- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Konečné riešenie židovskej otázky prišlo o niekoľko rokov nato.
Rétoriku nacistického vodcu Adolfa Hitlera o tom, že židovský národ je zlo, prebralo ešte pred druhou svetovou vojnou veľké množstvo Nemcov. Režim dlhodobo tvrdil, že Krištáľová noc bola svojvoľnou odplatou obyvateľov a štát s tým nemal nič spoločné, čo však bola lož.
BBC k 84. výročiu tejto tragickej udalosti prišlo s exkluzívnym súborom doposiaľ nevidených fotografií, ktoré vznikli v noci z 9. na 10. novembra 1938, keď nacisti hromadne zaútočili na židovských občanov a ich majetky.
Rozbíjali výklady obchodov, ničili majetok v interiéri a vypaľovali synagógy. Zabili takmer sto ľudí. Krištáľovú noc historici označujú za začiatok holokaustu, pri ktorom okrem iných etník zomrelo zhruba 6 miliónov Židov.
Odplata za atentát
Viac ako 1 000 vypálených synagóg.
Zhruba 7 500 zdemolovaných obchodov patriacich Židom.
Zničené viaceré školy, domy a cintoríny.
96 židovských obetí a ďalšie stovky zranených.
30 000 Židov skončilo v koncentračných táboroch Dachau, Buchenwald a Sachsenhausen.
Zdroj: ÚZ ŽNO
Zámienku na začiatok pogromu nebolo ťažké nájsť. Stala sa ňou vražda diplomata Ernsta vom Ratha, ktorého 7. novembra 1938 zastrelil Herschel Grynszpan. Motívom vraždy bola zrejme pomsta. V októbri toho istého roku totiž nacistické Nemecko deportovalo jeho rodinu a ďalších približne 15 000 poľských Židov.
Osud Grynszpana nie je známy, predpokladá sa však, že neprežil vojnu, uvádza Jad va-šem (pamätník obetí holokaustu v Izraeli). Na pohreb diplomata Ernsta vom Ratha prišiel kancelár Adolf Hitler aj jeho minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý zacítil príležitosť, ako vraždu zneužiť na útok proti Židom.
Židia, môžete za to vy
Za odvetné akcie proti Židom pritom z rozhodnutia štátu museli platiť paradoxne poškodení. Štát im prikázal dať všetko do poriadku. Nemecko od Židov žiadalo jednu miliardu mariek, čím si štátna pokladnica výrazne polepšila. Nemysleli pritom na to, že mnohí Židia pochádzali z chudobných pomerov, ako povedal pre The Guardian teológ Paul Oestreicher, jeden z preživších Krištáľovej noci, ktorý mal vtedy 6 rokov.
Židov označili za protištátne živly a všetkých takpovediac hodili do jedného vreca. Oestreicher pritom zdôrazňuje, že napríklad jeho starí rodičia boli hrdými nemeckými patriotmi. Previnili sa však tým, že mali židovský pôvod.
Teológ svoje detstvo prežil v suteréne u nežidovských rodinných priateľov, ktorí sa ho ujali. Ako dieťa príliš nerozumel tomu, prečo na rozdiel od iných nemeckých chlapcov a dievčat v jeho veku nemôže pre nové pravidlá zavedené štátom chodiť do školy. Krištáľová noc a jej neskoršie následky mu však bez jeho zapríčinenia úplne zmenili život.
Štátom riadený pogrom
Aj keď vedenie nacistického Nemecka tvrdilo, že odvetné akcie voči Židom boli spontánnou reakciou občanov, bola to lož. Aj nové dobové fotografie z Krištáľovej noci dokazujú, že išlo o plánovaný štátny zásah. Policajti i hasiči mali prikázané voči ničeniu majetkov židovského obyvateľstva nijakým spôsobom nezasahovať. Hasiť požiare mohli iba v prípade, ak by sa rozšírili na objekty patriace tým, ktorí neboli Židia, píše History.
Fotografie budú „slúžiť ako veční svedkovia dlho potom, ako tu už nebudú preživší, ktorí by vydali svedectvo o svojich vlastných skúsenostiach“, vyhlásil podľa The Guardian predseda organizácie Jad va-šem Dani Dayan.
Nové fotografie z neslávne známej Krištáľovej noci vyhotovila dvojica nacistických fotografov. Podľa vedúceho archívu fotografií pamätníka Jad va-šem Jonathana Matthewsa boli dôležitou súčasťou celej akcie, píše BBC.
Pamätník dostal doposiaľ nezverejnené fotografie od istého amerického Žida, ktorý bojoval v Nemecku počas druhej svetovej vojny. Ako sa k nim dostal, nie je isté. O hrôzach, ktoré zažil, so svojou rodinou nikdy nehovoril. Zábery z Krištáľovej noci však hovoria samy za seba.
Množstvo Židov sa po Krištáľovej noci rozhodlo dať Nemecku zbohom. Vo svojej vlasti sa už naďalej necítili vítaní a uvedomili si, že im hrozí smrť. Tí, ktorí tak spravili, si zachránili život. Neustále uberanie práv a masové deportácie Židov vyvrcholili v roku 1942 na konferencii vo Wannsee, kde sa nacistickí pohlavári dohodli na „konečnom riešení židovskej otázky“. Aktivoval sa tak plán na ich systematické vyvraždenie.
