Ako by si predstavil zahraničnému cestovateľovi Slovákov ty?
Cinkanie kľúčov na Námestí SNP bolo predzvesťou mnohých zmien. Popri veľkých historických udalostiach, akými boli pád železnej opony či rozpad Sovietskeho zväzu, sa začala formovať nielen samostatná Slovenská republika, ale aj jej diplomatická služba. Bratislava pred 30 rokmi zároveň otvorila brány aj diplomatkám a diplomatom zo zahraničia. Ako vnímajú Slovensko a jeho vývoj ľudia z iných krajín? Sme v ich očiach aj naďalej „len“ bývalou socialistickou krajinou? Na čo môžeme byť hrdí?
Spýtali sme sa tých najpovolanejších – veľvyslankýň a veľvyslancov z rôznych krajín sveta. Menovite veľvyslankyne Nemeckej spolkovej republiky Barbary Wolfovej, jej holandskej kolegyne Gabriely Sancisiovej, vedúceho britskej ambasády Nigela Bakera a tiež veľvyslanca USA na Slovensku Gautama Ranu.
Čo si o nás myslia vo svete?
Veľvyslanci obdivujú našu občiansku angažovanosť. Táto vlastnosť posilňuje každú krajinu a spoločnosť. Všimli si, že Slováci sa dokážu zjednotiť, keď to považujú za nevyhnutné. Obzvlášť to bolo viditeľné počas Nežnej revolúcie v roku 1989, Mečiarovej éry v 90. rokoch, po vražde Jána Kuciaka, po vypuknutí ruskej agresie proti Ukrajine a vražde dvoch mladých mužov pred barom Tepláreň.
„Máte tiež výnimočnú modernú históriu odporu voči totalitám a neprávosti. Váš zmysel pre integritu a spravodlivosť udržal Slovensko na správnej ceste aj v tých najzložitejších časoch,“ rozhovoril sa Nigel Baker. Dodal tiež, že Slovenky a Slováci nie sú dostatočne hrdí na svoju históriu a dosiahnuté úspechy. Rád sa rozpráva o živote našich hrdinov, napríklad tých, ktorí bojovali počas druhej svetovej vojny v Britskom kráľovskom letectve (RAF). Vyzdvihuje letecké eso Otta Smika a hrdinov SNP Imricha Karvaša a Rudolfa Viesta.
„Slovensko má osobnosti, ktoré zanechali hlbokú stopu aj na medzinárodnej scéne. Sú medzi nimi, samozrejme, Milan Rastislav Štefánik, ale aj moderné osobnosti, akými boli Meky Žbirka, Peter Dvorský, Lucia Popp, Bohdan Warchal, Lasica a Satinský či Ján Kuciak,“ dodáva.
Môžeme byť hrdí na viac než krásne ženy a prírodu
Holandská veľvyslankyňa Gabriela Sancisi sa pred svojím príchodom do Bratislavy snažila spoznať Slovákov prostredníctvom rozhovorov s rôznymi ľuďmi. Zistila, že cestovateľov, ktorí navštívili Slovensko, zaujala najmä naša história. Takisto si všimla jedno nepísané pravidlo: „Takmer každý Slovák, ktorého som pred príchodom sem stretla, mi odporučil vyskúšať bryndzové halušky. Osobne sa však môžem nazvať skutočným fanúšikom kapustnice.“
Nemecká veľvyslankyňa Barbara Wolf si spomína na obdobie, keď sa Slovensko pripravovalo na vstup do Európskej únie. Bol to dlhý a náročný proces, preto ju potešilo, keď videla, ako sa zo Slovenska stal silný konštruktívny partner iných európskych krajín.
Zrejme si už počul historky o tom, ako si ľudia v zahraničí mýlia Slovensko so Slovinskom. Nigel Baker pravdivosť tohto príbehu potvrdzuje a dodáva, že niekoľko Britov strednú Európu vníma ako oblasť za železnou oponou, kde je všetko sivé a nehostinné. „To dnes zjavne nie je pravda. Ja mojim hosťom vždy pripomínam aj to, že Slováci síce majú radi pivo, ale táto krajina je oveľa viac krajinou vína. A naozaj dobrého vína!“ Britský veľvyslanec bol na Slovensku už v roku 1993, naša krajina sa podľa neho odvtedy výrazne zmenila.
„Môj profesionálny návrat po viac ako dvoch dekádach ma priviedol na miesta, dokonca celé nové štvrte, ktoré tu pred rokmi vôbec neexistovali. Jedna vec, ktorá sa nezmenila, je milé prijatie od Slovákov na všetkých úrovniach života, živá hudba a umelecká scéna a, samozrejme, vaša skvelá kultúra kávy,“ vypočítal.
Bežný deň diplomata
Pojem „bežný deň“ v diplomacii neexistuje. Napríklad veľvyslankyňa Gabriela Sancisi sa okrem iných povinností pripravovala na návštevu holandského kráľovského páru. Kráľ Viliam Alexander s manželkou kráľovnou Máximou navštívili Slovensko počas troch dní, konkrétne od 7. do 9. marca, na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej. Veľvyslankyňa dodáva, že počas návštevy prebehla diskusia o právach žien a rodovej rovnosti, LGBTI, ale aj o transparentnosti a boji proti korupcii.
Pracovnou náplňou britského veľvyslanca sú aj verejné vystúpenia v slovenskom jazyku. „To je pre mňa, pochopiteľne, stále výzvou. Na druhej strane som vďačný, že mám priestor informovať slovenskú verejnosť o našich názoroch a pozíciách. Slováci sú vždy veľmi milí voči cudzincom, ktorí sa snažia hovoriť vaším jazykom.“ Naposledy bol spolu s viac ako tridsiatimi veľvyslancami súčasťou spomienkových podujatí pri príležitosti uplynutia jedného roka od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.
Americký veľvyslanec Gautam A. Rana má na svojej práci najradšej cestovanie po krajine. Na Slovensku je od septembra minulého roku. „Od môjho príchodu bol takmer každý deň iný a všetky boli rušné a zaujímavé. Zatiaľ som navštívil Stupavu na Dňoch zelá, Košice, Prešov, Trnavu, Žilinu, Vysoké Tatry a užil som si nedávnu dovolenku v Jasnej.“
Slovenská diplomatická služba
Britský veľvyslanec spomína na začiatky našej diplomacie pred 30 rokmi: „Slovenská diplomacia je zakorenená v demokratických hodnotách a profesionalite. Jej cesta od začiatku, keď ju viedli Pavol Demeš a Milan Kňažko, bola ukážková.“ Takisto vyzdvihuje prácu Eduarda Kukana, Jána Kubiša, Miroslava Lajčáka a Ivana Korčoka. Títo ministri podľa neho získali medzinárodný rešpekt a pôsobili na dôležitých medzinárodných pozíciách. Za úspech považuje aj spoločnú deklaráciu medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom, ktorú v Londýne podpísal minister Rastislav Káčer. Tá vytvorila spoločný strategický plán na nadchádzajúce roky.
Gautam A. Rana vyzdvihuje humanitárnu a vojenskú pomoc Ukrajine – poskytnutie systému S-300 v rozhodujúcej chvíli a privítanie tisícok ukrajinských utečencov. Holandská veľvyslankyňa dodáva, že vďaka tomu sme sa stali cenným partnerom spojencov.
„Diplomacia znamená omnoho viac ako len kontakty na vládnej úrovni,“ vysvetľuje Barbara Wolf. Oceňuje, že na komunikácii dôležitých tém sa podieľajú aj slovenskí hudobníci či výtvarníci. Úspešné umelecké projekty Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR prezentuje vo svete prostredníctvom magazínu Art.Ex. Vychádza štvrťročne v elektronickej aj tlačenej verzii.
Čo hovoria na dezinformácie na Slovensku?
Nigela Bakera prekvapilo, do akej miery sú niektorí Slováci ochotní veriť Kremľu a jeho agentom. Uznáva, že môže byť náročné vyznať sa v spleti dezinformácií, a preto považuje rozvoj kritického myslenia na školách za nesmierne dôležitý. „Musíme byť pripravení pýtať sa na pôvod informácií. Pravda existuje. Ale v záujme tých, ktorí klamú a šíria dezinformácie, je obyčajne pravdu skryť. Preto ľuďom vždy hovorím: Ak počujete nejakú konšpiračnú teóriu, buďte voči nej skeptickí. V koho záujme je táto teória šírená? A čo nám hovoria fakty?“ Tvrdí, že nesmieme klamárom dovoliť prekrúcať fakty na dezinformácie, tak ako to prorokoval George Orwell vo svojej knihe 1984.
Gabriela Sancisi dodáva, že iba budovaním informovanej, gramotnej spoločnosti s kritickým myslením budeme schopní čeliť výzvam, ktoré nás čakajú v nadchádzajúcom období. Myslí si, že boj s dezinformáciami prispieva k ochrane demokratických princípov sveta, akými sú sloboda a právny štát.
Dezinformácie sú nebezpečné. Podkopávajú demokraciu a inštitúcie a spochybňujú aj nás samotných.
Barbara Wolf upozorňuje, že dezinformácie sú pravidelnou témou stretnutí štátnych predstaviteľov. Nemecké veľvyslanectvo na Slovensku preto začalo byť aktívnejšie na sociálnych sieťach. Ich zámerom je lepšie informovať o spolupráci našich krajín a podporiť kvalitnú žurnalistiku. Zároveň vytvorili rôzne výmenné a vzdelávacie programy pre mladých ľudí, ktorých súčasťou môžeš byť aj ty.
Slovensko sa vo svete často prezentuje ako krajina s bohatými ľudovými tradíciami, nádhernou prírodou a krásnymi ženami. Ako vidíš, hrdí však môžeme byť aj na oveľa viac.
Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
Národný projekt „Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy“. Kód projektu v ITMS2014+: 314011CDW7
