V pondelok nestíham. Chce sa mi dodať, že klasicky, lenže ja som v pondelok obvykle v pozore. Robím nejaké fotky nákupu, zoraďujem si myšlienky a jem raňajky s desiatou dokopy. Musím povedať, že mi to celkom vyhovuje, až na tie vločky. Tie sú skutočne bez chuti. Grécky jogurt s banánom chutia rovnako, ako vyzerajú, čiže vrcholom je toast s marmeládou, ktorý sa, ako neskôr zistím, stane takou raňajkovou klasikou.
Chápem, že ak chcem stíhať zjesť päť chodov denne, hoci v malom množstve, budem musieť vstávať skôr. Som nasýtený aj v čase obeda, holt kvalitné raňajky a kvalitné suroviny robia svoje. Keď sa k tomu ešte pridáva väčšie množstvo práce, musím obed odložiť. Okolo pol piatej sa však hlad hlási o svoje miesto, a tak si dávam čerstvé jablko. Nestíham totiž urobiť dusené s tvarohom a medom, ako je uvedené v jedálničku.
Na večeru skladám prvú zvláštnu kombináciu – teľacie mäso s cestovinami, špenátom a brokolicou. Tá prichádza zase neskoro, pretože pracovne sledujem hokej. Prehrávame.
Mäso by som mal správne podľa jedálnička upraviť na grile, ale ja sa rozhodujem pre účinnejší prostriedok. Na Vianoce sme sprevádzkovali teplovzdušnú fritézu, ktorá je gastrikov sen. Zvláda vyprážať bez tuku, upravuje jedlo zdravo a chutne a je rýchla. Vkladám do nej steak, varím cestoviny a zeleninu robím na pare. Pridávam len trochu soli a korenia.
Nečakal som, že jedlo bude také dobré, len ho bolo treba ešte trochu dosoliť. Uvedomujem si tiež skutočnosť, že aby som nejedol každý deň to isté, budem musieť prísť s rôznymi variantmi úpravy.
