Vybrali sme pre teba to najlepšie z domácej kinematografie.
Domácej kinematografii rok 2022 aj napriek ťažkému obdobiu pandémie celkom prial. Vzniklo viacero kvalitných dokumentov, ako napríklad Žena novej doby, Geruca, Dežo Hoffmann – fotograf Beatles či Katedrála. Silný príbeh bojovníkov proti totalite ponúkla aj snímka Slobodní od Slavomíra Zrebného.
Na svoje si prišli aj tí najmenší vďaka animovaným rozprávkam ako Websterovci vo filme či Mimi a Líza: Záhrada. Z hranej tvorby nás potešil vtipný a úprimný Stand up Juraja Bohuša či angažovaná punková komédia Petra Pavlíka OUCA - (NE)SKUTOčNí PRíBECH, ktorá si nemilosrdne vzala na mušku všetkých hoaxerov a konšpirátorov.
Za zmienku stojí nepochybne tiež krátkometrážny sci-fi film Adriána Adamca s názvom Neven. Nakrútil ho údajne bez rozpočtu, najmä vďaka ochotným a dobrosrdečným ľuďom. Podieľal sa na ňom tiež skúsený hollywoodsky tvorca vizuálnych efektov Vlado Valovič. Poďme však teraz už k tomu najlepšiemu.
5. Čierne na bielom koni (réžia: Rasťo Boroš)
Je to jedno z najpríjemnejších prekvapení tohto roka. Táto hravá poetická gangsterka Rasťa Boroša prefíkane, vtipne a našťastie vkusne odkazuje ku kultovým gangsterkám Guya Ritchieho či Martina Scorseseho, ale tiež k menej známej tvorbe japonského autorského režiséra Takešiho Kitana alebo Jima Jarmuscha.
Cítiť aj vplyv zo snímok Emira Kusturicu. Čaká ťa nápaditý mozaikovitý scenár plný zábavných postáv pendlujúcich medzi Rimavskou Sobotou a Lučencom, intríg a dejových zvratov. Zároveň má skvelé herecké obsadenie - Milan Ondrík, Rebeka Poláková, Attila Mokos, Jana Kovalčíková.
4. Piargy (réžia: Ivo Trajkov)
Päťdesiatsedemročný absolvent FAMU, narodený v Juhoslávii nakrútil svoj najambicióznejší film doposiaľ. Ako predlohu si vzal novelu Františka Švantnera, pričom so scenárom mu pomohla Jana Skořepová. Piargy je čiernobielou melancholickou baladou o slovenskej náture, zvykoch, predsudkoch a krutej totalite, respektíve druhej svetovej vojne.
Najväčšou devízou snímky však je určite naturalizmus a aktuálnosť. Počas sledovania si totiž divák uvedomí, že v niektorých bodoch, sme sa mentálne ako národ od tridsiatych či štyridsiatych rokoch minulého storočia, príliš nepohli vpred.
3. Svetlonoc (réžia: Tereza Nvotová)
Horor, romantická dráma či mysteriózny triler? Vlastne všetko dokopy. Nvotová ponúka z každého rožku trošku a priniesla originálny pohľad na súčasný slovenský vidiek plný závistlivých či zakomplexovaných indivíduí a maniakov.
Režisérka sa rafinovane pohráva s nejednoznačným odkazom a divákovi necháva pomerne rozsiahly priestor pre interpretáciu. Kameraman Federico Cesca ťa opantá úchvatným vizuálom a sugestívne výkony Natalie Germani a Evy Mores ťa nechajú v nemom úžase.
Obe herečky spolu s Nvotovou ocenili na španielskom filmovom festivale Sitges. Svetlonoc tam získal Strieborného Mélièsa za najlepší celovečerný film. Mimoriadny úspech však zožal aj na medzinárodnom filmovom festivale vo švajčiarskom Locarne, odkiaľ odchádzal so Zlatým Leopardom.
2. Obeť (réžia: Michal Blaško)
Síce je snímka zasadená do Česka a je celá v češtine, nakrútil ju však slovenský režisér a ide o slovensko-česko-nemeckú koprodukciu. Koniec-koncov je to úplne jedno, pretože odkaz Blaškovho filmu je univerzálny a prakticky sa rovnaké veci, ktoré vidíme vo filme, dejú aj u nás či v iných východných európskych krajinách. Práve preto sa tridsaťtriročný debutant inšpiroval viacerými skutočnými prípadmi z rôznych štátov.
Obeť pojednáva o xenofóbii, nacionalizme, klamstvách, pokrytectve, moci sociálnych sietí či zúfalých ľuďoch robiacich zúfalé činy, na príbehu mladého chlapca, ktorého mali údajne brutálne napadnúť Rómovia z rovnakej bytovky. Postupom času sa však ukáže, že nie všetko je tak, ako sa pôvodne zdalo. Na pravdu je už ale neskoro.
1. Tieňohra (réžia: Peter Bebjak)
Tieňohra nie je iba najlepším slovenským filmom tohto roka, ale zároveň najlepším, najvyzretejším a najcitlivejším filmom Petra Bebjaka. A to aj preto, že je totálne odlišný od všetkých jeho predchádzajúcich diel. Ide o komorný, surový a temný krimitriler o pomste, ktorý ťa šokuje, vydesí aj dojme v rovnakej intenzite.
Vendula Bradáčová napísala brilantný scenár, Milan Ondrík predviedol životný výkon a Peter Bebjak sa konečne prestal maznať s divákom. Ponúka drsný pohľad na zlomeného muža s výčitkami svedomia, ktorý prišiel o manželku a ponára sa do čoraz väčšieho prázdna. Mrazivé a autentické.
