Ambiciózna ruská hra má veľa chýb, za ktorými sa skrýva veľmi podarená hra.
Atomic Heart je FPS sci-fi akčná hra od vývojárskeho štúdia Mundfish z Ruska, ktoré na nej pracovalo viac ako 5 rokov. Je to veľmi ambiciózny titul, ktorý však dopláca na neskúsenosť štúdia a vývojárov (ide o ich debut). Označenie neobrúsený diamant sa mu veľmi hodí.
Vitaj v alternatívnej minulosti ovládanej Sovietskym zväzom
Dej sa odohráva v roku 1955 v alternatívnej minulosti, v ktorej Sovietsky zväz dominuje svetu svojimi technológiami. Všetci im závidia ich robotov, ktorí dokážu vykonávať ľudskú prácu. Roboti pracujú vo viacerých vedeckých komplexoch a v jednom takom sa začína aj dej hry.
Ten sleduješ očami špeciálneho agenta P-3, ktorý počúva rozkazy vedca Sechenova. Sechenov sa chystá vydať systém Kollektive 2.0, vďaka ktorému budú ľudia ovládať robotov svojimi myšlienkami. Problém nastane, keď niekto ovládne robotov a tí začnú vraždiť všetkých ľudí navôkol.
Väčšina čitateľov si už po prečítaní predošlých dvoch viet uvedomí, kam sa asi príbeh bude uberať. Smutné je, že dej ťa až na jeden zvrat nijako neprekvapí a tvorcovia neprídu so žiadnym originálnym nápadom, kam ho posunúť. Príbehy o ovládaní mysle a o robotoch, ktorí sa vzbúria proti svojim tvorcom, sú stokrát prepraté v mnohých sci-fi knihách, filmoch či hrách. Atomic Heart potrebovalo mať v príbehu niečo výnimočné a prekvapivé, no nič také neprišlo.
Hlavná postava P-3 sa takmer do poslednej chvíle riadi rozkazmi nadriadených, aj keď veľmi nedávajú zmysel. Ostatné postavy sa mu aj snažia povedať, že by mal otvoriť oči a predstavujú mu dôkazy, no P-3 je tak trochu hlupák, ktorý si nedokáže spojiť 2 + 2 dohromady.
Hlavná postava hláškuje ako akčný hrdina z 80. rokov
Aj napriek tomu si ho niektorí hráči obľúbia. P-3 totiž hláškuje podobným štýlom ako akční hrdinovia z filmov z 80. rokov. Občas sa to podarí, občas to pôsobí skôr trápne či ohrane. My sme si retro štýl spracovania hlavnej postavy čoby veľkého frajera celkom užili, keďže sa hodil do prostredia hry.
Niektoré dialógy sú však zle napísané a celková štruktúra príbehu sa veľmi nepodarila. Tvorcovia chodia okolo horúcej kaše a predlžujú príbeh, ktorý je vo svojej podstate veľmi prostý a neskrýva v sebe žiadne komplexné témy, ktoré by neboli spracované lepšie v iných médiách.
Navyše, dôležité dejové dialógy prebiehajú počas akčných sekvencií a skúmania sveta. Nie vždy sa na to teda dokážeš plnohodnotne sústrediť a dostať dokonalý obraz o príbehu a motiváciách postáv, keďže musíš čeliť silným nepriateľom.
S tým ti pomáha umelá inteligencia v špeciálnej rukavici, vďaka ktorej máš nadprirodzené schopnosti. Zaujímavé je, že sú všetky odomknuté už od začiatku a môžeš si vybrať, do ktorých investuješ body zručností, ktoré získaš z bojovania proti nepriateľom a z objavovania zdrojov vo svete.
Na jednej strane je super, že nemusíš čakať do konca hry na odomknutie všetkých schopností, na strane druhej nemáš motiváciu vyskúšať ich všetky a investovať do ich vylepšení, aby si zistil ich plnohodnotné možnosti.
Ak si totiž obľúbiš jednu hneď zo začiatku, nemáš dôvod meniť ju. V každom prípade tam tú možnosť máš, keďže tvorcovia umožnili zrušiť si vylepšenia v danom strome schopností bez akéhokoľvek trestu a investovať ich do celkom inej schopnosti. Menším sklamaním je ich počet.
Malý počet superschopností a zbraní
Na výber je dočasné zmrazenie nepriateľov, zdvihnutie nepriateľov do vzduchu, štít, elektrický výboj či strieľanie špeciálnej látky menom polymér na nepriateľov, ktoré zvýrazňujú účinky ohnivých, elektrických a mrazivých útokov. Hre chýba viac unikátnych nadprirodzených schopností a minimálne aj nejaký ohnivý útok.
Podobne sú na tom zbrane, ktorých je celkovo 12, no vývojári ich rozdelili len do niekoľkých typov (pálky a nože na blízko, jedna brokovnica, kalašnikov, ručná zbraň, dve zbrane napájané na tvoju elektrickú energiu a „bazuka“), čo je dosť málo.
Podobne ako schopnosti, aj zbrane si môžeš vylepšovať, no takmer všetky dobré vylepšenia vyžadujú súčiastky, ktoré nájdeš len v špeciálnych bunkroch. V nich nie sú nepriatelia, ale logické hádanky a prekážky. Bunkrov je 12 a po čase začnú byť stereotypné, takže sa na vylepšenia zbraní zrejme vykašleš.
Svet Atomic Heart je rozsiahly open-world, čo hre výrazne škodí. Jej dizajn, či už ide o strety s nepriateľmi, súboje a schopnosti, sa skôr hodí na uzavretejšie priestory, koridory a veľké budovy. Okolitý svet je veľmi pekný, či už je reč o prírodných scenériách alebo zaujímavých konštrukciách a sovietskej architektúre. Nie je v ňom však veľmi čo robiť, a tak by hre prospelo, keby autori všetok ten podarený dizajn natlačili do ucelenejšieho a kratšieho zážitku.
Open-world hre nesedí
Akčná hrateľnosť vyniká práve v uzavretejšom prostredí, v ktorom likviduješ jedného nepriateľa za druhým. Hlavnými nepriateľmi sú roboti, no neskôr sa objavia aj mŕtve telá ovládané agresívnymi rastlinami. Vizuálna stránka nepriateľov sa veľmi podarila, keď sa po útokoch hráča postupne rozpadajú a dokážeš ich ostrou zbraňou aj „rozštvrtiť“.
Niektorí nepriatelia majú aj unikátne typy útokov, ktoré ťa dokážu prekvapiť, a veľmi sa podarili súboje s bossmi. V hre ich, bohužiaľ, nie je dostatočne veľa, ale zakaždým sú niečím špeciálne, či už dizajnom útokov, alebo spôsobom, ako ich zneškodniť.
Počas hrania zažiješ viacero úžasných filmových scén či epických akčných sekvencií, ktoré sú skvelo zrežírované. Udejú sa v nich veľké výbuchy, ale aj adrenalínové súboje ako z hollywoodskych filmov. Škoda, že na rovnakej úrovni nie sú aj ostatné, dialógové scény, ktoré sú občas nakrútené z divných kamerových uhlov.
Hra ponúka dostatočnú výzvu už na strednej obťažnosti. Potrvá ti cca 20 hodín, kým ju prejdeš, no ak budeš chcieť objavovať skryté oblasti a získať všetky vylepšenia, natiahne sa to na viac ako 30 hodín.
Nádherné prostredie a grafické spracovanie pripomína BioShock
Prostredie hry je špičkové. Atomic Heart sa odohráva na fiktívnom mieste plnom laboratórií, tajných výskumných zariadení a nádherných záhrad. Prvá polhodina hry ťa zanechá v nemom úžase, keď ti predstaví dokonalú idylku Sovietskeho zväzu a jeho života očami bohatých ľudí.
Všade navôkol sú obrovské sochy, vzduchom lietajú roboti a konfety, všetci sú šťastní a na pozadí hrá pekná hudba. Práve celková prezentácia je asi jediným aspektom hry, ktorý sa tvorcom podarilo dotiahnuť do dokonalosti.
Atomic Heart nám svojím prostredím najviac pripomínal krásy lietajúceho mesta Columbia z hry BioShock Infinite. To však nie je jediný raz, keď si pri hraní tejto hry spomenieš na BioShock. Niektoré príbehové línie, réžia hry a prostredie pripomínajú témy obsiahnuté v sérii BioShock. Viacero herných elementov, aj keď sú zábavné, však nie sú zďaleka tak dobre spracované ako tam.
Tvorcovia si na plecia naložili viac, než koľko dokázali zvládnuť. Často pri hraní vyjde najavo, že mali dobrý nápad, ale nedostatočne precíznu exekúciu, čo vyústilo v zábavné, ale nie príliš komplexné a hlboké herné mechanizmy.
Väčšinu zaujímavých dizajnových rozhodnutí a herných mechaník ukázali na začiatku a v druhej polovici hry už mali „vystrieľané všetky náboje“. Gro hrateľnosti sa pritom prestane rozvíjať už po niekoľkých hodinách. Nič to však nemení na tom, že akcia a súboje sú veľmi zábavné, obzvlášť keď v útočení používaš schopnosti a striedaš ich so zbraňami.
Hra ťa nevodí za ruku, no potrebovala viac tutoriálov
Veľmi nešťastná je mapa celej hry. Je nedostatočne detailná, neponúka žiadne vysvetlenia a nemôžeš si na nej označovať ani body záujmu a nijako sa cez ňu navigovať. Tvorcovia viackrát zvolili prístup, v ktorom hráča nechcú držať za ruku a vysvetľovať mu, čo má ako zvládnuť. V niektorých prípadoch sa to podarilo, keď sme boli radi, že nám tvorcovia nehovoria dopredu zbytočné detaily a nechajú nás potrápiť sa.
Raz-dvakrát sme sa však v príbehu nevedeli pohnúť, pretože sme nevedeli otvoriť dvere. Ukázalo sa, že sa otvárajú úplne inde a hra nás nasmerovala zlým smerom. Doteraz napríklad nechápeme systém, ako sa odomykajú pakľúčmi zamknuté dvere. Náhodne sme otáčali analógom na ovládači, až kým sa to nepodarilo.
Na druhej strane, zvyšné puzzle a logické hádanky sú vynikajúce. Už veľmi dlho sme sa v hre nestretli s takými originálnymi a zábavnými logickými riešeniami odomykania nedostupných priestorov. Raz budeš musieť stláčať tlačidlá v správnom momente, keď zasvietia kontrolky (smer, v ktorom sa kontrolky rozsvecujú, sa otáča pri každom správnom odkliknutí), inokedy zase budeš musieť presmerovať lasery podľa ich farieb.
S otváraním izieb a zámok súvisí aj takzvané lootovanie. Ide o proces, počas ktorého získavaš suroviny a náboje. Atomic Heart k lootovaniu pristupuje v unikátnej a originálnej forme. Vďaka špeciálnej rukavici na ruke stačí, keď podržaním tlačidla vystrieš ruku a tá automaticky otvára šuplíky, skrine, debničky a zbiera z nich zásoby. Značne to urýchľuje celý proces a navyše to vyzerá cool.
Čo cool nie je, je občasne prehnaný sexizmus. Tvorcovia urobili zo žien sexuálne objekty, či už ide o skutočných ľudí, alebo robotické ženy, ktorých telá aj pohyby evokujú sex ešte aj počas akčných scén. V hre sa nachádza aj jedna veľmi dlhá scéna, v ktorej zmyselne tancujú robotické baleríny. Z hľadiska choreografie ide o peknú scénu, no občas sa nedá zamyslieť nad tým, či bolo potrebné vidieť toľko kamerových priblížení na ich zadky.
O tom, že je táto hra problematická, si už možno počul. Jedným z dôvodov je aj to, že v nej nájdeš slávny animák No počkaj, zajac. Takmer celý seriál si môžeš pozrieť na televíznych obrazovkách, ktoré sa nachádzajú v izbách, kde si ukladáš postup a vylepšuješ zbrane a schopnosti. Tvorcovia však v hre zabudli (alebo ju tam dali úmyselne) aj rasistickú scénu zo seriálu, na ktorý inak spomíname celkom nostalgicky.
Zábavná a originálna hra, ktorú nedotiahli do konca
Atomic Heart navyše vyzerá veľmi pekne. Štúdio Mundfish vytvorilo detailné a krásne modely zbraní, budov, nepriateľov a predmetov celkovo. Grafické spracovanie je tu na vysokej úrovni, aj keď skôr než jeho detailnosť a kvalita textúr zaujme nasvietenie a výtvarný štýl. Tvorcovia sa však nevyhli občasným technickým chybám, ktoré nám znepríjemňovali recenzovanie, ale po patchoch by ich mali odstrániť.
Vývojári mali veľa originálnych nápadov, ktoré sa skrývajú pod vrstvou nedotiahnutých herných mechaník. Našťastie, všetko vynahrádza akčná a zábavná hrateľnosť, ktorá ťa bude sprevádzať na každom kroku.
Atomic Heart je béčkový BioShock v krásnom prostredí a s úžasným dizajnom levelov na pozadí komunistickej vlády Sovietskeho zväzu. Tvorcovia urobili chybu, keď sa pokúsili vytvoriť väčší open-world svet namiesto toho, aby stvorili menšie, ale komplexnejšie levely s bohatším obsahom nepriateľov a zbraní. Vo svojej podstate ide o dobrú hru, pri ktorej si však až príliš často povieš, že viaceré jej aspekty mohli byť komplexnejšie a lepšie spracované. Aj preto jej udeľujeme 7/10.
