Odborníci vysvetľujú, prečo je alkohol spoločensky akceptovanou drogou a čo môžeme ako jednotlivci zmeniť v jeho vnímaní.
Alkohol je na Slovensku dlhodobo akceptovaná spoločenská droga. Dôkazom sú aj frázy ako „nepiješ s nami, piješ proti nám“ alebo „daj si aspoň za jeden“, ktoré sa stali bežnou súčasťou slovníka bez toho, aby sa nad nimi niekto pozastavoval. Aj tie prispievajú k tomu, že je téma alkoholu zľahčovaná a udalosti zo začiatku októbra sú toho jednoznačným potvrdením.
Mnohí Slováci nemajú problém sadať si s alkoholom v krvi za volant, čo sa môže skončiť smrťou nevinných ľudí. Nehody spôsobené vodičmi pod vplyvom alkoholu sú však len jeden z viacerých dôsledkov jeho užívania. Podľa WHO alkohol prispieva k trom miliónom úmrtí ročne na celom svete a tiež invalidite a zlému zdravotnému stavu miliónov ľudí.
Vzhľadom na to, že je alkohol prítomný takmer pri všetkých spoločenských udalostiach a momentoch socializácie, jeho nepriaznivé účinky sú prehliadané. Je najvyšší čas zmeniť spôsob, akým je pitie alkoholu vnímané, hrdinov robiť z tých, ktorí nemajú problém pohárik odmietnuť, a nie naopak.
V spolupráci s oddelením bezpečnosti cestnej premávky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky sme sa pozreli na to, ako k tejto zmene môžeš prispieť aj ty ako jednotlivec. Čo môžeš robiť, keď si prítomný pri tom, ako niekto presviedča šoféra, aby si dal aspoň jeden pohárik, a prečo je alkohol v spoločnosti natoľko akceptovaný?
Na tieto aj ďalšie otázky spojené s problematikou alkoholu odpovedajú Miroslav Schlesinger, odborník v oblasti prevencie kriminality so špecializáciou na krízovú intervenciu a motiváciu, a Tomáš Féllinger, kouč a psychoterapeut vo výcviku.
Sme zvyknutí piť pri každej príležitosti
Alkoholom sa zapíja zlý deň, ale aj úspech. Je ľahko dostupný a aj chutný. Tomáš Féllinger spomína, že bol sám v minulosti súčasťou kolektívu, kde bolo prirodzenou tradíciou ísť po práci na pivo. Ak odmietol, zosunula sa na neho lavína výčitiek aj snaha presvedčiť ho, nech sa pridá, sprevádzaná nepríjemnými poznámkami.
Pomohla mu zmena prostredia, no nie každý má túto možnosť. Odporúča preto jasne si určiť hranice a dodáva, že je možno fajn zamyslieť sa nad tým, či je pre mňa dobrý kolektív, ktorý ma núti robiť niečo, čo nechcem.
Prečo sa nebojíme sadnúť za volant s alkoholom v krvi?
Mohlo by sa zdať, že po tragickej nehode na bratislavskej autobusovej zastávke Zochova sa viacerí vodiči poučia, no hneď v tom týždni sme boli svedkami ďalších dopravných nehôd, kde bol u vinníkov zistený alkohol v krvi. Zaujímalo nás preto, prečo vodiči nemajú aj napriek hroziacim trestom problém sadnúť si opití za volant.
„Alkohol dodáva odvahu a odbúrava zábrany a ľudia tak nielen za volantom preceňujú svoje schopnosti. To, čo v triezvom stave možno odmietame, nám po poháriku alkoholu môže pripadať v poriadku,“ vysvetľuje Féllinger.
Miroslav Schlesinger zároveň dodáva, že alkohol je utlmujúca látka, ktorá má výrazný vplyv na to, ako máme pod kontrolou svoje prirodzené zábrany, ale aj reflexy. „Treba prestať preceňovať svoje sily, ktoré nemáme celý život na rovnakej úrovni,“ dodáva. Upozorňuje tiež, že v tom môže hrať rolu aj infantilné dokazovanie či už sebe, alebo niekomu inému, že je dotyčný silný a dokonalý.
Štatistiky o dopravných nehodách zapríčinených vodičmi, ktorí mali alkohol v krvi, naznačujú jemne klesavú tendenciu oproti minulým rokom. Počet usmrtení v dôsledku dopravnej nehody zavinenej opitým vodičom však, žiaľ, stúpa. Alkohol za volantom zabíja čoraz viac ľudí. Vznikajú aj nehody zavinené chodcami pod vplyvom alkoholu, no vyskytujú sa v oveľa menšom počte.
„Vodiči, ktorí požijú alkohol pred vedením vozidla, strácajú následne za volantom sebakontrolu, pričom sa mylne domnievajú, že jazdia aj s ,pohárikom‘ v tele bezpečne. Je to, žiaľ, iba ich subjektívny dojem.“ hovorí Roman Török, vedúci oddelenia bezpečnosti cestnej premávky na Ministerstve dopravy a výstavby SR, a zároveň dodáva: „Z výskumov jasne vyplýva, že už pri 0,5 promile je u vodiča pravdepodobnosť dopravnej nehody o sto percent vyššia ako u vodiča, ktorý nepil. Pri 0,8 promile je táto pravdepodobnosť až o štyristo percent vyššia. V rámci našich preventívnych aktivít sa preto snažíme, aby si vodiči uvedomovali všetky fatálne následky, ktoré spôsobuje alkohol za volantom a ako takýmto nerozvážnym konaním môže opitý vodič za pár sekúnd ukončiť život iných a doslova zruinovať vlastný život.“
Každý vodič by mal brať na zreteľ nulovú toleranciu alkoholu na Slovensku. Ako spomínajú aj odborníci, netreba preceňovať svoje sily ani sa spoliehať na to, že alkohol z krvi už vyprchal. Ak si aj chceš dať jedno pivo aj napriek tomu, že si šofér, v aute by si mal mať malý alkohol tester a na cesty vyštartovať naozaj až vtedy, keď na ňom bude svietiť 0,00. Zostatkový alkohol nemožno vtesnať do jednotných tabuliek, niekto môže po jednom pive o dve hodiny ešte nafúkať a iný zas nie.
Veď je to len jedno pivo, šoféruješ o pár hodín
Takmer každý sa na Slovensku stretol s tým, že niekto núkal alkohol aj šoférovi. Mnohí to aj po argumente, že je niekto šofér, nevzdávajú a vytvárajú na osobu nátlak poznámkami typu „veď je to len jedno pivo“ či „šoféruješ až o pár hodín“. Samotný šofér často podľahne a len málokedy sa voči nátlaku ohradí. Pravdepodobne aj ty ako svedok podobnej situácie si sa len zriedka postavil na stranu šoféra.
Je to však prvý krok k tomu, aby neboli dôsledky alkoholu ignorované. Odborníci odporúčajú zastať sa niekoho, kto je takto manipulovaný. „Je neetické niekoho nasilu nútiť do niečoho, s čím nie je vnútorne stotožnený. Najmä v prípade alkoholu či inej drogy,“ vysvetľuje Schlesinger. Odporúča osloviť toho, kto niekoho núti vypiť si a s úsmevom mu povedať niečo v zmysle: „Ale, nechaj ho tak, keď nechce. Nasilu mu aj tak chutiť nebude.“
Féllinger rovnako odporúča obrátiť sa osobu, ktorá niekoho núti piť, a vysvetliť jej, že to pre ňu nemusí byť príjemné. „Pokiaľ ide o človeka, ktorý je nútený, ukázal by som mu, že odmietnuť piť je v poriadku a že v tom nie je sám,“ dodáva.
Zabavenie vozidla alebo alkoholové zámky
Po nehode na Zochovej a mnohých ďalších, ktorých vinníci boli pod vplyvom alkoholu, sa objavili viaceré návrhy, ako zamedziť problému alkoholu za volantom. Polícia sprísnila kontroly na cestách a naďalej apeluje na vodičov. Viaceré krajiny v Európe majú v autách prítomný alkoholový zámok, ktorý funguje tak, že si vodič musí najskôr dýchnuť, a až keď ukáže nulový výsledok alkoholu v krvi, auto sa odomkne.
Na Slovensku sa podobné alkoholové zámky zatiaľ nechystajú aplikovať do áut, avšak Európska únia vydala nariadenie, podľa ktorého je od júla 2022 povinné rozhranie na neskoršie nainštalovanie alkoholových zámkov vo všetkých vozidlách vyrobených v rámci EÚ. Takéto alkoholové imobilizéry by mali byť v budúcnosti povinné.
Every year 25,000 people lose their lives on our roads. This has to end!
— Elżbieta Bieńkowska (@EBienkowskaEU) March 26, 2019
With the new advanced #carsafety features that will become mandatory, we can have the same kind of impact as when the safety belts were first introduced #GeneralSafetyRegulation https://t.co/3D9LTJoV0l pic.twitter.com/zcQKAIgbcC
EÚ sa tak rozhodla na základe toho, že ročne zomrie v dôsledku alkoholu za volantom 25-tisíc ľudí. Odkazujú sa na to, že takýto zámok môže mať podobný pozitívny vplyv na bezpečnosť ako kedysi bezpečnostné pásy.
Prevencia by sa mala začať už na školách
Pokým však nové podobné opatrenia nebudú zavedené, musíme sa spoliehať na tie aktuálne. Odborníci apelujú aj na zlepšenie prevencie. Féllinger upozorňuje na riziká konzumácie alkoholu, ktoré popisuje aj WHO a boli spomenuté už v úvode.
„Zmenu vidím v tom, že budeme viac hovoriť o ničivých dôsledkoch pitia. Zatiaľ však nič také nepozorujem. Prečo na cigarety dávame štítky s informáciou o tom, že fajčenie zabíja, a pripájame k tomu odpudivé obrázky poškodených orgánov, ale na fľaše s alkoholom nie?“ dodáva.
Zároveň však tvrdí, že varovanie pred rizikami je jedna strana mince, druhou by malo byť poskytovanie návodov a nástrojov, ako situáciu riešiť. „Nejeden človek alkoholom rieši ťažkosti, ktoré majú korene v rôznych duševných problémoch. Máte úzkosť? Napite sa a je po probléme. Máte stres pred pracovným pohovorom? Dajte si poldeci vodky, vodku nie je cítiť. Pohádal si sa s partnerom? Choď s kamarátmi do krčmy na pivo a všetko bude dobré,“ poukazuje na bežné životné situácie.
Schlesinger hovorí, že prevencia by sa mala začať postupne už u detí v materských školách formou programov, ktoré deťom objasnia, čo je zdravé a čo môže, naopak, ich zdravie ohroziť. „Čím sú deti staršie, má byť prevencia primeraná veku, aby vedeli bez pochýb vyhodnotiť, čo je pre ich zdravý vývin dobré a čo zlé. A hlavne, prevencia musí byť systematická, profesionálne realizovaná a nie iba občasná a formálna.“
To potvrdzuje aj terapeut, ktorý apeluje na to, že by sme deti mali na školách viesť v prvom rade k tomu, aby sa vyznali vo svojich pocitoch. Aby vedeli pracovať s emóciami, zvládli stres, dokázali sa k sebe navzájom správať s úctou a rešpektom či vedeli nadväzovať kvalitné a dlhotrvajúce priateľstvo.
