Výdavky sú každým rokom vyššie už sedem rokov za sebou.
Celkové svetové vojenské výdavky presiahli 3 bilióny po prvýkrát v histórii v roku 2021. Informuje o tom Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru vo svojej výročnej správe. Globálne krajiny investovali v reálnych číslach o 0,7 % viac než v roku 2020 a až o 12 % viac než pred desiatimi rokmi. Ani ekonomické dôsledky celosvetovej pandémie nezastavili stúpajúci trend vo vojenských výdavkoch. Výdavky sú každým rokom vyššie už sedem rokov za sebou.
USA, Rusko a Čína investovali najviac
Celkovo v minulom roku minuli krajiny sveta 2 113 miliárd dolárov na vojenské výdavky. Najväčší investori boli Spojené štáty americké, Čína, India, Spojené kráľovstvo a Rusko, ktorí spoločne predstavujú 62 % celkových výdavkov.
Výskumníci pri analýze do vojenských nákladov započítali nielen výdavky na zbrane a muníciu, ale aj výplaty a benefity, prevádzkové náklady, stavebné náklady, výskum a vývoj na centrálnu administráciu. V celkových výpočtoch rátali s reálnymi číslami (platnými v roku 2020), no niektoré údaje sú prepočítané aj vzhľadom na infláciu.
Vojenské výdavky celosvetovo stúpajú už sedem rokov za sebou. USA, ktoré minuli najviac za minulý rok, vyšli vojenské výdavky na 801 miliárd dolárov, pričom najväčšiu časť investovali do výskumu a vývoja. USA opakovane zdôraznili, že pre nich je v súčasnosti prioritou ostať na čele inovácií a byť vždy o krok dopredu pred technológiami iných krajín.
Druhým najväčším investorom bola Čína, ktorá si na vojenské výdavky v roku 2021 vyhradila 293 miliárd dolárov (skoro o 5 % viac ako rok predtým). Výdavky Číny pritom stúpajú každoročne už 27 rokov bez prerušenia. Ich investície sú veľkým motivátorom aj pre okolité krajiny, ako Austrália a Japonsko, ktoré sa usilujú držať krok. Príkladom je bezpečnostná dohoda medzi Austráliou, Veľkou Britániou a USA, ktoré sa zhodli na dodávke ôsmich jadrových ponoriek pre Austráliu za odhadovanú cenu 128 miliárd dolárov.
Rusko investovalo 65,9 miliárd dolárov najmä v čase, keď pripravovali jednotky na hranici s Ukrajinou. Podľa výskumníkov z inštitútu krajine pomohli príjmy z plynu a ropy. V reakcii na rusko-ukrajinské vzťahy vzrástli výdavky aj Ukrajine, a to až o 72 % od anektovania Krymu. V roku 2021 to bolo 5,9 miliárd dolárov (zhruba tri percentá HDP Ukrajiny).
