Úrady ich označovali za zločincov, preto mala polícia zelenú pri útoku. Protestujúcich ľudí nazývajú aj „teroristami“.
V centre kazašskej metropoly Alma-Ata boli vo štvrtok večer opäť potýčky medzi vládnymi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi. Ako informovala rozhlasová stanica Azattyk, ktorá je kazašskou redakciou Rádia Sloboda (RFE/RL), vládne bezpečnostné sily, niektoré v obrnených vozidlách, spustili na Námestí republiky v Alma-Ate paľbu z guľometov.
Podľa miestnych médií bola väčšina ľudí na námestí neozbrojená, šlo o mladých aktivistov. Úrady však oficiálne hovoria o „protiteroristickej operácii“.
Bezpečnostné zložky dostali podľa BBC pokyn strieľať bez výstrahy.
„Teroristi“ boli „zlikvidovaní“
V snahe zastaviť protesty dostali v piatok bezpečnostné zložky pokyn strieľať bez výstrahy. K streľbe, ktorá zasahuje aj civilistov, pritom už došlo aj vo štvrtok. Podľa aktuálnych informácií polícia zastrelila 26 ľudí a zhruba tritisíc ich zadržala. Pri zásahu zomrelo aj 18 členov bezpečnostných zložiek a údajne až 700 z nich sa zranilo.
Stanica Azattyk uviedla, že podľa úradov sa na námestí odohráva „protiteroristická operácia“, avšak podľa aktivistov a novinárov armáda používa zbrane nielen proti rabujúcim ľuďom, ale aj proti pokojným demonštrantom.
Podľa agentúry RIA Novosti vojaci a policajti získali kontrolu nad bývalou prezidentskou rezidenciou v Alma-Ate, ovládli aj všetky vládne budovy v meste a „vyčistili“ hlavné námestie, kde sa však po zotmení obnovili potýčky.
Podľa prezidenta krajiny Kasyma-Žomarta Tokajeva útoky voči Kazachstanu vedú „teroristi“. Kazašské vedenie využíva špecifický slovník, hovorí o likvidácii a eliminácii. Miestna generálna prokuratúra už začala vyšetrovanie na základe podozrenia z organizovania a účasti na masových nepokojoch a začalo sa aj prípravné vyšetrovanie vo veci spáchania teroristických činov. Osobám podozrivým zo spáchania týchto trestných činov hrozí trest od osem rokov väzenia až po doživotie s odňatím občianstva, informoval štátny TV kanál Chabar 24.
Zástupca generálnej prokuratúry dokonca ľudí vyzval, aby si na mobiloch uchovávali fotky a videá z protestov, pretože môže ísť o dôkazy o spáchaných priestupkoch. Kazašské ministerstvo vnútra súčasne vo štvrtok upozornilo, že demonštranti, ktorí odmietnu zložiť zbrane, „budú zlikvidovaní“.
Počty civilných obetí zatiaľ úrady nezverejnili, ale podľa Azattyku môže ísť o desiatky iba v hlavnom meste. Podľa prezidenta Tokajeva sú za vývoj situácie zodpovedné „teroristické gangy vycvičené v zahraničí“, no zatiaľ o tom nepredložil žiaden dôkaz.
Zákaz vychádzania a „výpadok“ internetu
Situácia v Kazachstane sa vyhrotila 2. januára, keď sa v meste Žanaozen na západe krajiny začali zhromaždenia proti prudkému zvýšeniu cien skvapalneného plynu. Tie potom prerástli do masívnych protestov po celej krajine s ekonomickými a politickými požiadavkami.
V dňoch 4. a 5. januára došlo v Alma-Ate k stretom demonštrantov s bezpečnostnými silami, ktoré si vyžiadali obete na životoch a zranených. V stredu bola odvolaná vláda. V krajine platí výnimočný stav, zakázané sú akékoľvek hromadné akcie a od 23. hodiny do 7. hodiny ráno majú ľudia zostávať doma.
Vo štvrtok večer bolo na prístupových cestách do Alma-Aty zriadených šesť kontrolných stanovíšť a vjazd a výjazd z mesta je obmedzený, uviedla štátna televízia Chabar 24 s odvolaním sa na policajné oddelenie hlavného mesta. Podľa BBC je checkpointov naprieč celou krajinou až 70.
Obyvatelia Alma-Aty majú navyše problémy s prístupom na internet. Štátny kanál Chabar 24 vo štvrtok informoval, že Kazachstan dočasne obmedzil prístup na internet, „aby zaistil bezpečnosť“. Vo štvrtok večer bol prístup na internet obnovený, no o dve hodiny neskôr v mestách Nur-Sultan a Alma-Ata opäť „vypadol“ a v Alma-Ate nefungoval ani v piatok ráno. Nedajú sa ani prijímať správy odoslané zo zahraničia prostredníctvom messengerov.
Pomoc z Ruska
Na potlačenie demonštrácií prišlo na pomoc Kazachstanu Rusko, ktoré do krajiny vyslalo výsadkárov. Rusko patrí do Organizácie Dohody o spoločnej bezpečnosti (ODKB), ktorá združuje sedem krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Cieľom jednotiek má byť ochrana dôležitých vojenských a štátnych zariadení.
S vyslaním mierových jednotiek síce súhlasili aj ďalšie krajiny ODKB, no na internete sa už šíri petícia proti vstupu vojska do Kazachstanu. Autori v nej hovoria o akte invázie a prezidentovu žiadosť o pomoc označujú za nelegitímnu. „Nemôžeme dovoliť, aby autoritatívny režim, ktorý za desaťročia svojej existencie úplne zničil inštitúciu demokratických volieb a neutralizoval základné práva a slobody svojich občanov vrátane takých základných, ako je sloboda zhromažďovania, držal na bajonetoch našich vojakov,“ píše sa v texte.
Situácia v Kazachstane, krajine bohatej na ropu, vyvolala medzinárodné znepokojenie, pričom vlády z Washingtonu, Ruska, zo Spojeného kráľovstva a ďalšie vyzývali na zdržanlivosť na všetkých stranách. USA uviedli, že pozorne monitorujú správy o nasadení jednotiek ODKB pod vedením Ruska do Kazachstanu a majú otázky, či boli do krajiny pozvané legitímne.
