Aká je hudobná dráma o kráľovi rokenrolu?
Bol najpredávanejším sólovým hudobníkom všetkých čias. Mal nezameniteľný prejav a hlas, z ktorého šli ženy do kolien a menili sa na nepoznanie. Nekontrolovateľne kričali, výskali či omdlievali, hádzali mu na pódium podprsenky a nohavičky. Muži sa naňho síce závistlivo mračili, ale aj tak minimálne nohou klepali do rytmu vždy, keď to pred mikrofónom rozbalil.
Všetci milovníci rokenrolu sa dočkali. Duch Elvisa Presleyho ožil v očakávanej dráme Baza Luhrmanna (Moulin Rouge, The Great Gatsby), ktorá konečne prichádza do slovenských kín. Je však výrazne odlišná než žánrovo príbuzné snímky ako Rocketman, Bohemian Rhapsody či Ray. Nejde totiž zďaleka o klasický životopisný film.
Rozpačitý úvod a klamanie diváka
Úvod je skutočne veľmi rozpačitý. Diváka až mierne vyľaká. Pôsobí totiž nesmierne roztrieštene, neuchopene a skáče v čase takou kadenciou, že by sa v tom stratil aj sám spevák. Táto neresť žiaľ sprevádza celý film. Na svedomí ju má až štvorica scenáristov – Baz Luhrmann, Craig Pearce, Jeremy Doner, Sam Bromell.
Tento hollywoodsky trend „čím viac scenáristov, tým lepšie“ vôbec nefunguje a pohorel na ňom nejeden očakávaný blockbuster. Divák akoby v tomto prípade sledoval štyri rozdielne filmy v jednom. Najproblematickejším faktorom však je zvolený naratív. Napriek tomu, že film má názov Elvis, je vyrozprávaný z pohľadu jeho neslávneho manažéra Toma Parkera (Tom Hanks).
Miestami dokonca divák nadobudne dojem, že práve Parker je hlavným hrdinom filmu, nie Elvis, ktorého stvárnil 30-ročný Austin Butler (pamätať si ho môžeš ako psychopata Texa z tarantinovky Once Upon a Time In Hollywood). Môže sa teda právom cítiť oklamaný.
Veľa zbytočných odbočiek
Luhrmannova novinka má dve a pol hodiny, pričom až niekedy v poslednej tretine dostáva hudobná ikona skutočné črty a film naberá potrebnú vážnu tvár. Ukazuje nám toho pravého, autentického Elvisa. Je paradoxné, že dovtedy sa tvorcovia zameriavajú na milión rôznych a občas skutočne zbytočných dejových odbočiek a akoby zabúdali, o kom vlastne film je, respektíve by mal byť.
Na druhej strane je sympatické, že Luhrmann rozpráva cez Elvisov príbeh aspoň v krátkosti dejiny rokenrolu a zakomponoval do filmu aj zásadné momenty americkej histórie od atentátu na Martina Luthera Kinga či Roberta Kennedyho cez príchod Beatles až po vojnu vo Vietname. Tvorcom sa darí pekne a jasne ukázať, ako vlastne vznikol celý ošiaľ okolo Elvisa, no v prvom rade z čoho vznikol a aký mal základ.
Dobový kontext tu hrá dôležitú úlohu. Ak by totiž v Amerike nebolo toľko konzervatívnych nacionalistov a rasistov podporujúcich segregáciu, mohol dostať označenie kráľ rokenrolu pokojne napríklad Little Richards. Elvis si vzal to najlepšie z černošského bluesu a gospelu a pretransformoval to do dynamickejšej podoby.
Skvelý Austin Butler aj sklamanie a nuda
Tvorcom sa darí ukázať Elvisa ako rebela, ktorý – ako spieva v jednej zo svojich najznámejších piesní – si nenechá rozkazovať od žiadneho muža (nejeden z neho chcel spraviť bezpohlavnú bábku bez mozgu a sebaúcty), aj ako toho, čo búra konvencie a vie sa ozvať, zastať sa slabších a utláčaných. I keď možno nie hlbokými prejavmi, ale práve rafinovanejšími textami a výberom piesní počas vystúpení.
Najpamätnejšia scéna filmu je, keď sa po prvýkrát vzbúri Parkerovi a zahrá Trouble. Škoda len, že je jediná a zvyšok akoby postupom času vypršal. Osoba, ktorá však napriek všetkým nedokonalostiam vyťahuje film nad hranicu sivého priemeru, je skvelý Austin Butler. Ten sa tejto v rámci svojej kariéry bezpochyby prelomovej roly nezľakol a dostal zo seba to najlepšie.
Nielenže väčšinu skladieb vo filme sám naspieval a dokázal vierohodne stvárniť legendárneho speváka, zároveň si naozaj zahral na gitare či na klavíri, keďže sa hudbe venuje takmer od detstva. Bolo vidno, že si stvárnenie Elvisa užíva. Je pravdepodobné, že si jeho výkon všimne aj Akadémia a dostane tak budúci rok Oscara.
Toho má asi istého aj Tom Hanks v úlohe Parkera. Nominácie by sme však mohli očakávať aj v kategóriách najlepšie kostýmy, výprava, hudba či strih. Ak o Elvisovi nevieš veľa, no zaujíma ťa jeho príbeh, Luhrmann ti ukáže to najpodstatnejšie v pôsobivom šate. Z úchvatnej kamery sa ti občas zatočí hlava, rovnako ako zo strhujúcej montáže. Veľa vecí, ktoré sa do filmu nezmestili, si však budeš musieť dodatočne vyhľadať.
Ak si Elvisov zanietený fanúšik, pravdepodobne budeš trocha sklamaný a bude ti chýbať hlbší náhľad do jeho vnútra a je dosť možné, že sa v polovici filmu začneš aj trocha nudiť. Väčšinu skladieb si však vďaka štýlovej réžii užiješ a v kine sa pri nich budeš usmievať od ucha k uchu s blaženým výrazom v tvári. Elvisovi dávame šesť a pol bodu z desiatich.
