľmi radi, že sa sem stále vraciame. Pár týždňov sme na Slovensku, potom sa zase vrátime do Austrálie, medzitým cestujeme a takto fungujeme počas všetkých tých rokov. Nie je to však tak, že na celé týždne vypneme. Robota cestuje stále s nami, či už sme na Slovensku, alebo v Austrálii, alebo kdekoľvek inde vo svete.
Čím ťa Austrália tak oslovila?Životným štýlom. V oblasti, kde žijeme, kúsok od oceánu, sú všetci naozaj aktívni. Môžeš si ísť zabehať na pláž alebo zaplávať v oceáne, čo mám ja osobne veľmi rada. Okrem toho je tu aj množstvo prírodných bazénov. Život, ktorý môže mať človek pri oceáne, je za mňa úplne najviac. Či už ide o super počasie, alebo usmiatych ľudí.
Bývanie v Austrálii je výrazne drahšie ako bývanie na Slovensku, nie je to však nezaplatiteľné.
Aktuálne je v Austrálii zima a voda má len 17 stupňov, ale aj tak tam človek chce ísť. Samozrejme, aj tu musia ľudia pracovať, nič nie je zadarmo, no možnosť prejsť sa po práci pri oceáne je na nezaplatenie. Človek môže mať zlý deň, ale ak strávi nejaký čas na pláži, všetko nepríjemné je okamžite preč.
Na Slovensku si známa aj svojimi grafikami, ktoré sa stali zberateľskými kúskami. Aký je príbeh za ich vznikom?
Ústrednou postavou mojich grafík je žena, ktorú sa snažím zosobňovať ako silné stvorenie. Myslím si totiž, že ako ženy toho dokážeme veľa, keď chceme. To sa snažím zachytiť aj vo svojich grafikách a podporiť nimi sebavedomie nielen žien. Páči sa mi, že ľudia za mojimi grafikami nájdu aj časti svojich príbehov a každý v nich vidí niečo iné, svoju vlastnú verziu podpory.
Grafiky zažívajú na Slovensku vlnu popularity a niektoré sa dokonca vypredávajú za pár minút. Je to tak aj pri tých tvojich?
Mám pár diel, ktoré patria k obľúbeným, a tie sa neustále predávajú. Tie, ktoré mám ako limitovanú edíciu, sa vypredali pomerne rýchlo. Ak však narážaš na tempo, akým sa predávajú grafiky Čiernych dier, ktorým sa nové vizuály vypredajú za pár sekúnd, tam zatiaľ ešte nie som. (smiech)
Predávaš aj printy, ako ich dokážeš posielať zákazníkom, keď cestuješ medzi Slovenskom a Austráliou?
Printy sú doma na Slovensku a moja zlatá mamina mi v tomto pomáha a odosiela ich zákazníkom. Okrem môjho oficiálneho webu sa predávajú aj v Slávici alebo Artattacku. Vďaka Instagramu sa mi ich však darí predávať do celého sveta.
Minulý rok si vytvorila aj kolekciu NFT Unimpressed Geisha. Ako sa jej darilo?
Vytvorili sme presne 777 unikátnych NFT, ktoré sa vypredali aj napriek tomu, že sme s nimi vyšli v čase, keď trh klesol. V podstate v tom čase už opadol ten obrovský hype, ktorý bol okolo NFT pred dvoma-troma rokmi. No aj napriek tomu to považujeme za úspech a ľudia majú o ne záujem.
Eneftéčka stále vnímam ako nejaké ďalšie zaujímavé možnosti pre umelcov. Navyše ma baví držať krok s novými technológiami a vyskúšať si ich. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť a pri ich tvorení som mala pocit, že som objavila úplne nový svet. Všetko sa to dialo v celkom hektickom období, keď sme sa po pandémii sťahovali späť do Austrálie a pritom sme mali prácu aj v našom kreatívnom štúdiu.
Okrem iného rada objavujem nové veci a prenášam ich do svojej tvorby. Napríklad aj niektoré grafiky, ktoré vytvorím, majú možnosť rozšírenej reality, a tak moja tvorba dostáva ďalší rozmer a prináša divákovi nový príbeh.
Vrátim sa späť k Austrálii. Koľko tam stojí život alebo aký veľký príjem si človek musí zabezpečiť, aby tam dokázal fungovať?
Najväčšou položkou je ubytovanie. Samozrejme, ak chcete bývať pri oceáne, stojí to viac ako niekde pri letisku. Celkovo je však bývanie v Austrálii výrazne drahšie ako bývanie na Slovensku, nie je to však nezaplatiteľné. Ceny potravín alebo cestovanie sú porovnateľné s našimi cenami.
Je náročné vybaviť si víza v Austrálii, ak tam človek nie je zamestnaný, ale má svoj biznis v inej krajine?
Nie je problém získať študentské alebo turistické víza, ak človek splní nejaké podmienky, samozrejme. Aktuálne som tu na študentských vízach, keďže tu študujem, a zároveň aj učím na tej istej škole marketing.
Ak niekto chce získať rezidentské víza, je to omnoho náročnejšie. Ide o dlhodobý proces a v podstate musíte prísť na pozvanie nejakej spoločnosti, pre ktorú budete pracovať, alebo musíte mať nejaké unikátne zručnosti. Napríklad ste vedec alebo lekár, či zdravotná sestra, ktorých je tak ako v každej inej krajine málo.
Bolo náročné vytvoriť si biznis, ktorý ti dovolil mať takýto voľný životný štýl?
Nestalo sa to hneď a trvalo nám to nejaké obdobie, kým sme si zariadili všetko potrebné. Kedysi sme obaja robili v reklamných agentúrach, a keď sme prišli prvýkrát do Austrálie, snažili sme sa pracovať viac sami na seba. Teraz už máme vlastných klientov z celého sveta a sme radi, že môžeme pre nich tvoriť a robiť to, čo nás baví.
Keď človek robí to, čo ho baví, a navyše robí sám na seba, tak nemá nejaký pracovný čas a chce na tom robiť čo najviac.
Počas pandémie sme sa všetci naučili fungovať na sto percent online, čo nám ešte viac pomohlo pri budovaní si nášho cestovateľského životného štýlu. Naša práca si nevyžaduje, aby sme museli fyzicky niekam chodiť, a už aj všetky typy stretnutí fungujú cez online hovory.
Pribudlo po pandémii viac ľudí, ktorí si budujú biznis tak, aby neboli viazaní na jedno miesto?
Určite. Najmä ak budujete niečo svoje, nepracujete tak ako v klasickom zamestnaní od deviatej do piatej. Keď človek robí to, čo ho baví, a navyše robí sám na seba, tak nemá nejaký pracovný čas a chce na tom robiť čo najviac. U nás sa skôr musíme brzdiť a učiť sa vedome vypnúť.
Tým, že s priateľom spolu pracujeme, skoro stále sa rozprávame o robote. Je však skvelé, že máte slobodu a nemusíte si pýtať od nikoho voľno. Napríklad pred mesiacom nás oslovila jedna cestovná kancelária, aby sme im vytvorili obsah na sociálne siete, a poslali nás na týždennú cestu po Austrálii. Aj vďaka tomu, že môžeme pracovať, odkiaľ chceme, sme do toho mohli ísť. Práca na voľnej nohe si však vyžaduje disciplínu, organizovanosť a treba si vedieť určiť priority.
Pokladám sa za disciplinovaného človeka. Keď musím pracovať, tak pracujem a zároveň mám potom aj voľný čas. Keď som predtým pracovala v agentúre, nevyužívali sme čas až tak efektívne. Tu kávička, tam obed, niečo si povieme aj s kolegami a robota sa stále posúva. Vyhovuje mi viac, keď človek robí sám pre seba, ako keď sa musí prispôsobovať nejakým systémom.
