Videohry sú plné dizajnových rozhodnutí, ktoré po krátkom zamyslení nedávajú žiadny význam.
Videohry sú z hľadiska logiky a nezmyselnosti občas rovnako pritiahnuté za vlasy ako hollywoodske filmy či seriály. Niekedy jednoducho niečo nedáva zmysel, aby vynikol príbeh, napínavá scéna či aby si hráč užil zábavnejšie herné mechaniky. V tomto článku nejdeme kritizovať herných dizajnérov, iba sa pousmiať nad tým, ako ich výtvory občas nedávajú zmysel.
1. Červené výbušné sudy po celom leveli, aj pod oknom veliteľa základne
Vybuchujúce sudy sú súčasťou videohier odjakživa a už si ich bez nich ani nemožno predstaviť. Fungujú aj ako spôsob, ako výbuchom zničiť stenu a dostať sa do inej časti mapy, ale predovšetkým slúžia na zlepšenie zábavy.
Dizajnéri teda rozmiestnia výbušné sudy po celých leveloch a nerozmýšľajú nad tým, že ich prítomnosť vôbec nedáva zmysel. Obzvlášť, ak ich dajú do domu, pod okno veliteľa základne, k mostu, slabším konštrukciám či dokonca k nádržiam s palivom.
2. Stealth a nepriatelia, ktorí na teba zabudnú do 5 sekúnd
Vo väčšine hier stačí, aby sa hráč skrčil, a automaticky ho nepočuť. Skrčený môže prejsť poza chrbát nepriateľa a prenasledovať ho bez toho, aby si ho niekto všimol. Je to smiešny a nereálny koncept, ale v hrách zameraných na stealth nie je veľa možností, ako ho obísť tak, aby bola hra stále zábavná.
Rovnako smiešne je to, keď nepriateľa hráč odláka hodením kameňa a on sa ho vydá skúmať na 30 sekúnd. Vôbec pritom neprekáža, ak si nepriateľ hráča všimne. Stačí opustiť oblasť a po niekoľkých sekundách sa do nej vrátiť. Nepriateľ na hráča medzitým zabudne, aj keď napríklad stráži nukleárny sklad, do ktorého sa hráč chce vlámať.
3. Keď samotný boh nedokáže otvoriť drevené dvere, lebo to hra nedovolí
Je veľmi vtipné (a otravné), keď ťa hra núti obísť celý ostrov, mesto či inú lokalitu, pretože si hlavné postavy nevedia dať rady so zrúcanou stenou hradu či zamknutými dvermi. Len pred 10 minútami síce porazili 20-metrového trola a urobili pritom v zemi kráter.
