Výskyt pradiarky pestrej sa na Slovensku eviduje od 70. rokov minulého storočia. Svojimi veľkými červenými hryzadlami dokáže prehryznúť ľudskú kožu a vpraviť do tela jed, ktorý môže spôsobiť ostrú bolesť, trvajúcu až 24 hodín.
Pradiarka pestrá už tento rok na Slovensku pohrýzla minimálne dvoch ľudí. Na našom území žije takmer tisíc rôznych druhov pavúkov, z ktorých stovky sú jedovaté, no len jeden z nich dokáže do tela človeka vpraviť taký silný jed, aby pohryznutej osobe spôsobil ostrú bolesť, migrénu, tŕpnutie rúk či nevoľnosť.
Najjedovatejší pavúk žijúci na našom území síce ani zďaleka nie je najjedovatejším pavúkom celej Európy, lenže ak ťa už pohryzie, môže sa stať, že budeš musieť vyhľadať lekársku pomoc. Našťastie v Európe nebol nikdy zdokumentovaný prípad usmrtenia po uhryznutí pradiarkou pestrou, zatiaľ čo napríklad bodnutie včelou ročne zabije desiatky ľudí.
„Na naše pomery ide o dosť veľkého, až veľmi veľkého pavúka, ktorý je výrazne sfarbený, keď je dospelý. Má červené hryzadlá aj hlavohruď, takže je zvyčajne dobre identifikovateľný,“ vysvetľuje Pavol Purgat z nitrianskeho Ústavu krajinnej ekológie SAV. Ide o jeden z približne 942 rôznych druhov pavúkov, ktoré sa vyskytujú na území Slovenska.
Samice s dvojcentimetrovým telom sú na naše pomery naozaj veľké
Tento rok zatiaľ ľudia Národnému toxikologickému informačnému centru nahlásili šesť pohryznutí pavúkom. Oproti minulým rokom počet pohryznutí stúpol, konštatuje centrum. „Neodzrkadľuje však celkový počet uhryznutí na Slovensku,“ uviedla doktorka Silvia Plačková. Ľudia drvivú väčšinu prípadov pohryznutia nikomu nehlásia.
Minulý rok centrum konzultovalo 14 pohryznutí, z ktorých v piatich prípadoch hrýzla jedovatá pradiarka pestrá. Expert Pavol Purgat hovorí, že pradiarky pestré sú na slovenské pomery síce naozaj veľké pavúky, ktoré ľahko identifikovať, no počet pohryznutí sa dá ročne zrátať na prstoch jednej ruky, lebo sú veľmi zriedkavé.
„Dospelé samice majú samotné telo veľké okolo dvoch centimetrov. Na naše pomery ide o dosť veľkého, až veľmi veľkého pavúka, ktorý je výrazne sfarbený, keď je dospelý. Má červené hryzadlá aj hlavohruď, takže je zvyčajne dobre identifikovateľný,“ vysvetľuje Purgat.
Ak v prírode narazíš na pavúka, v drvivej väčšine prípadov sa nemusíš obávať, že by na teba zaútočil a už vôbec nie toho, že by bol jedovatý a predstavoval hrozbu pre zdravie človeka. Množstvo pavúkov by sa síce dalo klasifikovať ako jedovatých, ale vplyv jedu na ľudský organizmus je zanedbateľný a pohryznutie sa okrem podráždenia nijako neprejavuje.
„Pavúk obyčajne neútočí na človeka, a ak, tak len v sebaobrane. Pavúk uhryzne len raz, opakované uhryznutia sú raritné. Ranu tvoria dve bodky vzdialené od seba 1 až 10 milimetrov,“ objasňuje Národné toxikologické informačné centrum.
Je naozaj pradiarka najjedovatejším pavúkom na Slovensku?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či je pradiarka pestrá naozaj najjedovatejším pavúkom na Slovensku.
- Aké sú hlavné príznaky po pohryznutí pradiarkou pestrou.
- Ako dlho trvá, kým príznaky po pohryznutí postupne zmiznú.
- K čomu prirovnáva expert pohryznutie pradiarkou.
- V ktorých mesiacoch sa môžeš s pradiarkou najčastejšie stretnúť v prírode.
- Kedy pacientku pred pohryznutím pradiarkou neochránili ani hrubé ponožky.
- Kde sa pradiarka pestrá najčastejšie vyskytuje a ako sa môže dostať do domov.
