Putinov poradca USA varuje, že uvalenie sankcií na Rusko by bola „kolosálna chyba“.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok telefonicky hovoril so svojím americkým mocenským náprotivkom Joeom Bidenom o diplomatickom riešení napätých vzťahov medzi Moskvou a Západom v súvislosti s Ukrajinou.
Telefonát, ktorý si vyžiadala ruská strana, trval 50 minút. Išlo o druhý telefonický rozhovor medzi Kremľom a Bielym domom za uplynulé tri týždne, čo odráža intenzívne snahy o urovnanie eskalujúcej patovej situácie na okraji východnej Európy.
Obe strany pred štvrtkovým rozhovorom tvrdili, že sú pripravené počúvať. Putin bol podľa vyjadrenia svojho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova s rozhovorom celkovo „spokojný“, amerického lídra však varoval pred uvalením prísnych sankcií.
„Bola by to kolosálna chyba. Dúfame, že k tomu nedôjde,“ povedal novinárom Ušakov s tým, že Moskva podľa Putina potrebuje konkrétne „výsledky“ z nadchádzajúcich bezpečnostných rokovaní vo forme zaručenia bezpečnosti pre Rusko.
Biden, naopak, upozornil Putina, že ak dôjde k ruskej invázii na Ukrajinu, Moskva musí počítať s ráznou reakciou USA. Šéf Bieleho domu ďalej zdôraznil potrebu „deeskalácie“ napätia, aby mohlo diplomatické úsilie dostať určitý tvar.
Biden počas telefonického rozhovoru s ruským lídrom „jasne povedal, že Spojené štáty, ich spojenci a partneri budú rozhodne reagovať, ak Rusko bude ďalej napádať Ukrajinu“, uviedla vo vyhlásení tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová.
V januári bude Rusko rokovať so Západom
Washington a jeho európski spojenci obviňujú Rusko z ohrozovania suverenity Ukrajiny novou inváziou – v blízkosti jej hraníc je zhromaždených približne 100-tisíc ruských vojakov. Putin, ktorý v roku 2014 anektoval Krymský polostrov, je obviňovaný aj z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Moskva označuje prítomnosť svojich síl pri ukrajinských hraniciach za ochranu pred rozširovaním NATO, hoci Ukrajine členstvo v tejto vojenskej aliancii ešte ponúknuté nebolo.
Rusko v priebehu decembra zverejnilo rozsiahly súbor požiadaviek vrátane záruk, že Severoatlantická aliancia sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ, a zákazu nových vojenských základní USA v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
„Prezident Biden vysvetlil, že USA pokračujú v poskytovaní obrannej bezpečnostnej pomoci Ukrajine a nezavádzajú útočné zbrane. Nebol to nový záväzok,“ povedal pre AFP po Bidenovom telefonáte nemenovaný vysokopostavený americký činiteľ. Biden si vytýčil dve cesty – jedna je diplomatická, druhá je zameraná na odstrašujúci účinok.
Na januárových rokovaniach si ruskí predstavitelia sadnú za stôl samostatne s vyjednávačmi zastupujúcimi Spojené štáty, Severoatlantickú alianciu a Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členom sú aj USA.
