Ján Koleník v úlohe lekára, ktorý prežije streľbu do hlavy a nepamätá si posledných dvanásť rokov svojho života.
Televízia Markíza svojim divákom ponúkla 10. januára premiérový diel nového seriálu s názvom Druhá šanca. Celkovo sú zatiaľ vonku 4 časti. Seriál vznikol podľa úspešnej talianskej predlohy s názvom DOC – Nelle tue mani.
Na režisérsku stoličku si sadli už skúsení režiséri Matúš Libovič (Pán profesor, Vlci), Braňo Mišík (Sestričky, Hniezdo) a mladá krv Peter Hoferica, ktorý má na konte zatiaľ pár študentských krátkometrážnych filmov, no aj minuloročný seriál Najhorší týždeň môjho života.
Stávka na istotu
Tvorcovia stavili na istotu, keď do hlavnej roly obsadili jednu z najobľúbenejších hereckých osobností Jána Koleníka. O jeho kvalitách dnes už nikto nepochybuje. Na filmovom pľaci mu sekundujú ďalšie dobre známe a úspešné mená ako Vladimír Kobielsky, Dano Heriban či Zuzana Norisová, no aj tie menej známe a ešte „neopozerané“ tváre ako Sarah Arató, Adam Bardy alebo Ráchel Šoltésová.
Poďme však už k veľmi podstatnému deju. Hlavným hrdinom je lekár Andrej Fabián (Koleník). K pacientom sa správa arogantne, panovačne a nepríjemne, avšak pri ich diagnóze vie, čo robí, a je absolútny profesionál. Má totiž akési zázračné vnemy, podľa ktorých dokáže takmer okamžite vydedukovať, čo konkrétnemu pacientovi je. Aj preto ho charakterizuje mierne neortodoxný prístup, ktorý nie všetkým vyhovuje.
Tu vidíme jasnú podobnosť s kultovým seriálom Dr. House, našťastie však nejde o žiadnu kopírku. Všetko sa totiž mení po tom, ako sa mu neprávom chce pomstiť otec chlapca, ktorý zomrel na jeho oddelení. Fabián akoby zázrakom prežije streľbu do hlavy, no stráca pamäť. Konkrétne si zrazu nepamätá dvanásť rokov svojho života, no opäť sa z neho stáva priateľský, pokorný a milý chlapík.
Keď dnes niekto spomenie slovné spojenie slovenské seriály, často to znie až pejoratívne. Je pravda, že tie najpopulárnejšie seriály z domácej produkcie sú zároveň tie „najjednoduchšie“ či najslabšie. Je to do veľkej miery preto, že slovenský divák jednoducho má rád istotu a „od prírody“ považuje všetko nové, iné, experimentálnejšie za automaticky nehodné pozornosti a uznania.
Divák nie je hlúpy
Preto termín quality television v našich končinách príliš nepočuť, a keď jednoducho náročnejší divák chce niečo skutočne kvalitné a vymykajúce sa scenáristickým šablónam či plochým postavám, siahne radšej po seriáloch zo zahraničia. Tie často disponujú nielen lepším vyhotovením, ale zároveň rozpočtom, od čoho sa vlastne do veľkej miery odvíja to prvé. Netreba sa však vyhovárať len na rozpočet. Iba ten na dobrý seriál nestačí.
Snaha o ozvláštnenie prišla v posledných rokoch z viacerých strán, pričom azda najvýraznejšie sa snažil zahraničnú produkciu priblížiť slovenským divákom Peter Bebjak s projektmi Za sklom alebo Slovania (oba odvysielala najväčšia konkurencia Markízy televízia JOJ). Príjemným prekvapením však bol nepochybne aj Pán profesor v hlavnej role s charizmatickým Tomášom Maštalírom.
Niekedy sa však zdá, že televízie medzi sebou zápasia o čo najlepšie čísla sledovanosti a veľmi sa preto snažia prísť s čo najpútavejším námetom, až vlastne zabúdajú na to najpodstatnejšie. A tým je divák, ktorý v samej podstate nie je hlúpy. Možno konformný, ale nie vyslovene hlúpy, pretože dokáže často poľahky prekuknúť, keď mu niekto ponúka skazenú čokoládu v peknom obale.
Ako na hojdačke, ale s potenciálom
Treba sa preto počas sledovania seriálu spýtať, či na nás tvorcovia hrajú hru alebo to s nami myslia vážne. Druhá šanca začala skvele, pútavo a pomerne autenticky. Diváka si získala celkom mierne netradičným spôsobom rozprávania, dôkladnou prácou s retrospektívou, podmanivou montážou či celkovo prepracovaným, nadštandardným vizuálom. Snaha o ozvláštnenie v rámci celkovej seriálovej produkcie je tu jasná.
Postupne však začínajú pribúdať logické diery, hlavná postava pôsobí viac ako superman než človek, niektoré scény sú nechtiac úsmevné. Napriek tomu všetkému nám tvorcovia stále rafinovane zamlčiavajú čriepky mozaiky, ktorú chceme pozliepať spolu s hlavnou postavou a zistiť, čo bude ďalej.
Hudba miestami pôsobí nevhodne a zbytočne pateticky, inokedy skvele dotvára to, čo sa v obraze deje. Dojem trochu kazí aj nevyrovnanosť hereckých výkonov jednotlivých predstaviteľov. Jasne dominujú starší, skúsenejší herci. Tým mladším chýba presvedčivejší prejav aj viac sebavedomia. Po prvých dieloch je to preto s novým seriálom televízie Markíza ako na hojdačke, no vyzerá to tak, že má potenciál osloviť masy aj o niečo náročnejších divákov.
Plno záhad, ktoré diváka baví sledovať
Koleníkova postava je plná záhad, nepredvídateľnosti a dej je natoľko zamotaný s množstvom rôznych línií (zločin, láska, odpustenie, napravenie, kariérny postup), že diváka napriek viditeľným nedostatkom či prešľapom baví sledovať osudy aj ďalších postáv.
Vďaka dobre vybraným príbehom pacientov vidíme tiež náročnosť povolania lekárov či celkovo zdravotníkov, ako aj rozmanité osudy a ľudské charaktery. Dá sa tu teda baviť aj o náznaku istého presahu. Či to budú tvorcovia vedieť dostatočne rozvinúť, sa ešte uvidí. Na záver však určite treba vyzdvihnúť Jána Koleníka, ktorý predviedol, obzvlášť v závere štvrtej časti, jeden zo svojich najlepších seriálových hereckých výkonov vôbec.
Dostáva veľa priestoru a vie ho skvele využiť. Ukazuje naplno svoj talent a skúsenosti, inak povedané, berie si scénu úplne pre seba. Druhá šanca zatiaľ kvalitatívne prevyšuje podobné seriály z nemocničného prostredia ako Nemocnica či Sestričky. A i keď je tento nový seriál zatiaľ nemožné objektívne a komplexne zhodnotiť po takom krátkom čase (bude mať až 16 dielov), naše pocity sú zatiaľ prevažne pozitívne, preto mu určite skús dať šancu.
