Ráno sa budím s bolesťou brucha, ktorá ma ale neprekvapuje. S úpravou jedálnička (aj bez nej) sa to stáva pomerne často. Musím sa ale dať dokopy, aby som mohol fungovať.
Pri raňajkách som zvyknutý na uhorku alebo paradajku, ktoré, zrejme, kvôli semienkam neboli do zoznamu zahrnuté. Umelá inteligencia však povoľuje zmeny, preto si ich do nej k vajíčku pridávam. Kombinácia slaného a sladkého toastu je fajn, povoľujem si aj jeden rožok.
Desiata vyzerá na tanieri veľmi pompézne – jeden plátok šunky s broskyňou je jednoducho skvost. Zjesť ho ale aspoň netrvá tak dlho.
Na obed si potom konečne dávam kuracie mäso pripravené v teplovzdušnej fritéze. A je to bomba. Využívam program na úpravu rýb, ktorý ho pripravil dokonale. Ošúpané zemiaky zase urobím na program hranoliek a cuketu s mrkvou robím v pare a zapíjam to jablčným muštom. Gastrik si pochutí, normálny stravník už menej.
Na desiatu servírujem už správne pripravené dusené jablko, ktoré som povaril s cukrom, klinčekom a škoricou, a musím konštatovať, že to znie lepšie, než chutí. V kombinácii s tvarohom a medom sa to veľmi jesť nedá. Myšlienka bola ale pekná.
Hneď na druhý deň som sa pokúsil o variáciu večere zo včerajšieho dňa a všetku zeleninu som zmixoval do zeleninovej omáčky. Napodiv nechutila zle, aj keď s trochou syra by bola ešte lepšia. Na záver dňa som si vychutnal pohár mlieka s BeBe sušienkami.
K môjmu pozorovaniu patrí, bohužiaľ, aj sledovanie stolice, na ktorú som v poslednom čase chodil nepravidelne. Je tam vidieť zmena, hnačka bola potlačená, ale zápal je stále evidentný. Za túto informáciu sa ospravedlňujem.
