Aj takto vyzeral život v neslobode, keď bolo Československo súčasťou východného bloku.
Odpočúvajú tvoj byt, telefón, ale aj kamarátov. Čítajú tvoje listy a ľuďom, s ktorými sa stretávaš, sa vyhrážajú, aby na teba donášali informácie. S týmito a ďalšími praktikami by si sa mohol stretnúť v období Štátnej bezpečnosti, keby si prejavoval názory a hodnoty, ktoré by neboli v súlade s vtedajším režimom. Pozreli sme sa na to, akým spôsobom Štátna bezpečnosť zasahovala do života a slobôd Čechov a Slovákov.
Refresher je hlasom modernej generácie, ktorý nezabúda na to, že bez poznatkov z histórie sa spoločnosť nemôže posúvať vpred. Na našom webe v tematickej sekcii nájdeš články o mnohých udalostiach či obdobiach z minulosti, ktoré nie sú len pôsobivé, ale neraz aj poučné. Prečítaj si o honoch na čarodejnice či rozhovor s egyptologičkou Paulínou Šútorovou. Pokiaľ ťa tento druh obsahu zaujíma, podporiť ho môžeš ako člen klubu Refresher+.
Kamery aj v knihách či detskom kočíku
Obávaná Štátna bezpečnosť založená v roku 1945 svoj vrchol podľa Michala Mikloviča z Ústavu pamäti národa dosiahla v 50. rokoch minulého storočia. „Vtedy v útvaroch ŠtB slúžilo približne 12 000 príslušníkov. Na porovnanie, v roku 1947 to bolo približne 2 000 a koncom 80. rokov zhruba 8 000 príslušníkov ŠtB,“ povedal pre Refresher.
Osobná sloboda občana, ako ju poznáme v demokracii, bola aj pre zásahy Štátnej bezpečnosti iba vzdialeným snom. Príslušníci ŠtB často bez dodržiavania smerníc vykonávali odpočúvanie či čítali poštu záujmového objektu – tá mohla byť dokonca z okruhu úplne vyradená, čiže sa k adresátovi ani nedostala.
Bežné boli aj domové prehliadky, počas ktorých si agenti robili kamerové a fotografické záznamy z bytov sledovaných osôb. Prehliadky sa mali podľa Mikloviča oficiálne vykonávať iba v nevyhnutých prípadoch. Opak však bol pravdou.
„Takzvané spravodajsko-technické úkony vrátane domovej prehliadky, odpočúvania a tajného fotografovania sa mali podľa smerníc realizovať v prípade, ak nebolo možné informácie získať iným spôsobom – čiže napríklad výsluchom danej osoby, získaním informácií od osôb z jej okolia, od tajných spolupracovníkov a podobne. V praxi sa to však často nedodržiavalo a spravodajsko-technické úkony boli nasadzované už na začiatku vyšetrovania,“ vysvetlil nám.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kde všade Štátna bezpečnosť umiestňovala kamery.
- Akým spôsobom tlačili na kamarátov či kolegov sledovanej osoby.
- Ako fungovali tajní spolupracovníci a konšpiračné byty.
- Kedy agenti preferovali miesto „bežných“ metód násilie.
- Ako dokázali navodiť dojem, že odporca režimu v skutočnosti robí pre ŠtB.
