Sam Cox, umeleckým menom Mr. Doodle, žije vo vlastnom svete s názvom Doodleland. Posledné dva roky strávil maľovaním každého centimetra svojho domu, odvtedy sa stal senzáciou. Svojimi kresbami dokázal poblázniť aukčný trh.
Keď si bol malý, rodičia ti možno hovorili, aby si nekreslil po stenách. Samovi Coxovi tento zákaz ani v detstve nič nehovoril a ako dospelý posledné dva roky strávil kreslením po stenách svojho domu v Kente, informuje architecturaldigest.com.
Mr. Doodle žije vo svojom vlastnom svete s názvom Doodleland. Každý centimeter jeho domu je pokreslený šťastnými postavami z jeho vlastnej tvorby. Od stropov a stien až po hriankovač môžeš vidieť len jeho typické monochromatické ručne kreslené motívy. Cesta k pokrytiu celého objektu „čmáranicami“ sa začala v jeho spálni v roku 2020.
V priebehu rokov mladý umelec spolupracoval s klientmi ako MTV, Adidas a Cass Art. Ako informuje creativeboom.com, jeho práca je charakteristická svojou čistou rušnosťou, je plná zvláštnych symbolov, šťastných malých postáv a zložitých scén. V podstate ide o jednoduchý čierno-biely dizajn, ktorý je však veľmi originálny. Jeho konečným cieľom je, aby diváci trávili čas premýšľaním nad jeho čmáranicami a aby ich rozlúštili.
Podľa umelca je Doodle House jeho „najlepším dielom“. V opise príspevku na Instagrame Mr. Doodle uviedol, že na vytvorenie tohto skvostu bolo použitých 900 litrov bielej farby, 401 plechoviek čiernej farby v spreji do exteriéru, 286 fliaš čiernej farby na kreslenie do interiéru a 2 296 hrotov pera.
Dvadsaťšesťročný umelec sa stal vo svete senzáciou. Jeho dielam venujú obrovskú pozornosť primárne na aukčnom trhu v Ázii. Rekordný predaj sa uskutočnil na aukcii Tokyo Chuo Auction, kde svoje dielo predal za niečo menej ako milión dolárov. V roku 2020 bol piatym najúspešnejším umelcom v aukcii do 40 rokov. Mnohí považujú za silný nástroj jeho popularity a odolnosti značky práve sociálne siete.
Na svojom Instagrame taktiež spomína, že odkedy dokončil svoje majstrovské dielo Doodle House, bol to jeho najúžasnejší deň vôbec. Jeho dom bol plný reportérov, novinárov, kameramanov a fotografov. Unikátny Doodle House bol vždy niečo, o čom sníval už ako tínedžer. Spomenul, že by sa rád poďakoval svojej mame a otcovi, pretože odkedy mu dovolili v detstve kresliť po stenách svojej detskej izby, chcel žiť v nehnuteľnosti úplne pokrytej postavami z vlastnej tvorby.
