„Naša predstava je umožniť krajinám na východnej hranici nastaviť vlastnú obranu za pomoci spojencov, ako to považujú za potrebné,“ povedal Jaroslav Naď.
Slovensko plánuje na nadchádzajúcom samite NATO v Madride (28. – 30. 6.) podporiť zmenu súčasnej predsunutej prítomnosti na dlhodobú predsunutú obranu na východnom krídle NATO. Jej podoba má vychádzať z individuálnych potrieb jednotlivých krajín.
Slovenskí zástupcovia majú potvrdiť aj záväzok investovať dve percentá HDP do obrany. Vyplýva to z materiálu, ktorý vláda v stredu vzala na vedomie.
Dlhodobá predsunutá obrana NATO má byť schopná zaistiť obranu jej členov a odradiť potenciálneho agresora. „Jej základ bude tvoriť osem bojových skupín NATO ako predsunutá obrana aliancie, umiestnených v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Bulharsku a Rumunsku,“ približuje materiál.
Ako doplnil minister obrany Jaroslav Naď, Slovensku postačuje pri súčasnom vývoji bezpečnostnej situácie súčasný mandát do 3 000 aliančných vojakov. „Zároveň akceptujeme a rozumieme, že iné krajiny, ako Pobaltie alebo Poľsko, sa cítia ohrozenejšie a chcú preto väčší počet aliančných síl,“ vysvetlil.
Do obrany investujeme dve percentá
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok očakáva, že potvrdenie záväzkov NATO voči kolektívnej obrane a posilnenie prítomnosti síl NATO na východnom krídle bude jedným z najdôležitejších rozhodnutí na rokovaní samitu.
„V súvislosti s tým, čo sa deje na Ukrajine, je dôležité nielen to, že aliančné vojská sú pripravené ostať na východnom krídle tak dlho, ako to bude potrebné, ale svoje štruktúry aj posilniť,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie. Predpokladá, že identický postoj ako Slovensko budú mať aj ostatné krajiny.
Tento rok plánuje Slovensko podľa materiálu investovať do obrany dve percentá HDP, budúci rok 2,1 percenta a v roku 2024 majú výdavky dosiahnuť 2,2 percenta HDP.
Kľúčovým výstupom samitu v Madride bude nová Strategická koncepcia NATO. „Slovensko presadzuje potvrdenie kolektívnej obrany ako hlavného cieľa a úlohy aliancie, ktorú budú podporovať dve ďalšie úlohy aliancie – predchádzanie konfliktom a krízový manažment a kooperatívna bezpečnosť,“ približuje materiál. Vyhodnocovať sa má aj správanie Číny.
Slovensko chce posilniť pomoc Ukrajine
Osobitná pozornosť sa má venovať klimatickej zmene ako faktoru bezpečnosti.
Slovensko bude aj za posilnenie politickej a praktickej pomoci a podpory Ukrajine. Rovnako plánuje podporiť revíziu programu dlhodobej pomoci NATO pre Ukrajinu (komplexný balík podpory pre Ukrajinu) a nové partnerské aktivity NATO na Ukrajine.
Slovenskí zástupcovia na samite podporia vstup Fínska a Švédska do aliancie. „SR podporuje podpísanie prístupových protokolov a vynaloží úsilie na ich rýchlu ratifikáciu. SR podporuje aj euroatlantické ašpirácie Gruzínska, Bosny a Hercegoviny a Ukrajiny,“ uvádza materiál.
V zmysle prijatej Stratégie 2030 plánuje Slovensko podpísať s ďalšími dvadsiatimi spojencami dokument, ktorým deklaruje zámer vytvoriť Inovačný fond na podporu startupov pracujúcich na nových a prelomových technológiách s dvojakým použitím. Súbežne má byť zriadený civilno-vojenský akcelerátor DIANA.
Delegáciu Slovenskej republiky bude viesť prezidentka Zuzana Čaputová.
