- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Slovenský autor „dark artu“ nás zasvätil do svojho vnímania okultizmu.
Okultizmus a jeho temná stránka je pre mnohých ľudí tabu. Dark artist Peter Buban je však v tomto smere výnimkou, keďže ako nám v rozhovore prezradil, spirituálne učenie ho nielen fascinuje, ale je pre neho aj studnicou nápadov na jeho tvorbu.
Ako umelec tvrdí, že temný okultizmus sa spája s jeho mentálnym nastavením a filozofiou. Napriek tomu však doma nemá obetný oltár či pentagramy, ako by si si mohol predstavovať. „Úsmevne by sa dalo povedať, že som taký okultista na polovičný úväzok. Ako dizajnér vnímam a nasávam mnohé podnety a pri mojej tematicky zameranej tvorbe je práve okultná sféra niečo, kde čerpám inšpiráciu a nasávam atmosféru,“ dodáva s tým, že hoci sám tajomné rituály nevykonáva, stotožňuje sa s myšlienkou duality.
Jeho tvorba je pre niektorých už „za hranicou“, pretože búra ich morálne zásady. „Pár ortodoxných jedincov ma posielalo do pekla či naopak – do kostola. Rešpektujem to. Jedna slečna sa za mňa údajne dokonca týždeň modlila,“ doplnil umelec.
Peter nám v rozhovore prezradil, ako on sám chápe okultizmus, či majú ľudia dôvod sa ho báť, ale i to, či niekedy nepociťoval strach z toho, že by sa svojimi dielami mohol zapliesť medzi temné sily.
Vedel by si mi, prosím, pár vetami zhrnúť, ako vnímaš okultizmus a čo všetko tam patrí?
Okultizmus vnímam ako svoje mentálne vyrovnanie. Aj keď u mňa plní účel akéhosi úniku – ako keď napríklad niekto ide do kostola –, nepovažujem ho za náboženstvo či vieru.
Toto je údajne 10 najlepších kníh všetkých čias. Máš prečítané všetky?
23. apríla 2024, 9:00
Pojem okultizmus je veľmi široký. Podľa mňa k nemu do istej miery patria aj horoskopy, numerológia či astrológia. Každý si z toho dokáže vyskladať niečo, čo by sa ho mohlo týkať a mohlo mu pomôcť zadefinovať sa, ako napríklad mne v rámci tvorby.
Myslím si, že ľudia, ktorí tomu veria a nejakým spôsobom to praktizujú (okultné rituály), by to nemali verejne prezentovať.
Ako a kedy si sa k nemu dostal?
Odjakživa som bol veľkým fanúšikom starých poctivých hororov s okultnou či démonickou tematikou a extrémneho metalu – predovšetkým black metalu. Počas pandémie som však mal viac voľného času, a tak som začal čítať knihy Aleistera Crowleyho (britský okultista, filozof a spisovateľ – pozn. red.) a intenzívnejšie sledovať rôzne tematické profily na Instagrame či weby s okultistickou tematikou.
Keďže som sám dizajnér a „dark art“ ma nadchol, môj záujem oň prirodzene vyústil až do bodu, že som začal sám tvoriť artworky v tomto duchu, zabalené a prezentované pod vlastným brandom. Popravde, do istej miery som bol aj zvedavý, aký ohlas by mohla mať tvorba podobná tej, ktorú som sledoval prevažne na profiloch zahraničných „dark“ umelcov. V našich sférach som sa s ňou totiž nestretol.
Svojim dielam som chcel dať hĺbku, a tak som sa inšpiroval rôznymi citáciami zo spomínaných okultistických kníh. Inšpiráciu som však hľadal aj v Biblii, iných filozofických či historických knihách, v piesňach alebo v myšlienkach z nich, z výjavov, udalostí a legiend.
To, čo som si však naštudoval o okultizme, ma, samozrejme, ovplyvnilo. Preniesol som to teda aj do svojej tvorby a uspokojil svoj hlad po kreativite, inej ako tej, ktorá ma živí.
Okultizmus má dve strany – jedna z nich je temná. Prečo ťa fascinuje?
Určite som bol ovplyvnený subkultúrou hudby, ktorú som počúval. Rovnako som vedel, že to veľa ľudí vyrušuje, čo ma na tom ešte viac priťahovalo. Jednoducho ma temný okultizmus niečím fascinuje a nedokážem to úplne zadefinovať.
Do akej miery sa považuješ za okultistu?
Nemôžem o sebe povedať, že som ortodoxný okultista, akého by si asi ľudia pod týmto výrazom mohli predstavovať. Nepraktizujem ani neriešim žiadne temné okultné záležitosti. Žijem normálny život, podnikám a živý ma grafický dizajn – predovšetkým branding.
V mojej domácnosti nie sú žiadne obetné oltáre, čierne sviečky, pentagramy, tajomné prítmie alebo čokoľvek, čo by ti mohlo vzhľadom na moju tvorbu napadnúť. Okultizmus – najmä teda vo svojej temnej podobe – sa spája s mojou životnou filozofiou a mentálnym nastavením. Predovšetkým ho však využívam ako inšpiráciu pri tvorbe „dark artu“. Úsmevne by sa dalo povedať, že som taký okultista na polovičný úväzok.
Čo mám rozumieť pod slovami „okultistická životná filozofia a mentálne nastavenie“? Znamená to, že veríš vo funkčnosť okultistických rituálov, aj keď ich nepraktizuješ?Rituál je podľa mňa aj to, keď si sám navaríš jedlo podľa svojej chuti, neservíruješ ho, sadneš si k stolu a rovno bez ochutnania si doň nasypeš soľ, korenie a tekuté ochucovadlo. Ja sa vždy snažím do svojich diel zakomponovať isté sigilum (symbol vytvorený na určitý magický účel – pozn. red.). Môžeme to nazvať aj akýmsi podpisom či symbolikou, ktorá je špecifická.
Aj toto je rituál, ktorý automaticky praktizujem pri tvorení. Spomínané sigilum je vyskladané aj na základe okultných materiálov a snažím sa ním istým spôsobom potvrdiť každé svoje dielo.
Vôbec nemám strach z toho, že by mi niekto niečo nakreslil a do rána by mi narástli krídla či chvost.
Rozumiem, ale ja som myslel na také rituály, aké si predstavia ľudia pri človeku spojenom s temným okultizmom – napríklad akýsi rituál na vyvolanie démona. Otázka teda znela, či veríš na „druhú stranu“.
Toto je podľa mňa veľmi osobná záležitosť. Myslím si, že ľudia, ktorí tomu veria a nejakým spôsobom to praktizujú, by to nemali verejne prezentovať. Opäť by som to prirovnal k tomu kostolu. Niekto sa ide vyrozprávať tam, lebo mu je to príjemné. Ja osobne sa nestotožňujem s touto vetvou, ale rešpektujem to – pokiaľ sa mi niekto nesnaží nanútiť myšlienku, že to je tá jediná správna cesta. Radšej by som to teda uzavrel tým, že verím v sebarealizáciu.
Stotožňujem sa s myšlienkou duality (viera v dobro a zlo vzájomne harmonicky prepojené – pozn. red.), čiže všetko má dve strany. Pravda však je, že nezabúdať na dôležitosť balansu je pre mnohých často náročné či dokonca nerealizovateľné.
Spomínal si sigilum vo svojich dielach. Z čoho pozostáva?
Ide o personalizovaný symbol vyskladaný z prvkov tarotu, znamení zverokruhu a iných špecifických znakov.
Mnoho ľudí má z temného okultizmu strach a snažia sa mu za každú cenu vyhýbať. Myslíš si, že je na to dôvod?
Závisí to podľa mňa od toho, v čom je daný človek dlhodobo vychovávaný a ako je nastavený. Ak mu to je celý čas prezentované ako niečo zlé, desivé, čo by sa nemalo robiť – tak sa toho pravdepodobne báť bude. Je to pritom úplne prirodzené, lebo aj smrť patrí k životu. Všetci tam patríme a smerujeme k tomu.
Nepociťoval si aj ty niekedy strach pri tvorení svojich diel, že by si sa mohol zapliesť medzi nejaké nepoznané tajomné sily?
Toto vôbec neriešim. Do svojich diel pridávam čokoľvek, čo sa mi do ich tematiky hodí.
Opäť to záleží na tom, ako to má človek v hlave nastavené. Ak sa niečo stane, stane sa. Čo s tým urobím? Život beží stále.
Našlo sa pár ortodoxných jedincov, ktorí ma posielali do pekla, ale aj takí, ktorí ma, naopak, posielali do kostola.
Ľudia sa boja ľudí zapletených s okultizmom. Mal by si aj ty strach z niekoho, kto by riešil nejaké spojenie s iným – temným svetom? Prípadne nestretol si sa s tým, že by sa nejakí ľudia pre tvoju tvorbu báli teba?
Mňa osobne to do určitej miery fascinuje. Sledujem mnohých autorov, ktorí praktizujú rituály, vykladajú karty a nezdá sa mi to vôbec nepríjemné. Nemám strach z toho, že by mi niekto niečo nakreslil a do rána by mi narástli krídla či chvost.
Taktiež si nemyslím, že by sa ma niekto bál. To určite nie.
Na Instagrame píšeš, že si hedonista. Ako sa to prejavuje?
Tento filozofický smer je definovaný tým, že ľudské konanie by malo byť motivované výlučne snahou získať slasť a vyhnúť sa strasti. S tým sa mi nedá nesúhlasiť.
Ako som spomínal, životný štýl a filozofia, ktorú vyznávam a stotožňujem sa s ňou, sa nesie v duchu Crowleyho videnia života: „Rob si, čo chceš.“ Samozrejme, to je povedané s nadhľadom a nedá sa to brať úplne doslova – dôležitý je balans a dualita. Ak niekde uberieš, inde musíš pridať a to funguje v úplne všetkých rovinách.
Ako to vyzerá v praxi? Znamená to, že ti je jedno, ako pôsobí tvoje konanie na iných?
Žijem rovnako ako každý normálny človek. Možno len nedbám až tak na pohľad ostatných. Dokazuje to aj moja tvorba, ktorá mnohých ľudí vyrušuje. Robím to však napriek tomu, lebo ma to napĺňa.
Čo sa snažíš povedať svojimi dielami, prípadne aký pocit chceš vo fanúšikoch zanechať?Moje diela predovšetkým obsahujú témy blasfémie, náboženstiev, smrti, lebiek, obrátených krížov, rôznych sigilov, symbolov a podobne, ktoré môžu na „bežného“ človeka pôsobiť tajomne, strašidelne, depresívne, dokonca až nekomfortne.
Mojou snahou je nekonvenčne vyrušiť prijímateľa, konfrontovať ho aj s nie úplne jasnou stránkou života a dať mu zároveň priestor na vlastnú interpretáciu konkrétneho diela, pretože som presvedčený, že každý má v sebe aj temnú, zákernú a tajomnú časť osobnosti.
Keďže moje diela sú veľmi špecifické a pre mnohých „bežných“ ľudí vyrušujúce, viem s istotou povedať, že každý jeden používateľ, ktorý sa ma rozhodne sledovať, vie presne, čo môže očakávať, a sleduje ma práve z tohto dôvodu.
Možno tá „cieľovka“ nie je natoľko veľká, akú by som získal, keby som začal na sociálnej sieti ukazovať viac súkromia – ako sa to väčšinou očakáva, ale je 100 % špecifická. Zásadne sa totiž vyhýbam ukazovaniu svojej tváre. Celý dôraz kladiem hlavne na prezentáciu diela pri zachovaní identity brandu v prepojení s hudbou a už spomínaným „okultizmom” či tematikou „za hranicami“.
Pannu Máriu beriem pri všetkom rešpekte iba ako formu legendy, ktorú si vytvorila istá obrovská komunita so zázemím na celom svete.
Na akú cieľovku mieria tvoje diela, keďže ako si sám povedal, na bežných ľudí môžu pôsobiť depresívne? Sú to výlučne ľudia fascinovaní okultizmom alebo samotní okultisti?
Ja to beriem v prvom rade tak, že sú to predovšetkým ľudia, ktorých to nevyrušuje. Ak sa im to dokonca aj z nejakého dôvodu pre nich naplňujúceho ešte aj páči a oceňujú tento druh expresie, o to lepší pocit – slasť – z toho mám. Udržujem balans.
Hovoríš, že tvoje diela môžu pôsobiť na niekoho depresívne až nekomfortne. Stretol si sa s tým, že by nejaké z tvojich diel naozaj u niekoho vyvolalo depresívne pocity či myšlienky?
Neviem, či išlo práve o depresívne myšlienky a pocity, ale už sa našlo pár ortodoxných jedincov, ktorí ma posielali do pekla, ale aj takí, ktorí ma, naopak, posielali do kostola. Rešpektujem to. Jedna slečna sa za mňa údajne dokonca týždeň modlila. Úprimne jej ďakujem.
Keď sa bavíme o umení s okultistickou tematikou, prečo si myslíš, že je pre mnohých „za hranicou“? Pri tomto vnímaní by mohli byť za hranicou aj mnohé horory, ktoré spomínaš, hry či beletrizované knihy opisujúce démonov a okultizmus – tie tam však nikto nezaraďuje. Myslíš si, že pre ľudí majú z nejakého dôvodu väčší presah do reality?
Pre niekoho môže byť napríklad „za hranicou“ aj moje dielo s názvom „The End of Seven Sorrows“. Ide o artwork, ktorý prezentuje siluetu obesenej postavy odetej v bielo-modrých šatách. Sčítanému človeku hneď napadne, že touto postavou by mohla byť aj Panna Mária. Veriacich ľudí to, samozrejme, šokuje a urazí, lebo to nabúrava ich morálne zásady.
Pre mňa osobne to na rozdiel od nich nemá žiadny presah do reality. Pannu Máriu beriem pri všetkom rešpekte iba ako formu legendy, ktorú si vytvorila istá obrovská komunita so zázemím na celom svete. Hoci oni vykladajú, že sa ich príbeh naozaj stal, v mojich očiach je to rovnaké fantasy ako akýkoľvek hororový film. Takže zatiaľ čo oni vnímajú v mojom diele Pannu Máriu, pre mňa to je vizuálne umenie zobrazujúce siluetu obrandovanú vo farbách, ktoré všetci poznajú.
