Medzi hráčmi sa nájdu aj extrémisti, podľa prieskumov sú Discord a Steam obľúbenými miestami pre podporovateľov teórie nadradenosti bielej rasy.
Nová štúdia naznačuje, že existuje prepojenie medzi tým, že sa ľudia označia za hráčov (gamers), a tým, že majú nenávistné prejavy a sklony k rasizmu či k sexizmu. Kľúčovým je práve identita hráčov, teda to, že byť hráčom je pre ich sebavyjadrenie dôležité.
„Ak je vaša gamerská identita vaším jadrom ako osoby, zdá sa, že sa to ukazuje ako toxická gamerská kultúra, ukazuje sa to viac vo vylúčení než v inklúzii,“ povedala pre Vice Rachel Kowertová, výskumníčka, ktorá pracovala na štúdii. Tí, ktorí majú ku gamerskej komunite najbližšie, majú podľa výsledkov výskumu bližšie k extrémizmu či k podporovateľom teórie o nadradenosti ľudskej rasy.
Na štúdii pracovala spolu s profesorom psychológie Billom Swannom z Texaskej univerzity v Austine a s Alexi Martelovou, doktorandkou psychológie. Vytvorili tri samostatné prieskumy, v ktorých zbierali odpovede stoviek ľudí a porovnávali presvedčenia hráčov.
Ako veľmi sa cítiš byť gamerom?
Mizogýnia, sexizmus, rasizmus či pravicový extrémizmus. Časť hráčskej komunity má k nim podľa štúdie sklony a všetko závisí od toho, ako veľmi je „hráč“ jadrom ich identity. Herné prostredie dlhodobo čelí kritike za to, že práve pravicoví extrémisti „naberajú“ nových ľudí na herných portáloch. Podľa výskumov sú miesta ako Discord či Steam populárnou destináciou pre podporovateľov teórie o nadradenosti bielej rasy.
Kowertová a jej kolegovia však dodávajú, že extrémistické pohľady má len malá časť komunity. Ide o tých, pri ktorých dochádza k fúzii identít: napríklad bývalí vojaci, pre ktorých sa pôsobenie v armáde pretavilo aj do iných častí života a je ťažké rozlíšiť vojaka a napríklad otca či kamaráta. Existuje istá skupina hráčov, u ktorých k takejto fúzii dochádza: v hráčskej komunite si vybudujú veľmi silné putá a to, že sú hráčmi, sa stáva neoddeliteľnou súčasťou ich identity.
Má to, samozrejme, aj pozitívne následky, no v tom najhoršom prípade sú práve títo ľudia zraniteľnejší, ľahšie prepadnú extrémistickým názorom a zradikalizujú sa.
To, kto je hráčom, je aj v samotnej komunite dodnes predmetom diskusií. V rámci troch prieskumov, v ktorých výskumníci zbierali odpovede od ľudí, sa mohli sami označiť za hráčov: nezáležalo na tom, či hrajú online, na počítači, začiatočnícku úroveň či profesionálne.
Potom analyzovali odpovede najmä tých, ktorí hrajú Call of Duty a Minecraft, teda najpopulárnejšie hráčske komunity. Protispoločenské správanie ako rasizmus a sexizmus malo vyššiu koreláciu s fanúšikmi CoD. „Mení sa to v závislosti od toho, s akými ľuďmi trávite veľa času,“ vysvetlila Kowerová. „Nemyslím si, že je to nevyhnutne o obsahu, ale skôr o komunite, do ktorej sa ponárate.“
Výskumníčka dodáva, že ľudia nemajú robiť rýchle závery na základe ich štúdie. Následky hrania hier sú často predmetom senzačných nadpisov a strašenia rodičov. Kowerová však upozorňuje, že nie všetci hráči sú zlí a nie všetci hráči sú extrémisti. „Myslím si, že hry sú nádherným miestom, ktoré prinášajú oveľa viac dobrého než zlého.“
