Charizmatický svalovec s tvárou modela, ktorý v 80. a 90. rokoch ukradol všetku pozornosť drsných chlapov aj krehkých žien. Nezabudnuteľná hviezda akčných filmov ako Univerzálny vojak, Živý terč, Krvavý šport či Kickboxer.
Rifľové nohavice, nagélované vlasy, čierne tielko, napnuté svaly, drsný výraz v tvári a vražedné kopy z otočky. Tak by sme mohli v rýchlosti opísať tohto Belgičana, ktorý to aj napriek výraznému akcentu dotiahol až do Hollywoodu a točil s uznávanými a úspešnými režisérmi či oceňovanými hercami.
Jean-Claude Van Damme síce nikdy nebol až taký populárny ako jeho kolegovia typu Sylvester Stallone, Arnold Schwarzenegger alebo Bruce Willis, ale napriek tomu dokázal, že okrem rozdávania tvrdých úderov vie aj skutočne hrať. Boli časy, keď mali jeho plagáty nalepené na stenách v izbe žiačikovia, ktorí chceli vyzerať a biť sa ako on, aj plaché dievčatá, lebo sa im jednoducho páčil.
Hrdina, ktorý skáče z blata do kaluže
Zároveň ho milovali všetci fanúšikovia napínavých a drsných akčných filmov, kde poväčšine stvárňoval tajomných hrdinov s temnou minulosťou, ktorí pomôžu tým, čo to práve potrebujú – aj za cenu, že sa dostanú do ešte väčších problémov s mafiou alebo políciou. Prípadne skočia z blata do kaluže len kvôli chvíľkovému milostnému romániku. Zlatou érou preňho boli nepochybne 80. a 90. roky.
Vtedy jeho tvár žiarila na obálkach tých najrôznejších časopisov, navštevoval populárne talkshow (bol napríklad aj u Davida Lettermana) a objavil sa v najpamätnejších filmoch. A ako píše Petr Cífka v knihe Encyklopedie akčního filmu, Jean-Claude Van Damme vymenil „chlapáckosť“, zamračenosť a permanentný kamenný pohľad plný odhodlania príznačný pre jeho populárnejších kolegov za jemnosť, nadhľad a chlapčenský šarm.
V Refresheri pozorne sledujeme inšpiratívne príbehy hercov či herečiek a už dlhodobo ti prinášame ich profily. Ak nás podporíš a staneš sa členom klubu Refresher+, budeme môcť tvoriť ešte viac takýchto článkov a ty sa možno dozvieš opäť niečo nové, čo si predtým nevedel.
Zmenilo ho karate
Narodil sa ako Jean-Claude Camille François Van Varenberg, no keď začínal vo filmovom priemysle, meno si zmenil, aby bolo údernejšie a ľahšie vysloviteľné. Neskôr dostal vďaka svojej vyšportovanej postave prezývku Muscles from Brussels. Ako však sám priznal pre magazín Martial Arts Professional, ako dieťa nebol príliš silný. Nepatril ani k tým najvyšším (meria len 177 centimetrov).
Keď ako jedenásťročný začal chodiť na karate, ešte netušil, že to bude neskôr odrazový mostík k tomu, aby raz uspel pred kamerou. „Karate ma urobilo tým, čím som dnes. V prvom rade ma zmenilo povahovo, bol som veľmi úzkostlivý. Zároveň mi prinieslo dobré fyzické schopnosti a navyše som vďaka nemu začal snívať o tom, že budem filmovou hviezdou,“ povedal pre magazín venovaný bojovým športom.
Van Damme získal čierny pás už v 18 rokoch, o rok neskôr sa ako člen belgického národného tímu stal európskym majstrom v karate a dokázal poraziť vtedajšiu svetovú dvojku. Keďže sa venoval popri športe aj kulturistike (k tej ho podľa vlastných slov prilákali marvelovskí superhrdinovia, ktorých obdivoval), v tom istom veku už v Bruseli mal vlastnú posilňovňu s názvom California Gym a zároveň trénoval karate. Menej známe je to, že si vyskúšal aj balet. Začal s ním v šestnástich a cvičil ho päť rokov.
Bezdomovec bez peňazí
Ako Van Damme povedal pre Fighting Arts, čoskoro sa rozhodol, že je čas, aby naplno uviedol do praxe sebadôveru, ktorú si vybudoval počas dlhoročných tréningov, a vďaka tomu prerazil za hranicami Belgicka. Keď otcovi oznámil, že chce odísť do Spojených štátov, vravel mu, že je blázon, prezradil Van Damme pre magazín Martial Arts Professional.
Neodradilo ho to. Do Ameriky podľa vlastných slov prišiel plný sebavedomia, no čoskoro zistil, že to nebude také jednoduché. „Stále som si išiel za svojimi snami a udržiaval som sa v dobrej kondícii – fyzicky aj psychicky. Prišiel som do USA s päťtisíc dolármi vo vrecku. Po piatich rokoch som zrazu nemal žiadne peniaze,“ priznal Van Damme.
„Býval som v aute a spal som na ulici. Žil som ako David Carradine v televíznom seriáli Kung Fu, bol som človek bez domova,“ dodal. V rozhovore pre Yahoo Entertainment navyše prezradil, že v tom období dokonca občas kradol jedlo.
Podľa Mental Floss Van Damme robil po príchode do Ameriky napríklad taxikára, čašníka či dokonca vyhadzovača v klube Chucka Norrisa s názvom Woody’s Wharf. S Norrisom, ktorý v tom čase už mal celkom bohatú filmografiu, Van Damme pracoval ako kaskadér na filme Nezvestní v boji (1984) a tiež ako jeho sparingpartner.
Mohol si zahrať predátora, keby...
V tom istom roku si Belgičan strihol krátku rolu v tanečnom filme Breakin’. V obraze ho bolo vidno len na chvíľu, ako tancuje v pozadí. V roku 1984 sa ešte objavil v stredometrážnej komédii Monaco Forever, kde si zahral postavu homosexuálneho karatistu. Napriek tomu, že Van Damma dnes poznáme najmä ako toho dobrého, čo bojuje proti zloduchom, jeho prvá väčšia úloha bola, paradoxne, záporná.
Konečne však mohol naplno využiť svoje znalosti bojových športov. Vo filme Karate Tiger stvárnil chladnokrvného, nekompromisného a arogantného Rusa Ivana a prvýkrát predviedol svoju povestnú roznožku. Na to, že šlo o celovečerný herecký debut, predviedol skutočne úctyhodný výkon, rola zloducha mu skvele sadla.
Ako píšu Eighties Kids, o rok neskôr si mohol Van Damme zahrať predátora v rovnomennom kultovom filme Johna McTiernana po boku Arnolda Schwarzeneggera. Bol pôvodným členom hereckého ansámblu, avšak začal mať problémy s tým, že oblek mimozemšťana bol príliš horúci, v dôsledku čoho omdlieval. Produkcia nakoniec rozhodla, že na túto rolu je potrebný väčší muž, aby predátor vyzeral hrozivejšie. Ku všetkému dopomohli aj hercove nezhody s producentom Joelom Silverom.
Našiel spôsob, ako uspieť
Po neúspechu však predsa len „opäť vyšlo slnko“. Van Dammova neoblomná povaha mu zaručila miesto vo filme Krvavý šport (1988), ktorý bol preňho prelomovým. Podľa Mental Floss však tomu predchádzala poriadne bizarná historka. Keď sa začínajúci herec stretol s producentom béčkových filmov Menahemom Golanom, začal spontánne predvádzať karatistické kopy priamo na ňom, avšak bez toho, aby ho reálne zasiahol. Vždy nohu zastavil tesne predtým, ako malo dôjsť k dotyku s telom.
Producenta to očividne celkom ohúrilo, keďže Van Damme sa následne objavil v jeho kancelárii, kde ho údajne bez košele presvedčil o tom, aký je zručný, charizmatický, a čo je najdôležitejšie, aj lacný (dostal len 25-tisíc dolárov, pričom film nakoniec zarobil až 65 miliónov dolárov). Van Damme sa pritom na snímke podieľal dokonca ako strihač.
Podľa Ultimate Action Movies tvorcovia videohernej franšízy Mortal Combat čerpali práve z filmu Krvavý šport. Konkrétne postava Johnnyho Cagea bola inšpirovaná Van Dammom. Hercovi neskôr ponúkli úlohu Cagea vo filme Mortal Kombat, no Van Damme nakoniec uprednostnil inú rolu.
Rad kultových filmov aj úloha dvojičiek
Koncom 80. rokov si stihol Van Damme zahrať hlavnú úlohu vo filme Čierny orol, v drsnom sci-fi trileri Kyborg a v napínavom Kickboxerovi, kde sa predstavil ako Kurt Sloan proti thajskému zloduchovi menom Tong Po v poriadne krvavom záverečnom zápase.
Deväťdesiate roky odštartovala akčná dráma Príkaz na popravu z produkcie Metro-Goldwyn-Mayer a snímka Levie srdce v réžii Sheldona Letticha z produkcie Universal Pictures, na ktorej sa podieľal aj scenáristicky.
S Lettichom spolupracoval, opäť aj ako scenárista, na ďalšom, dnes už kultovom filme Dvojitý zásah (1991). Ten bol mimoriadne zábavný v tom, že si v ňom Van Damme zahral dvojrolu – dvojičky Chada a Alexa. Šlo preňho o zatiaľ najväčšiu výzvu, keď ukázal viacero hereckých polôh naraz, keďže charaktery oboch postáv boli poriadne rozdielne.
Nasledovala vydarená science-fiction Univerzálny vojak v réžii Rolanda Emmericha (ten neskôr nakrútil Hviezdnu bránu alebo úspešný Deň nezávislosti), kde bol Van Dammovým protivníkom herec Dolph Lundgren (stretli sa aj v neskorších pokračovaniach, ktoré však už zďaleka nedosahovali kvality prvého dielu).
S Lundgrenom neskôr nachytali fanúšikov aj verejnosť, keď vyvolali naoko vzájomný konflikt na červenom koberci počas festivalu v Cannes. „Bolo to len pre publicitu a fungovalo to,“ smial sa Van Damme v rozhovore pre Yahoo Entertainment. Zahrali to skutočne dôveryhodne.
Románik s Kylie Minogue a ťažká závislosť od kokaínu
Van Dammove filmy síce neboli úspešné u kritikov, no tržby boli silnejšie, vďaka čomu Belgičanovo meno rástlo na cene. V roku 1992 prišlo k ďalšej prekvapivej spolupráci s legendárnym režisérom prvotriednych ázijských akčných filmov ako Lepší zajtrajšok, Zabijak, Guľka v hlave či Hard Boiled. Bol ním John Woo a zároveň šlo o jeho prvý film nakrútený v Hollywoode, teda mimo domoviny. Našťastie kvalitatívny rozdiel vôbec nebolo cítiť.
Snímka Živý terč totiž patrí k tým vôbec najlepším filmom, v akých sa Van Damme objavil. Vo filme si zahral napríklad aj Lance Henriksen či Arnold Vosloo a určite si pamätáš na viacero pamätných scén. Napríklad keď Van Damme udrie päsťou do tváre štrkáča alebo ako v závere hodí granát do slipov hlavnému zloduchovi. Herec mal v tejto snímke navyše netradičný účes, v našich končinách prezývaný „vpredu biznis, vzadu párty“.
V roku 1994 sa na filmovom pľaci počas nakrúcania filmu Street Fighter: Posledný boj stretol so známou speváčkou Kylie Minogue. Roky sa špekulovalo o tom, či títo dvaja medzi sebou niečo mali, pričom Van Damma sa na to sústavne pýtali toľkokrát, až podľa portálu Looper raz nahnevane odišiel priamo počas rozhovoru.
V roku 2014 však nakoniec predsa len priznal, že spolu mali pomer. „Bolo to krásne milovanie. Bolo by nenormálne nemať s ňou románik, je taká krásna a každý deň bola predo mnou s tým nádherným a očarujúcim úsmevom,“ zdôveril sa herec, ktorý bol v tom čase ženatý s Darcy LaPier. Tá neskôr priznala pre Daily Star, že bola vtedy dokonca tehotná.
Práve počas nakrúcania Street Fightera podľa režiséra snímky Stevena E. de Souzu Van Damme bojoval s dosť vážnou závislosťou od kokaínu. Údajne šnupal koks v odhadovanej hodnote 10-tisíc dolárov týždenne, v dôsledku čoho sa z nakrúcania filmu stala hotová nočná mora a odrazilo sa to aj na výsledku. Film bol hrozný.
Režisérsky debut a ďalší rozvod
Nezlomný Belgičan sa z toho nakoniec dostal, nakrútil pár ďalších celovečerákov a určite si pamätáš aj na jeho malú rolu v Priateľoch v roku 1996 po boku Courtney Cox a Jennifer Aniston, kde si zahral sám seba a s oboma herečkami sa v jednej scéne vášnivo bozkával. Zároveň šlo o jeho premiéru v televíznych seriáloch.
V tom istom roku Van Damme zažiaril v ďalšom skvelom akčnom trileri Ringa Lama s názvom Maximálne riziko, kde si zároveň strihol vášnivú sexuálnu scénu s Natashou Henstridge. Ich „rýchlovka“ v kúpeľni rozhodne patrí medzi vrcholy filmu.
Van Damme si v druhej polovici 90. rokov natoľko veril, že sa rozhodol vyskúšať si ďalšiu profesiu. Vo filme Súboj cti stvárnil síce hlavnú úlohu, no zároveň šlo o jeho režisérsky debut. Nakoniec to nebol žiadny trhák, no pre nostalgikov je to určite stále srdcovka.
Belgický herec si tu navyše zahral s Rogerom Moorom, ktorého si určite pamätáš najmä ako Jamesa Bonda. Pamätný bol nepochybne aj akčný triler Double Team, kde si Van Damme pred kamerou zmeral sily s Mickeym Rourkom, pričom mu pomáhal svojský basketbalista Dennis Rodman.
Na koniec 90. rokov však Van Damme pravdepodobne nespomína práve v najlepšom. Diagnostikovali mu bipolárnu poruchu, musel sa vyrovnať s ďalším rozvodom (bývalá manželka Darcy LaPier ho obvinila z násilného správania) a bol zatknutý za jazdu pod vplyvom nedovolených látok.
Samé prepadáky a návrat medzi elitu
Ako píše Looper, Van Damme bol dokopy ženatý päťkrát. V rokoch 1980 až 1984 bol ženatý s Mariou Rodriguez. Potom sa v roku 1985 oženil so Cynthiou Derderian, avšak pár sa rozviedol už po troch mesiacoch. Jeho tretia manželka bodybuilderka Gladys Portugues sa za neho vydala v roku 1987, no rozišli sa v roku 1992. Neskôr sa znovu vzali v roku 1999 (po 15 rokoch Portugues opäť podala žiadosť o rozvod s akčnou hviezdou, avšak krátko nato sa zmierili).
V manželstve mu to nešlo tak dobre ako na filmovom pľaci. Tam to však začalo haprovať tiež, a to už začiatkom nového milénia. Aj keď sa Van Damme pokúsil ohúriť opäť dvojrolou vo filme Replikant, ani zďaleka to už nefungovalo tak ako po prvýkrát. V priebehu nasledujúcich rokov Van Damme hral doslova v príšerných filmoch typu Poslanie, Teror vo vlaku alebo Elita armády.
Veľkým návratom do prvej ligy, ktorý konečne vyzdvihli aj filmoví kritici, bola až sebareflexívna snímka JCVD, kde stvárnil sám seba. Nakrútil ju francúzsky režisér alžírskeho pôvodu Mabrouk El Mechri. Film koloval po viacerých medzinárodných filmových festivaloch, napríklad v Toronte či Rotterdame.
Príchod na Slovensko a návrat ku koreňom
Ako píše Idnes.cz, belgická hviezda akčných filmov zavítala v roku 2012 aj na Slovensko. Prišiel na slávnostné otvorenie Nestville Parku – expozície tradičných remesiel a liehovarníctva v obci Hniezdne na severnom Spiši. Herec pokrstil miestnu whisky a prilákal na východ Slovenska až desaťtisíc fanúšikov, pričom nechýbali ani malí karatisti, ktorí sa s ním s radosťou vyfotili.
V tom istom roku Van Damme žiaril opäť v kinách, no tentoraz už nešlo o žiadny prepadák s hlúpym dejom a plochými postavami, ale o prvotriednu, špičkovú jazdu. Dostal totiž možnosť zahrať si hlavného zloducha vo filme Expendables 2 po boku svojich slávnejších kolegov. Snímka bola plná mien ako Sylvester Stallone, Jason Statham, Liam Hemsworth, Dolph Lundgren, Jet Li, Randy Couture, Arnold Schwarzenegger alebo Bruce Willis.
Van Damme sa po rokoch konečne stretol na filmovom pľaci aj s dlhoročným priateľom Chuckom Norrisom. Zápornou postavou sa akoby vrátil ku koreňom a k debutovému celovečernému filmu Karate Tiger. V záverečnej, rozhodne vydarenej a pamätnej bitke so Stallonom predviedol, že ešte nezabudol kopy z otočky. Dokonca ako povedal pre Yahoo Entertainment, práve jeho zásluhou šlo o klasickú bitku v štýle jeden na jedného, keďže „Slyovi“ a kaskadérom poradil, ako ju nakrútiť čo najlepšie.
Stallone pozval Van Damma do hviezdneho hereckého ansámblu už pred nakrúcaním prvého dielu Expendables (2010), ktorý napísal aj zrežíroval. Podľa Screenrantu však Belgičan odmietol, pretože mu herec Ramba a Rockyho nevedel poriadne povedať, aký bude príbeh, sľuboval mu len veľa peňazí. Van Damme chcel údajne v tom čase hrať viac prepracovanejších, hlbších, charakterových úloh a to, čo ho preto zaujímalo najviac, bola jeho postava vo filme, o ktorej sa vraj nič nedozvedel.
Neskôr však tvrdenie belgického herca poprel samotný Stallone. Povedal, že dôvod Van Dammovho odmietnutia bol iný. „Chcel som od Jeana-Clauda, aby bol vo filme jeho súperom Jet Li. On s ním však nechcel prehrať. Nemyslel si, že to je dobrý nápad,“ prezradil Sylvester Stallone v rozhovore pre THR v roku 2019.
Najvyzretejší výkon v kariére a roznožka na kamiónoch
Expendables 2 nebol posledný dobrý film, v ktorom sa Van Damme objavil. V roku 2016 prepožičal svoj hlas jednej z postáv v obľúbenej animovanej rozprávke Kung Fu Panda 3 a o dva roky neskôr sa predstavil v jednej zo svojich najlepších rolí vo francúzskom filme Lukas. Nešlo o žiaden akčný triler plný diletantských scenáristických zvratov a prehnane mačovskú, testosterónom nabitú rozprávku pre dospelých.
Naopak, tento film režiséra Juliena Leclercqa bol autentickou, temnou a poriadne surovou drámou, z ktorej miestami skutočne mrazilo. Van Damme tu ukázal hádam najvyzretejší a najuveriteľnejší výkon v kariére, ohúril aj skeptikov, ktorí roky dookola opakovali, že nevie hrať.
Rovnako príjemným prekvapením bola aj šesťdielna miniséria Jean-Claude Van Johnson, ktorú nájdeš na Prime Video, či nedávna komédia The Last Mercenary z produkcie Netflixu, do ktorej Belgičan vštepil nemalú dávku nadhľadu.
Nadhľad a to, že si vie spraviť žarty sám zo seba, ukázal aj v zábavnej reklame na Volvo, kde robí povestnú roznožku na dvoch idúcich kamiónoch. V podobnej reklame sa predstavil aj Van Dammov kolega Chuck Norris, ktorý však robí roznožku na lietadlách, pričom na ňom stojí niekoľko parašutistov.
Van Dammov príbeh trocha pripomína tie, ktoré stvárnil mnohokrát. Stelesňuje postavu, ktorú síce viackrát zrazili k zemi, no vždy sa dokázala pozviechať a ukázať svoju silu, pričom ju každý pád posilnil. Belgickému hercovi aj vďaka tomu vytvorili sochu v Bruseli, Mníchove a aj v Azerbajdžane.
