Raňajky aj desiata sú totožné s pondelkom, napriek tomu mi robí problém zjesť jogurt v nejakom relatívne krátkom čase. Päť chodov denne je pre mňa jednoducho veľa. Obedovú morku som kvôli veľkosti rozdelil na polovicu, aj tak som sa skoro prejedol. Zeleninu som znova naparil. Musím využiť to, že mi to ešte nevadí.
S jedálničkom som len tretí deň, ale priznávam, že sa už naozaj teším na koniec. Gastrik musí jesť všetko čo najčerstvejšie, čo znamená, že trávim veľa času v kuchyni. Jedlo však nie je festivalom chutí, ale skôr afterparty okolo piatej rannej. A brucho, hoci sa tvári, že je v poriadku, zrejme úplne v poriadku nie je.
Chcem si zlepšiť náladu, tak zájdem do kaviarne a dám si zelený čaj. Vďaka prechádzke mi lepšie vytrávi predtým, než si dám rovnakú večeru ako v pondelok. Už som aj zabudol, ako človeka takéto stravovanie obmedzuje. Emočná stránka je najhoršia. Je to zvláštny pocit – máš hlad, ale zároveň ho nemáš. V meste si nič nedáš, pretože nemôžeš. Keď sa naješ, trochu ťa zabolí žalúdok, ale zvyšok dňa je pomerne v pokoji, a preto to vlastne robíš. Procesom si musí prejsť každý, kto musí diétu dodržiavať.
Je mi jasné, že sa po teste experimentov s jedlom nezrieknem. Diéta ma stojí veľa energie. Premýšľam o tom, že urobím revolúciu a otvorím si bistro pre gastriky.
