USA predpokladajú, že invázia na Ukrajinu sa môže začať čoskoro. Uvoľňovaním spravodajských informácií sa jej pokúšajú zabrániť.
Situácia na hraniciach Ruska a Ukrajiny sa od začiatku roka značne vyostruje. Rusko odmietlo Ukrajinu informovať o bližších detailoch rozmiestnenia svojich vojsk, a tak iba podporilo pocit ohrozenia. Taktiku Ruska považuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj za „psychologický nátlak“.
Západné spravodajské jednotky upozorňujú na možnú inváziu, ktorú však Rusko viackrát poprelo. Od 15. februára začali Rusi údajne sťahovať časti jednotiek, ktoré skončili s vojenským cvičením. Aj keď sa môže zdať, že napätie pomaly deeskaluje, situácia na hraniciach sa môže ľahko zmeniť. Ukrajina navyše podľa prezidenta Volodymyra Zelenského žiaden ústup ruských jednotiek nezaznamenala. Podľa informácií Bieleho domu Rusko svoje vojská na hraniciach, naopak, posilnilo.
V Refresheri sa venujeme aj celospoločensky dôležitým témam, medzi ktoré určite patrí aj potenciálny konflikt na hraniciach nášho suseda. Keďže situácia medzi Ruskom a Ukrajinou je čoraz viac neprehľadná, pripravili sme pre čitateľov časovú os ich vzťahov spoločne s infografikou rozmiestnenia a počtu vojsk. Ak chceš podporiť našu prácu, môžeš sa stať členom klubu Refresher+.
Rusko sa zaviazalo rešpektovať hranice Ukrajiny
24. august 1991 – Ukrajina vyhlásila svoju samostatnosť. V rovnakom období sa od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu odtrhli ďalšie bývalé krajiny východného bloku.
5. december 1994 – Ukrajina, Rusko, Británia a USA podpísali Budapeštianske memorandum. Ukrajina sa jeho podpisom vzdala svojho jadrového arzenálu, ktorý bol tretím najväčším na svete. Rusko a ostatní signatári sa v memorande zaviazali rešpektovať územnú suverenitu Ukrajiny a neohrozovať ju svojou silou.
2. apríl 2008 – NATO prisľúbilo Ukrajine, že sa jedného dňa stane členom Severoatlantickej aliancie. Reagovali tak na januárovú žiadosť o udelenie akčného plánu členstva.
1. marec 2010 – Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vyhlásil, že súčasné nastavenie vzťahov s NATO je ideálne. Členstvo v organizácii nepovažoval za potrebné.
20. november 2013 – Ukrajinská vláda pozastavila podpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou. Deň nato sa začali na Ukrajine masové protesty, prezývané euromajdan. Nakoniec viedli k zvrhnutiu bývalého prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča.
Krym všetko zmenil
27. február 2014 – Rusko vyslalo na polostrov Krym vojenské jednotky, ktoré obsadili parlament. Začiatkom marca Rusko vyslalo na Krym aj armádu. Ako dôvod uviedli ochranu miestneho ruského obyvateľstva, ktoré je väčšinové.
16. marec 2014 – Na Kryme prebehlo referendum, po ktorom Rusko polostrov Krym a mesto Sevastopol zahrnulo do svojho štátneho územia. Anexiu Krymu odsúdila Ukrajina aj Západ. Štáty G7 (USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko, Taliansko, Nemecko, Francúzsko) a mnohé ďalšie krajiny považujú anexiu Krymu za porušenie Budapeštianskeho memoranda. Ústavný súd na Ukrajine označil referendum za protiústavné. Ukrajina dodnes Krym vníma za dočasne okupované územie, nie za súčasť Ruska.
6. apríl 2014 – Začiatok vojenského konfliktu v Donbase medzi Ukrajinou a proruskými separatistami. Rusko odmieta, že by separatistom pomáhalo. Konflikt s malými prestávkami trvá dodnes.
1. september 2017 – Asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou nadobudla účinnosť. Dohoda predstavuje bližšie možnosti spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou. Prozápadné smerovanie sa však nepozdáva Rusku. Vladimir Putin prípadný vstup Ukrajiny do NATO dlhodobo označuje za bezpečnostné ohrozenie Ruska.
Vojská pri hraniciach s Ukrajinou
2. apríl 2021 – Zahraničné médiá informovali o prísune ruských a bieloruských vojakov k hraniciam Ukrajiny. Malo ísť o približne 25-tisíc jednotiek. Podľa Kremľa išlo iba o vojenské cvičenie. Expert na ruskú a ukrajinskú politiku Alexander Duleba pre Refresher povedal, že situácia sa zhoršila aj preto, že ukrajinská rada národnej bezpečnosti v januári odobrala licenciu trom televíznym staniciam. Tie patrili ruskému oligarchovi Viktorovi Medvečukovi, krstnému otcovi dcér prezidenta Vladimira Putina. Televízie vraj vysielali ruskú propagandu a dezinformácie.
21. apríl 2021 – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina vojnu s Ruskom nechce, ale je na ňu pripravená a bude bojovať do posledného muža. Rusko postupne na hraniciach zhromaždilo najväčší počet vojakov a armádnej techniky od roku 2014. Malo ich byť odhadom okolo 100-tisíc. Jednotky sa koncom apríla stiahli.
31. máj 2021 – Rusko chce na západ krajiny priviesť ďalších vojakov. Ako dôvod uviedli narastajúcu hrozbu zo strany NATO. Moskva spomína zvýšený počet vojnových lodí a strategických bombardérov, ktoré sa majú pohybovať na hraniciach s Ruskom. NATO tvrdí, že ide o tréning zabezpečenia obrany pre členov Severoatlantickej aliancie.
23. jún 2021 – Rusko vraj vypálilo na britskú vojnovú loď varovné strely. Údajne sa nachádzala v ruských vodách pri polostrove Krym. Briti to však popreli.
12. november 2021 – USA upozornili EÚ na možný útok zo strany Ruska. Pri hraniciach s Ukrajinou sa zhromaždilo zhruba 90-tisíc vojakov. Moskva inváziu poprela a uviedla, že pohyb vojsk na území Ruska je internou záležitosťou štátu.
3. december 2021 – Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov vyhlásil, že pri hraniciach s Ukrajinou sa nachádza vyše 94-tisíc vojakov. Podľa odhadov spravodajských služieb by sa k hraniciam s Ukrajinou do konca februára malo dostať 200-tisíc vojakov.
7. december 2021 – Americký prezident Joe Biden komunikoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Rusko požaduje záruku, že sa ďalšie postsovietske štáty vrátane Ukrajiny nestanú súčasťou NATO. Ukrajina však vstup do EÚ a NATO považuje podľa hovorcu ukrajinského prezidenta Serhija Nykyforova za prioritu. Perspektívu členstva v NATO majú zakotvenú aj v ústave. Na takéto podmienky teda nemôžu pristúpiť.
16. december 2021 – Europoslanci v rezolúcii žiadajú Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z oblastí pri hraniciach s Ukrajinou.
Západ hovorí o invázii, Ukrajina je vo vyhláseniach opatrnejšia
14. január 2022 – Podľa informácií USA plánuje Rusko vyslať záškodníkov, ktorí vraj vyvolajú konflikt ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.
24. január 2022 – USA rozhodli o stiahnutí rodín diplomatov z Ukrajiny.
28. január 2022 – Americký prezident Joe Biden a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu telefonovali vyše hodiny. Hlava USA považuje útok zo strany Ruska za „takmer istý“, s čím však Zelenskyj nesúhlasí. Prezident Ukrajiny sa pokúša naďalej ubezpečovať občanov.
29. január 2022 – Rusko presúva svoje vojská do Bieloruska. Dôvodom je plánované spoločné cvičenie. Vojská sa presunú aj na juh Bieloruska, čiže na hranicu s Ukrajinou. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa obáva, že by aj z tejto strany mohli napadnúť Ukrajinu.
2. február 2022 – USA nasadia vo východnej Európe zhruba 3-tisíc vojakov. Jednotky budú vyslané do Nemecka a Poľska. Tisíc vojakov, ktorí sú už v Nemecku, bude presunutých do Rumunska. Vojaci majú za úlohu podporiť obranu spojencov USA – krajiny NATO. Cieľom nie je boj na Ukrajine. Biely dom avizoval, že má v pohotovosti pripravených ďalších 8 500 vojakov, ktorých môže presunúť do východnej Európy.
4. február 2022 – Biely dom informoval o zisteniach, podľa ktorých Rusko možno chystá zámienku na inváziu na Ukrajinu v podobe zinscenovaného videa. Údajne ním chcú ukázať útok ukrajinskej armády na proruských separatistov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to odmietol.
6. február 2022 – Americkí predstavitelia pre agentúru Reuters povedali, že vhodné podmienky na prípadnú inváziu na Ukrajinu sa začnú od 15. februára. V teň by mala byť maximálna úroveň zamrznutia pôdy, čím by sa vojaci ľahšie presúvali po teréne. Podobné podmienky na presun potrvajú do konca marca. Dôkazy podporujúce toto tvrdenie však neposkytli.
10. február 2022 – Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová sa v Moskve stretla so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Následne na tlačovej konferencii vyhlásila: „Na to, aby bolo na hraniciach Ukrajiny rozmiestnených 100-tisíc vojakov, nevidím žiaden iný dôvod ako vyhrážanie sa Ukrajine. Ak to Rusko myslí s diplomaciou vážne, musí presunúť svoje vojská a upustiť od vyhrážok.“ Sergej Lavrov neskôr označil ich konanie za diskusiu nemého s hluchým a zároveň prezradil, že Trussová urobila počas rokovania školácku chybu, keď si pomýlila názvy okupovaných oblastí s tými, ktoré sú reálne súčasťou Ruska. Biden v ten istý deň vyzval Američanov, aby odcestovali z Ukrajiny.
11. február 2022 – Ukrajina približne 30 kilometrov od Donbasu rozmiestňuje odpaľovacie raketové systémy. Podľa záberov súkromnej americkej spoločnosti Maxat Technologies sa pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestňujú aj ďalšie ruské jednotky. Mnohé z nich sú umiestnené na anektovanom Kryme.
Ukrajina žiada detailné informácie o zhromažďovaní ruských jednotiek
11. február 2022 – Ukrajina si uplatnila mechanizmus znižovania nebezpečenstva v súlade s oddielom III Viedenského dokumentu o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti. Rusko preto požiadala, aby podrobne objasnilo vojenské aktivity pri hraniciach s Ukrajinou. Podľa dokumentu musí Rusko uviesť, kde sa nachádzajú jeho jednotky, koľko ich je, aké využíva vojenské vybavenie a kedy sa jednotky stiahnu. Rusko však žiadosť ignorovalo. Ukrajina preto zvolala mimoriadnu schôdzu signatárov, ktorí podpísali viedenský dokument. Americké spravodajské služby predpokladajú, že útok na Ukrajinu by sa mohol začať pred koncom zimných olympijských hier v Pekingu, teda pred 20. februárom.
Výcvik domobrany v Mariupolu. pic.twitter.com/k69bxGALPZ
— Martin Dorazín (@mdorazin) February 13, 2022
13. február 2022 – USA na Ukrajine vyložili dve lietadlá „okamžite nasaditeľnej americkej pomoci“, oznámilo americké veľvyslanectvo v Kyjeve. „Časť z nedávno schválených 200 miliónov dolárov zahŕňa muníciu a granáty odpaľované z ramena,“ dodali. Ukrajinu materiálne podporili aj viaceré krajiny EÚ. Česko napríklad koncom januára darovalo 4-tisíc delostreleckých granátov.
Denník Ukrajinská pravda informoval, že v nedeľu z Ukrajiny odletelo množstvo súkromných lietadiel, ktoré patria miestnym oligarchom. Boli medzi nimi dopravné prostriedky najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova, ale aj oligarchov Borysa Kolesnikova či Viktora Pinčuka.
14. február 2022 – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada poslancov a štátnych zamestnancov, ktorí odišli z Ukrajiny, aby sa do 24 hodín vrátili. Mimo Ukrajiny sa aktuálne nachádza 23 poslancov. „Osobitne sa obraciam ku všetkým predstaviteľom vlády, štátnym zamestnancom, ktorí opustili krajinu alebo tak v blízkom čase plánujú urobiť. Ukrajinský ľud vás poveril nielen vedením krajiny, ale aj jej ochranou. V takejto situácii je vašou priamou povinnosťou, aby ste boli spolu s nami, s ukrajinským ľudom,“ odkázal im.
Žoldnieri vyslaní na Ukrajinu
14. február 2022 – Niektoré ruské jednotky sa presunuli na pozície k útoku. CBS News o tom informovali s odkazom na nemenovaného predstaviteľa USA. Rusko má na hraniciach údajne 80 % jednotiek potrebných na inváziu. Na Ukrajinu sa za posledné týždne dostali žoldnieri z Ruska, ktorí majú prepojenie na tajné služby z Moskvy. Reuters priniesla túto informáciu z troch nemenovaných zdrojov z prostredia bezpečnostných kruhov Západu. Niektorí členovia NATO sa obávajú, že môžu vyprovokovať zámienku na inváziu.
15. február 2022 – Časť ruských vojakov končí s výcvikom a sťahuje sa do Ruska. Podľa hovorcu rezortu obrany v Moskve ide o jednotky z južného a západného vojenského okruhu. Väčšina ruských vojsk však naďalej vykonáva výcvik. Trvať má do 20. februára. Americký prezident Joe Biden povedal, že túto informáciu ešte musia overiť. Skepticky k veci pristúpil aj ukrajinský šéf rezortu zahraničia Dmytro Kuleba. „Z Ruskej federácie stále počúvame rôzne vyjadrenia, takže už máme pravidlo: keď uvidíme, až potom uveríme. Keď uvidíme odklon ruských vojsk, potom budeme veriť, že ide o deeskaláciu,“ vyjadril sa.
Vladimir Putin rokoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Po ich stretnutí vyhlásil, že Rusko nechce vojnu a je pripravené rokovať s USA a NATO. Zamerať by sa mali na opatrenia, ktorými by budovali vzájomnú dôveru. Rusko preto predkladá svoje bezpečnostné návrhy zamerané na stav v Európe. Rokovať by vraj okrem iného mohli o raketách stredného a kratšieho doletu.
16. február 2022 – Rusko dnes podľa ruského veľvyslanca pri EÚ Vladimira Čižova Ukrajinu nenapadne. Reagoval tak na správy, že by k invázii malo prísť práve 16. februára. „Vojny v Európe sa zriedka začínajú v stredu,“ povedal pre nemecký denník Die Welt. Odmietol aj, že by sa situácia zo strany Ruska v najbližšom období vyostrila. „Pokiaľ ide o Rusko, môžem vás ubezpečiť, že túto stredu sa žiadny útok neuskutoční. Nedôjde k žiadnej eskalácii ani v nastávajúcom týždni, ani v ďalšom týždni, ani v nasledujúcom mesiaci,“ vyjadril sa.
Rusko zverejnilo videá, na ktorých ukazuje, ako sa z Krymu sťahuje časť jednotiek. Niektoré už totiž skončili s výcvikom a vracajú sa na základňu. Americký prezident Joe Biden však tvrdí, že invázia na Ukrajinu je stále možná. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho krajina žiadne stiahnutie ruských jednotiek nezaznamenala.
17. február 2022 – Rusko vraj svoje vojská nestiahlo, hranice s Ukrajinou, naopak, posilnilo o ďalších 7-tisíc jednotiek. S informáciou prišli agentúry Reuters, AP, AFP aj CNBC, ktoré sa odvolali na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu.
17. február 2022 – Proruskí povstalci obvinili ukrajinské vládne jednotky z ostreľovania mínometmi. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price upozornil, že Rusko možno pripravuje zámienku na inváziu.
