Prieskum o vnímaní vojny u našich susedov v kontexte ruskej propagandy robili vedci zo Slovenskej akadémie vied.
Prokremeľskej propagande dôveruje viac ako pätina obyvateľov Slovenska. Až 11 % dokonca verí tomu, že vojna na Ukrajine je iba zinscenovaná a na fotkách a videách sú platení ľudia.
Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV na vzorke 900 respondentov.
Veľa ľudí verí ruskej propagande
Správam ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine verí 22 % oslovených respondentov, vyplýva z prieskumu. Do veľkej miery záleží na tom, o čom je konkrétna správa. Najviac Slovákov verí, že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 %). Viac ako štvrtina si myslí, že dôvodom na útok bola provokácia zo strany Ukrajiny (28 %) a že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 %).
Rovnako 28 % si myslí, že Rusko sa naozaj snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny. Tieto hoaxy sme už vyvrátili tu.
Našli sa aj ľudia, ktorí veria ešte bizarnejším a o niečo menej populárnym hoaxom. Až 13 % si myslí, že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane, a 11 % verí tomu, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná. Podľa nich sú na záberoch z vojny platení herci a herečky.
Aj vzdelaní a mladí ľudia naletia hoaxom
Vek či pohlavie pritom podľa prieskumu vedcov nehrajú zásadnú úlohu v tom, či týmto falošným správam ľudia uveria. Experimentálny psychológ Jakub Šrol zdôraznil, že takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia. „Je síce pravda, že dôvera k prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine je mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním, nejde však o kľúčovú premennú, ktorá by vysvetlila náchylnosť ľudí veriť takýmto tvrdeniam.“
Zo zistení navyše vyplýva, že dôvera v ruskú propagandu ide ruka v ruke so sympatiami voči Rusku. Tí, ktorí sú presvedčení o tom, ako sme sa na Slovensku mali za bývalého režimu lepšie než teraz, sú správam z Ruska viac naklonení. „Zároveň uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou,“ povedal Šrol.
Našiel sa však súvis medzi dôverou k proruským správam a hoaxom o covide. Dôvera k prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola podľa Šrola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o covide.
Všetky naše články o hoaxoch, ktoré sa šíria aj na Slovensku, nájdeš tu.
