Blonde mal byť ťahúňom jesenného filmového programu. V recenzii vysvetľujeme, prečo sa tak nestalo.
Režisér Andrew Dominik (The Assassination of Jesse James by the Coward Robert Ford) vydal nový film po neuveriteľných 10 rokoch od premiéry Killing Them Softly. Blonde má takmer tri hodiny a už v polovici snímky to bolestivo cítiť. Zameriava sa na viaceré dekády v živote slávnej herečky Marilyn Monroe (Ana de Armas), no občas nešpecifikuje, ktorému obdobiu sa presne venuje a čo presne sa v ňom deje.
Film zobrazuje jej dve z troch manželstiev, potraty, výstup na hollywoodsky vrchol či jej predávkovanie a smrť. Snímka je v prvej polovici ešte ako-tak zaujímavá, keď zobrazuje kariérne a osobné problémy hollywoodskej hviezdy. Spoločne s ňou nazeráme do zákulisia Hollywoodu, v ktorom sexizmus prekvital asi ako nacizmus v Nemecku na začiatku 40. rokov.
Film odkryl sexistický Hollywood
Tvorcovia snímky zobrazili, že ženy ako Marilyn Monroe si v Hollywoode museli dláždiť cestu vlastným telom. Nie je to nič nové, no pohľad na takéto veci je stále dosť depresívny. V snímke vidíme aj scénu, keď prezident John F. Kennedy dotlačí Marilyn k orálnemu sexu a následne tvorcovia naznačili, že ju aj znásilnil.
V tomto bode treba pripomenúť, že snímka je fiktívnym zobrazením jej života a tvorcovia si museli veľa udalostí a dialógov buď domyslieť, alebo úplne vymyslieť. Počas väčšiny stopáže sme sa pristihli pri myšlienkach o tom, ako by sme chceli, aby sa to celé už skončilo. Primárne kvôli Marilyn, ktorá trpela vo väčšine scén.
