Ako Slováci nakrútili obdivuhodný krátky film Neven a čo ich to stálo?
Neven je takmer polhodinový, krátkometrážny slovenský film od scenáristu a režiséra Adriána Adamca. Pracoval už na viacerých krátkych filmoch, napríklad na zábavnom videu Kylo Ren vs Batman, ale má aj viaceré seriózne projekty ako Alternate, Titanfall či Valis.
Ujsť sme si nenechali ani jeho najambicióznejší film, ktorý podľa svojich slov nakrútil bez rozpočtu, najmä vďaka ochotným a dobrosrdečným ľuďom, ktorí mu pomáhali od začiatku do konca.
Adrián Adamec z Partizánskeho má 27 rokov a študoval na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. S videami a efektmi sa „hrá“, odkedy bol tínedžerom. Je freelancer a v súčasnosti pracuje najmä pre nezávislé herné štúdio, kde robí strih, úpravu audiovizuálneho obsahu, grafiku a iné aj priamo vo vývojárskych nástrojoch pre hru.
Vizuálne efekty sa naučil robiť celkom sám od nuly od približne 16 rokov, a to pomocou online kurzov, internetu a rozhovorov s tvorcami filmov v bonusových častiach DVD.
Neven sa odohráva v postapokalyptickom svete, v ktorom sa o prežitie snaží osamotený mladý muž. Jedného dňa však narazí na robota, ktorý mu môže byť priateľom.
Ako dlho trvala predprodukcia filmu od prvého nápadu po posledné prípravy na nakrúcanie?
Do predprodukcie sme sa naplno pustili v lete 2020 (hľadanie lokácií, testovanie praktických efektov, prípravy vizuálnych efektov, koncepty…) a prvá klapka padla koncom novembra 2020. Nápad „nakrútiť film s hercom s Downovým syndrómom“ prišiel niekedy v roku 2019.
Slováci natočili futuristický film, v ktorom dve sestry čelia strachu a monštrám
8. júla 2019, 10:39
Tých nápadov je, samozrejme, vždy viac, jeden však dlho neopustí myseľ a vtedy viem, že je to „ten“ projekt. Korona nám dala určité výhody, ale taktiež nám spôsobila troj- až štvormesačnú pauzu v polovici produkcie.
Ako dlho následne trvalo samotné nakrúcanie?
Dokopy sedem dní. Prvé štyri dni v novembri a decembri 2020. Korona upravila harmonogram a v apríli sme dokončili posledné dva dni s hlavným hercom Peťom Hudecom. Potom sme čakali na príchod leta a plánovali posledný deň nakrúcania s Marekom Majeským koncom júna. Pauzy mi pomohli v organizovaní celého nakrúcania. Človek musí mať všetko dopodrobna naplánované vrátane plánu B, C a D.
Keďže človek tvorí bez rozpočtu, nemá možnosť sa na danú lokáciu vrátiť a dotočiť, čo potrebuje. Ak sa to nestihne, scéna neexistuje. Treba rátať so strašne veľa faktormi, veľa vecí sa môže pokašlať, ako napríklad počasie. Prvý deň nakrúcania nám napríklad zima zneškodnila tri generátory, a to sme ich toľko brali, keby sa jeden alebo dva pokazili. Veľká časť tvorby filmu je riešenie problémov a tých bolo pri tomto projekte na dve knihy.
Na tvorbu snímky si údajne nemal žiadny rozpočet. Ako sa takouto formou dá nakrútiť takýto film?
Odhodlanie a zápal. Keď ľudia vidia, že dokončuješ projekty a že nimi žiješ, chcú sa pridať. Na Slovensku je veľa tvorcov, ktorí sa chcú realizovať, ale neláka ich naša lokálna tvorba, takže sa občas pridajú aj ku mne. Na samom začiatku sme napríklad boli len štyria. Nejako sa však vieme nájsť a dať sa dokopy.
Už pri minulom projekte nám na jednom festivale nechceli veriť, že sme nemali rozpočet. Kameraman sa smeje, že pri tomto projekte sa máme pripraviť na viac takýchto podozrení. Vždy je to pre nás skvelý kompliment. Je to výsledok talentu množstva ľudí.
Na premiére sme sa bavili, aké by to bolo, keby sme mali aspoň čiastočný rozpočet niektorých tunajších filmov či seriálov. Keby sme mohli dať do toho všetku energiu. Ale takto sa aspoň učíme, kde tie peniaze investovať, keď budú. To je niečo, čo som sa naučil od hollywoodskeho režiséra Guillerma del Tora.
Ten tvrdil, že nech je rozpočet akýkoľvek, zodpovednosť režiséra je, aby film vyzeral minimálne dvakrát drahšie. Určite by bolo horšie dostať sa do situácie, keď sa produkcia chváli, aký má rozpočet, a divák sa pýta, kde sa minuli všetky tie peniaze, keď ich na tom plátne nevidia.
Koľko ľudí celkovo pracovalo na filme, vynímajúc komparz a podobne?
Stály tím činil okolo dvadsať až dvadsaťpäť ľudí, teda ľudia, ktorí boli na každom natáčaní. Prvé dva dni a posledný deň sme potrebovali viac ľudí na produkciu a tam ich bolo okolo štyridsať až päťdesiat.
Na filme pracovali aj dvaja známi profesionáli. Tvorca vizuálnych efektov (VFX compositor) Vlado Valovič a herec Marek Majeský. Ako je možné získať takýchto ľudí pre svoj projekt zadarmo a ako presne ste diskutovali o ich angažovanosti?
Pre mňa bolo dôležité týchto ľudí osloviť s tým, že im už mám čo ukázať. Marekovi som mohol ukázať zábery z nakrúcania a prísť za ním s tým, že film s hercom s Downovým syndrómom už je nakrútený. Pre Mareka to asi bol silný argument, lebo s hercami z Divadla z Pasáže spolupracoval, a preto verím, že v tom pre nich videl zmysel.
Za Vladom Valovičom som tiež prišiel s filmom, na ktorom som efekty dokončil na 80 percent. Keďže vie, aká komplexná tá práca je, zaujalo ho, že na takomto projekte robil vizuálne triky jeden človek. Vraví, že na papieri by malo byť minimálne dvadsať ľudí.
Samozrejme, k obom som sa dostal cez niekoho. Osloviť ich priamo by asi nebolo rozumné. Mareka poznalo Divadlo z Pasáže a osloviť Vlada bol kameramanov nápad, keďže s ním spolupracoval a bol jeho žiakom na kurze Compositive. Budem im však ešte veľmi dlho ďakovať za to, že boli ochotní obetovať svoj voľný čas tomuto bláznivému projektu. Sú to nesmierne skromní a ochotní ľudia.
Hlavnú rolu vo filme hrá Peter Hudec trpiaci Downovým syndrómom. Prečo si sa rozhodol mať vo filme práve jeho?
Tento film začal Peťom. Videl som ho na jednom divadelnom festivale a povedal som si, že s ním chcem nakrútiť film. Jedinečnosť, autenticita a dobro, ktoré z neho žiarilo, ma očarili. Povedal som si, že takíto ľudia, ktorí robia umenie z čírej lásky, si zaslúžia byť na veľkom plátne.
V čom spôsobila Petrova diagnóza komplikácie pri nakrúcaní, respektíve aké odlišné nakrúcanie si zažil, keď si pracoval s hercom s Downovým syndrómom?
Určite treba rátať s tým, že bude produkcia prebiehať pomalšie. Je dobré mať dabléra, poprípade dvoch, ktorých môžeme použiť do záberov, kde Peťovi nie je vidieť do tváre. Taktiež tu bolo riziko, že si Peťo povie, že mu nie som sympatický, a nepohli by sme s ním.
Boli tam teda určite výzvy a momenty, keď som aj ja strácal nádej, či všetko nakrútime, ale veľa som sa naučil. Ako som spomínal, produkcia je o riešení problémov. Človek má plán, čo chce nakrútiť, a veci sa neustále kazia. Práca s Peťom ma naučila nevzdávať sa a vždy vidieť v prekážkach príležitosti.
V čom ťa Peter ako herec najviac prekvapil?
Koľko autenticity a vlastného „ja“ dokázal do tej úlohy vložiť. V to som dúfal, ale nevedel som, ako veľmi určité momenty oživí svojimi nápadmi. Myslím, že Peťo nám istým spôsobom aj „zlepil“ štáb.
Zaujímavé bolo zistenie, že ho treba „motivovať“. Po niekoľkých hodinách strácal energiu a niekedy mu neboli príjemné určité scény. Keď mu vadila aj maličkosť, vedel ju dať hlasne najavo, ale nemyslel to zle. Posťažoval si aj na to, že ho oheň hreje na tvári až moc. Keď som mu povedal, že dostane pivo, pizzu alebo prekvapenie, rozžiarili sa mu očká a išiel do toho s odhodlaním.
Inému hercovi by som dával danú scénu do kontextu príbehu alebo predchádzajúcej scény, s Peťom som väčšinou riešil, čo je potrebné od daného momentu. Ak som potreboval, aby bol smutný, stačilo mu to priamo povedať bez toho, aby som uvádzal, prečo je jeho postava smutná.
Nebolo pre neho divné hrať s „robotom“, ktorý tam fyzicky nebol? Hrať „oproti“ neexistujúcim objektom je predsa náročné aj pre profesionálnych hercov.
Nehovoriac o tom, že nie až tak veľa slovenských hercov malo tú príležitosť hrať oproti CGI objektom. V divadle však herci často hrajú oproti „ničomu“ a používajú svoju predstavivosť. Horšie je zelené plátno, to sme nepoužili ani raz. Keď už sme v prostredí, kde sa herec vie vžiť do momentu, predstaviť si to „niečo“ pred ním nie je až také ťažké.
Čo sa týka robota Nevena, mali sme bábku, ktorá slúžila aj ako referencia pre svetlo a hĺbku neskôr v postprodukcii. Peťo mal teda hereckého parťáka. Veľakrát som si k Peťovi kľakol ja, hovoril mu, čo má robiť a kam sa pozerať.
Máš nejakú predstavu o tom, koľko ťa stálo vytvorenie tohto filmu naprieč rokmi?
To, čo ma stojí bežný život. Peniaze, ktoré by sme minuli na turistiku či víkend s priateľmi, sme minuli tu (strava, cestovanie). Namiesto dovolenky pri mori som zobral chatu na víkend a nakrúcali sme tam. Potom sme si spravili super opekačku a oslavu pre štáb. Žiadne vyššie financie ako tie, čo bežne zvykneme dať z vačku, sme nepotrebovali.
Techniku sme si vyskladali z toho, čo máme, a všetky lokácie okrem tej chaty sme mali zadarmo (aj tá bola za 50 percent z pôvodnej sumy, pretože sa im náš páčil projekt). Hasiči nechceli peniaze ani za benzín a právnici jednej firmy nám spísali zmluvy potrebné na produkciu. Občas musíš upraviť aj scenár podľa toho, čo máš a čo nemáš k dispozícii, no takým spôsobom, aby si nemenil príbeh.
Už pri pozeraní filmu som mal dojem, že kvalita obrazu nie je veľmi vysoká. Porovnal som si to aj s tvojím predošlým sci-fi počinom Alternate a je jasné, že Neven má iný vizuál. Bol to zámer, alebo za tým stojí niečo iné?
Točili sme na anamorfické objektívy, ktoré majú určité nedokonalosti. Pri vizuálnych efektoch vedia spôsobiť problémy. Taktiež by som povedal, že kvôli kontinuite niekedy musíš zvoliť záber, ktorý nie je perfektné ostrý, ale dáva zmysel.
Ako som spomínal, keď robíme bez rozpočtu, sme vďační, že máme lokáciu na ten jeden deň, a musíme stihnúť všetko nakrútiť. Preto sme nemali tú možnosť niektoré zábery viackrát opakovať. Počas zimy sme mali aj tak len šesť či sedem hodín prirodzeného svetla, ktoré sme potrebovali. Inak povedané, sme si vedomí niektorých nedostatkov, ale za týchto podmienok nebolo možné spraviť to lepšie.
Na porovnanie s filmom Alternate: ten mal viac digitálny vzhľad, zatiaľ čo tu sme sa snažili o filmový. Alternate sme nakrúcali na zrkadlovky, Neven na kamery Ursu Mini 2x + RED. Pridávali sme 35 mm filmový šum, jemné „trasenie“ obrazu, haláciu a iné. S kameramanom Peťom Balentom sme fanúšikovia tohto „špinavého“ vzhľadu a „vintage“ objektívov.
Niektoré detaily sme točili s veľmi starým 50 mm objektívom, ktorý kameraman nemal ani pripevnený ku kamere. Ide o posledné zábery na Peťa s čiapkou v druhej scéne. Tie zábery neprešli žiadnou postprodukciou, a ako boli nakrútené, tak sú také aj vo filme.
Zaujíma ma aj to, prečo tvoje filmy na Youtube nie sú dostupné v 4K. Nenakrúcaš na také kamery, alebo máš dojem, že ti 4K zábery Youtube komprimuje horšie ako tie s nižším rozlíšením?
Pri 4K trvá tvorba vizuálnych efektov štyrikrát dlhšie. Premiéru sme mali v septembri a ďalšie kiná sme začali oslovovať začiatkom októbra. Do premiéry sme stihli tie efekty len tak-tak. Aj dnes nájdeš v kinách filmy, ktoré nemajú 4K master. Vie to nesmierne navýšiť rozpočet, pokiaľ tam máš efekty.
Budeš aj naďalej robiť krátke filmy, alebo plánuješ nejaký celovečerák, povedzme aj s profesionálnou produkciou, distribúciou a štábom s poriadnym rozpočtom?
Plán je sa neustále zlepšovať a robiť filmy minimálne dva- až trikrát lepšie ako ten posledný. To, že nemáme rozpočet, nás nezastaví. Tvoriť budem, aj keby som bol v jednočlennom štábe, pretože to dáva môjmu životu zmysel. Celovečerný film je jeden z cieľov, ale teraz sa vidím na úplných začiatkoch, keď sa ešte učím základy.
Cieľom týchto filmov je zlyhať a učiť sa na vlastných chybách. Ak mám ísť do kina a pred divákov, tak sa musím uistiť, že im dáme niečo, čo bude stáť za ich čas. Pre mňa to nie je len kolónka, ktorá čaká na odfajknutie.
