Žiadny fanúšik akčného filmu by si nemal nechať ujsť tento skvost s Keanu Reevesom.
John Wick rastie s každou časťou a je zaujímavé sledovať, ako spoločne s ním rastie aj režisér Chad Stahelski. Bývalý kaskadér, ktorý s kolegom Davidom Leitchom nakrútil prvého Johna Wicka, odvtedy točí len pokračovania v tejto sérii, zatiaľ čo Leitch išiel nakrúcať Deadpoola, Bullet Train či Hobbs vs Shaw.
Leitch má určite zaujímavejšiu filmografiu a pracuje na väčších blockbusteroch, no Stahelski ho v našich očiach prekonal a štvorkou Wicka dokázal, že je neuveriteľne talentovaný režisér.
Taký nabitý akčný film tu nebol od čias Mad Max: Fury Road
Po trojke sme si už fakt mysleli, že túto sériu už nebude mať kam posunúť a nedokáže prísť s ďalšími originálnymi akčnými scénami. Stahelski sa pri tom asi len pousmial a nakrútil rovno trojhodinový akčný veľkofilm, aký tu z hľadiska využitia akcie nebol minimálne od čias Mad Max: Fury Road (možno s výnimkou M: I – Fallout).
Wick je však ešte akčnejší, bláznivejší a je až smiešne, ako nedokáže pustiť nohu z plynu. Postavy tu majú minimum dialógov potrebných len pre usmernenie deja, takže z celkovej stopáže 170 minút trvá akcia asi tak 2 hodiny, čo je pri porovnaní s ostatnými akčnými filmami neuveriteľné. Tvorcovia striedajú lokácie, druhy nepriateľov, zbrane pre Wicka, do toho hrá úžasná hudba a divák čaká, s čím tvorcovia prídu najbližšie.
Film je plný originálnych nápadov, ako nakrútiť akčné scény
Často je odpoveďou originálne nakrútená akčná scéna so zaujímavým výberom kamery a jej pohybu. Už veľmi dlho tu nebol film, ktorý má v sebe tak veľa nápaditých akčných scén, v ktorých tvorcovia skĺbili komplexnú choreografiu súbojov a prestreliek s úžasnou kamerou. Cítiť, že príprava na nakrúcanie trvala veľmi dlho a tvorcovia skúšali viaceré variácie scén a spôsobov ich nakrútenia.
Takmer každú akčnú scénu nasnímali inak a z každej z technického hľadiska vyžmýkali maximum potenciálu. Uchvátia ťa viaceré z nich, či už prestrelka a naháňačka okolo Víťazného oblúku v Paríži, brutálne zabíjanie na japonský spôsob v Osake či vrchol celého filmu – Wickovo vyčistenie budovy z pohľadu zhora.
Už len samotný nápad nakrútiť prestrelku zhora je značne originálne spracovaný, no ukrýva v sebe ešte navyše množstvo menších unikátnych drobností a detailov, ktoré celú scénu povznášajú k dokonalosti.
Reč je o zbrani s narezanými/ohnivými nábojmi, ktoré pomáhajú divákovi rozoznať postavenie nepriateľov, vizuálne prináša do filmu niečo nové a je aj zdrojom niekoľkých vtipných scén. John Wick 4 je od začiatku do konca plný skvelých nápadov, aké v akčnom žánri už jednoducho nevídame.
Nádherný vizuál a využívanie farieb
Film oplýva krásnymi zábermi s neo-noir vizuálom a okúzľujúcim prechodom farieb. Je nemožné nevšimnúť si rôzne postupy v zobrazení vizuálne charakteristických čŕt jednotlivých sekcií, ktoré režisér často spája s lokáciou, v ktorej sa nachádza.
Každá sekcia filmu v inej časti sveta tak má vlastnú atmosféru s podriadeným vizuálom a zvukom. Tých lokácií pritom nie je málo. Počas troch hodín sa Wick a spol. presúvajú od púšte cez Japonsko a New York až po Berlín a Paríž.
Akčné scény sú už tradične vynikajúco nakrútené a azda najprehľadnejšie v celej sérii. Občas však bolo vidieť, že v scénach, keď Wick bojuje s viacerými nepriateľmi, niektorí z nich „čakali“, kedy na nich príde rad, respektíve ani jeden z nich nebol schopný trafiť Wicka do hlavy.
Absurdnosť Wickovej nepriestreľnosti a nepremožiteľnosti je niečo, s čím musí divák bojovať už od prvej časti, a odvtedy je to v každom ďalšom pokračovaní ešte výraznejšie. Po 10 rokoch Wicka v kinách by to už však každý divák mal vstrebať a pochopiť, že toto je presne ten typ filmu, kde logika ide do úzadia.
Film sa berie s nadhľadom a tvorcovia si uvedomujú Wickovu nesmrteľnosť
Fakt je, že tvorcovia nemohli túto sériu neustále zväčšovať a nakrúcať ambicióznejšie bez toho, aby nepridali na absurdnosti. Je to priama úmera a zrejme sa nenájde nikto, kto by si želal, aby boli tieto filmy autentickejšie na úkor šialenej akcie a tony nápadov, ako diváka pobaviť a ohúriť s prestrelkami.
Wickova nepriestreľnosť sa teda tvorcom dá odpustiť, ale občasné chyby v choreografii jemne narúšali zážitok. Niekomu sa zase môže zdať, že niektoré súboje pôsobia zrecyklovane z predošlých častí, ale to bolo asi vzhľadom na štvrtý podobný film nevyhnutné. Ani pokračovania Yip Mana sa tomu napríklad nevyhli.
Tvorcovia si uvedomujú, čomu všetkému Wick čelí a aké je to nereálne. Viackrát na to odkazujú v rámci samotného filmu, či už sú to nekonečné pády Johna Wicka, ktorý sa zakaždým len opráši, alebo veľmi úsmevný fakt o tom, ktorá postava ho nábojom trafí ako prvá po tom, čo po ňom strieľa viac ako 100 elitných zabijakov.
Navyše, celá sekvencia na 222 schodoch vedúcich ku kostolu Sacré Cœur je jedno veľké žmurknutie na divákov. Je nesmierne náročné nakrútiť v akčnom filme scénu, ktorá funguje v rámci filmového sveta a deja a zároveň slúži ako umocnenie toho, že sa film vníma s nadhľadom.
Skvelá hudba, nové postavy a silný záver
Famózne akčné scény dopĺňa výrazný hudobný sprievod (najmä soundtrack po presune do Berlína ti v hlave ostane ešte dlho) a všimneš si aj skvelý strih. Ten vôbec nepôsobí rušivo a vďaka vynikajúcej kamere necháva priestor súvislej akcii. Na filme nepochybne cítiť jeho takmer trojhodinovú dĺžku, ale vôbec nám neprekážala, keďže John Wick 4 je všetko, len nie nudný.
Mierne nám prekážalo, ako Keanu Reeves hrá postavu Johna Wicka. Oproti minulým filmom sa zdá ešte viac myšlienkovo „pomalší“ a štýl, akým konverzuje, je akýsi „neľudský“ a neprirodzený. Wick by v celom filme nemusel povedať ani slovo a prešiel by zrejme podobnou charakterizáciou a osobnostným vývojom, ako keď rozpráva.
Režisér Stahelski a scenáristi Michael Finch a Shay Hatten skvelo pracujú aj s novými postavami. Spracovanie postáv stvárnených Donniem Yenom (Yip Man) a Scottom Adkinsom búra očakávania divákov a obzvlášť Adkins tu má asi svoju najlepšiu rolu v živote (áno, lepšiu ako Yuriho Boyku).
John Wick 4 nie je zďaleka dokonalý film. Niektoré jeho aspekty môžu dokonca divákov štvať, ako napríklad Wickova nesmrteľnosť. Je to však vrchol akčného žánru plný geniálnych a originálnych nápadov pre uchopenie a nakrútenie akčných scén.
Hollywood a celý svet sa môžu len potichu prizerať, ako to títo ľudia robia, a niečo sa priučiť. Hodnotenie desať z desiatich preto nehovorí, že je to dokonalý akčný film, ale má k nemu sakramentsky blízko.
