Topmodelka Barbora Brušková sa momentálne kvôli práci nachádza v Tokiu. Okrem toho, ako sa jej darí v kariére a ako si spomína na svoje začiatky, nám prezradila aj to, kde si dať v japonskej metropole najlepší ramen a kam sa chodí zabaviť.
Topmodelka Barbora Brušková sa momentálne kvôli práci nachádza v ďalekom Tokiu. Prvýkrát sa tam ocitla presne pred desiatimi rokmi, keď s modelingom začínala. V rozhovore ti porozpráva, ako sa odvtedy zmenil jej život, ale aj to, kam ísť v japonskej metropole na najlepší ramen, matcha latte, kde majú skvelé drinky či dokonca slovenské víno.
Napriek tomu, že Barbora vo svete modelingu dosiahla veľa, svoje kariérne úspechy berie s pokorou a neraz dokázala, že stojí nohami pevne na zemi. Popri práci totiž stihla získať inžiniersky titul a tiež založiť vlastnú ekologickú značku STROOI Slovensko.
„Človek naozaj nikdy nevie, kde sa ocitne. Teraz je svet taký rýchly, že dnes som v Tokiu, ale neviem, ako to bude, keď prídem domov. Trh aj svet sa menia každý deň. Je dobré ísť za svojím cieľom, ale rovnako je dobré mať zadné dvierka. Len čakať na niečo, čo môže byť, ale aj nemusí, je veľmi riskantné,“ povedala Barbora.
Od tvojho kastingu pre Elite Model Look už uplynulo desať rokov a dnes patríš medzi najúspešnejšie slovenské modelky. Čo všetko sa ti za tie roky podarilo stihnúť?
Presne nad týmto som sa nedávno zamýšľala, keď som opäť prišla do Tokia. Kvôli práci som sem chodila častejšie, no prvýkrát som toto mesto navštívila v roku 2012. Aj ja sama som si vlastne spravila taký „lifecheck“.
Nejako som nechcela premýšľať nad tým, čo by som urobila vtedy inak, čo by bolo keby... Celé som to, naopak, poňala s obrovskou vďakou a radosťou a uvedomujem si, že vstup do modelingu mi dal extrémne veľa príležitostí, priateľov, zážitkov, skúseností, samozrejme, aj tých cestovateľských, ale hlavne pracovných.
Okrem toho, že som popri modelingu a cestovaní stihla úspešne vyštudovať vysokú školu, začala som vlastné podnikanie. Hlavne som sa mentálne posunula a myslím si, že aj prirodzene dosť vyzrela.
Keď teraz vidím dievčatá na kastingoch, ktoré sú v podobnom veku, v akom som sem prvýkrát prišla, niekedy si hovorím, čo som tu vlastne vtedy robila, že som tu určite musela byť trochu stratená. Dnes som však veľmi vďačná, že som tam, kde som, a nehľadím na to, kde by som ešte mohla byť.
Ako prebiehajú tvoje dni v Tokiu, na čom všetkom momentálne pracuješ?
Pracovný týždeň je viac-menej rovnaký, predovšetkým sú to fotenia, ale napríklad včera som mala prehliadku pre vlasovú značku Toni&Guy. Väčšinou tu však pracujem pre lokálne japonské značky alebo to môžu byť japonské magazíny. No a pomedzi to máme kastingy, ktoré sú niekedy aj po celom Tokiu, takže to dá celkom zabrať.
Do toho pracujem na svojej vlastnej značke STROOI Slovensko, ktorá je zameraná na stopercentne prírodné a kompostovateľné slamky z bambusu a obilné slamky. Vybavujem maily, objednávky, faktúry, veci týkajúce sa sociálnych sietí. A okrem iného sa snažím aj si to tu užiť.
Ako na teba japonské hlavné mesto pôsobí?
Aspoň raz za život prajem každému, ak má tú možnosť alebo príležitosť, Tokio naozaj zažiť. Je to mesto, ktoré je skrátka jedinečné a špecifické, a myslím si, že nič také nikde inde nezažijete.
Už len prechádzka po ulici je tu jeden obrovský zážitok, napríklad aj vďaka japonskému štýlu obliekania. Nič spolu neladí, ale vlastne... všetko spolu ladí. Je to taký mišung, na druhej strane je to niečo veľmi jedinečné, čo na prvý pohľad pôsobí pútavo a dotvára atmosféru mesta.
Máš tipy, čo rozhodne v meste neobísť?
Japonsko je hlavne o jedle a tých skvelých spotov je naozaj neúrekom. Ak sa sem niekto chystá, pokojne mi napíšte na Instagrame a rada sa s vami podelím o svoje nekonečné zoznamy.
Ako vegánka môžem spomenúť skvelé miesta ako T’s tan tan ramen, Izakaya Masaka, Newport, 8ablish, Sorano, ale i nevegánske Niyota Aoyama, Narisawa, Kaikaya, Sushi Katsumidori či iné. Na lahodnú matchu odporúčam zájsť do The Matcha Tokyo, Cafe Kitsune, Nana’s Green Tea, ale i Steamer Coffee Company.
Čo sa týka barov, úžasný zážitok ponúka New York Bar s neskutočným výhľadom na rozľahlé mesto, takisto Rooftop bar Andaz alebo No.501, Apéro, Wineshop Flow, kde môžete ochutnať aj víno našich skvelých slovenských vinárov.
Je niečo, čo ťa v Tokiu prekvapilo?
Je tu úžasný poriadok! A to aj napriek tomu, že tu nikde nemajú koše, ktoré po roku 1995 odstránili v dôsledku istého teroristického útoku, pretože by sa v nich mohlo niečo nebezpečné skrývať.
Tie sú len niekde v obchodoch, podnikoch, no na verejných priestranstvách ich nenájdete, prípadne naozaj len veľmi zriedkavo. Rovnako tu však nie sú odpadky. Japonci sú skrátka od malička vychovávaní, že si smeti berú so sebou a zrecyklujú ich doma.
Dobre, keby ste išli v piatok večer do nejakej turistickej časti, kde sú bary a kluby, tak sa to môže stať, ale keď sa tou istou časťou prejdete skoro ráno, bude to upratané. Dokonca som párkrát videla, že niekto zdvihol servítok či papier aj napriek tomu, že nebol jeho.
Ako vnímaš Japoncov ako národ?
Japonci sú perfektní, čo sa týka time manažmentu a dochvíľnosti. To, čo povedia, neskôr naozaj platí. Všetci robia to, čo majú, podľa pravidiel a nariadení. Všetko funguje a je tu neskutočná disciplína. Keďže ja sama som veľká perfekcionistka a potrebujem mať všetko spravené do detailov tak ako treba, veľmi to, samozrejme, oceňujem a bude mi to na Slovensku nesmierne chýbať.
Zároveň sú veľmi priateľskí, doslova by sa aj rozdali. S tými ich úklonmi sa tu niekedy cítim ako princezná (smiech) a všetci sa vám snažia pomôcť, no niekedy až príliš. Možno ani sami nevedia ako, ale chcú vám skrátka pomôcť. Preto je niekedy lepšie nepýtať sa na cestu a radšej použiť Google Maps.
V Tokiu si pred viac ako desiatimi rokmi rozbiehala svoju kariéru. Preferuje Ázia čoraz viac európske typy modeliek?
Je to tu úplne iné, ako keď som tu bola prvýkrát. Dnes je tu po mojom looku modelky oveľa menší dopyt. Pred desiatimi rokmi boli naozaj v kurze vysoké blondíny s modrými očami, dnes už pre Áziu, a myslím, že i celkovo pre svet, také zaujímavé nie sú. Áno, stále si tu dokážem nájsť prácu aj ja, ale je to ťažšie.
Naopak, dnes sa v Tokiu oveľa viac uchytia dievčatá s tmavšími a kratšími vlasmi, teda prirodzene cítiť, že aj Japonci si hľadajú imidž bližší svojmu typu. Je to však aj tým, ako sa vyvíja spoločnosť, trendy, situácia inde vo svete, a, samozrejme, ovplyvnil to aj covid.
Ako dnes uspieť v modelingu a čo je v ňom iné, odkedy si začínala?
Myslím si, že dnes je v modelingu skôr vyhľadávaný typ osobnosti ako krása. Ľudia hľadajú aj niečo iné ako to, že má modelka peknú tvár a skvelú postavu, lebo dokonalé miery a výšku už má väčšina modeliek.
Dnes je už dôležité vedieť sa niečím odlíšiť. Či už fyzicky, jedinečným znamienkom, alebo osobnostne, napríklad aktivitami pomimo, intelektom alebo profesionalitou. Zároveň to už nie je ani také striktné ako kedysi. Je to o jedinečnosti a inakosti... skrátka o tom, ako vyniknúť v dave.
Keď si sem prvýkrát vycestovala kvôli práci, mala si iba šestnásť. Čo by si poradila dievčatám v podobnom veku, ktoré s modelingom začínajú?
Nebáť sa, ísť do toho naplno a užívať si to. Pokiaľ taká príležitosť je, treba ju využiť a byť za ňu vďačná. Samozrejme, s rozumom a nohami pevne na zemi.
Na druhej strane a celkom úprimne obdivujem svoju maminu, ktorá ma vtedy v šestnástich rokoch pustila na dva mesiace samu do Japonska. Je to naozaj o veľkom strachu matky a tej svojej za túto možnosť veľmi ďakujem.
Som hrdá Slovenka a Slovensko je naozaj úžasná krajina, ale iba cestovaním a spoznávaním, zažívaním a stretávaním nových ľudí rastieme aj my ako osobnosti a potom ako národ. Ale dnes, keď viem, ako to vo svete chodí, mam voči tomu ozajstný rešpekt.
Ako modelka máš na sebe často luxusné oblečenie, aký je však tvoj štýl mimo práce?
Nepovažujem sa za nasledovateľa trendov. Mám rada minimalistické a kombinovateľné kúsky – čierna, biela, sivá, denim sa podľa mňa spolu vždy dajú pekne skombinovať.
Keď si niečo vyberám, snažím sa dbať aj na ekologický dosah a tiež radšej investujem do niečoho kvalitnejšieho a drahšieho, čo môžem mať na celý život. Samozrejme, veľmi rada podporujem aj lokálnu tvorbu našich slovenských dizajnérov. Riadim sa mottom, že menej je viac.
Nehovorím však, že si nikdy nič nekúpim vo fast fashion obchode, nie všetky ekologické značky sú aj mne dobré a nie všetky udržateľné nohavice či rifle napríklad sedia na môj typ postavy. Myslím si, že som to však v poslednom čase s nákupmi celkom dosť obmedzila. Kedysi som si zvykla dopriať aj nejaké drahšie kúsky, dnes radšej peniaze investujem tam, kde sa zídu viac.
Sama si idolom mnohých dievčat v modelingu. Kto inšpiruje teba?
Myslím, že také to každodenné bytie. Ulica, svet, cestovanie, rôzne krajiny, mestá, ale, samozrejme, aj fotenia a samotné prehliadky. Som veľmi pocitový človek, teda nielen v obliekaní, ale aj vo vnímaní, v živote a situáciách. Veľkú inšpiráciu vidím aj vo svojich blízkych, kamarátoch a ľuďoch, ktorými sa obklopujem.
Aké sú tvoje plány do budúcna?
Stále robiť to, čo robím, a pokiaľ ide o modeling, tak ak sa bude dať, fungovať ako doteraz. Kým sa darí, určite budem veľmi rada pokračovať na tejto svojej ceste. Ďalej chcem budovať svoju značku, rozširovať portfólio ekologických produktov, pracovať na zaujímavých projektoch a vzdelávať sa, aby som stále rástla.
Plánom je hlavne užívať si všetko to, čo mi do života prichádza, tešiť sa z maličkostí, milovať a nezblázniť sa. Dnes žijeme takú rýchlu dobu, že si neuvedomujeme, že každodenné bytie je obrovským zážitkom a veľkou vzácnosťou.
