Pri sledovaní tohtoročnej olympiády môžeme vidieť paradoxný pohľad na snehový raj obklopený púštnou krajinou s holými skalnatými horami. Michal Molotta pracuje s technickým snehom desať rokov a veští mu svetlú budúcnosť.
Peking sa do histórie zapíše ako jediné mesto, ktoré zorganizovalo letné aj zimné olympijské hry. Okrem diplomatického bojkotu a kritike ľudskoprávnych organizácií sa ku kritike pridali aj environmentalisti. Historickým prvenstvom tohtoročnej olympiády je totiž takmer výlučné využitie technického snehu. Michal Molotta je vedúci lektorského zboru Zväzu slovenského lyžovania a zároveň zamestnanec spoločnosti Technoalpin, ktorej 355 zariadení obsypáva čínske areály snehom. V Refresheri nás zaujímalo, ako sa dá olympiáda uskutočniť bez prírodného snehu a ako vlastne technológia technického zasnežovania funguje.
Zlý imidž technického snehu
Bez technického snehu sa nezaobíde žiadne väčšie lyžiarske stredisko. Michal Molotta vraj vníma najmä obavy z toho, že technológia odoberá vodu z prírody, napriek tomu, že všetky zasnežovacie inštalácie na Slovensku musia prejsť analýzou vplyvu na životné prostredie (EIA). „Voda z krajiny nezmizne, nepoužívame ju totiž na výrobu žiadneho produktu. Počas zasnežovania dochádza akurát k zmene jej skupenstva a zakonzervovaniu na účely jej uchovania na zjazdovkách. Z analýzy českého Výskumného ústavu vodohospodárskeho T. G. Masaryka vyplýva, že profesionálne zasnežovanie v kombinácii s akumuláciou vody nemá negatívny vplyv na životné prostredie,“ hovorí pre Refresher Michal Molotta.
Sneh z potoka, rieky či akumulačnej nádrže
Pri zasnežovaní používajú lyžiarske strediská najčastejšie vodu z najbližšieho vodného zdroja, potoka či rieky a odoberajú ju postupne do akumulačnej nádrže, tak aby v nej zachovali tzv. sanitárny prietok, ktorý zabezpečuje dostatok vody pre ryby a vodné ekosystémy. Trendom ostatných 10 rokov je budovať akumulačné nádrže priamo v lyžiarskych strediskách, mimo potoka či rieky. Ich výhodou je to, že sa vodou napúšťajú pomaly počas celého roka, a preto vraj nemajú negatívny vplyv na lokálne biotopy.
Prečo stojí vlak do Popradu toľko čo letenka do Milána? Toto sú dôvody
20. augusta 2023, 12:30
Podľa Michala Molottu pomáhajú akumulačné nádrže vyrovnať sa so skracovaním obdobia silných mrazov a ich pozitívom je vraj to, že voda sa v nich ochladzuje podobným tempom ako vzduch. „Strediská ich stavajú, keď potrebujú naraz veľa vody, ktorú nemôžu brať z potoka. Navyše bývajú pre prípad lesných požiarov napustené aj v lete a každá z nich je prístupná pre požiarny vrtuľník.“
Vodný problém v dejisku hier
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké faktory ovplyvňujú cenu technického snehu.
- Koľko snežných diel zasnežuje olympijské zjazdovky.
- Koľko vody sa minie na zasneženie olympijského kopca.
- Či sa vrátia lyžiarske zjazdovky do okolia Bratislavy.
- Ako sa dá vyhnúť „kradnutiu“ snehu z hôr.
