Smútok a beznádej v súvislosti so životným prostredím sa dotýka nás všetkých. Petra Ježeková sa environmentálnym otázkam venuje 20 rokov. Rozprávali sme sa s ňou o frustrácii, apatii, ale aj nádeji v súvislosti s klimatickou zmenou.
Hrozivé predpovede dnes na teba číhajú z každej strany. Ak čo i len jedným okom sleduješ správy, istotne si počul o vymieraní zvierat, rozsiahlych požiaroch a extrémnych vrtochoch počasia. Pravdepodobne si sa stretol aj s témou topiacich sa ľadovcov a stúpajúcej hladiny oceánov, masovej klimatickej migrácie a znečistenia vody, pôdy aj vzduchu.
Azda najznámejšia klimatická aktivistka súčasnosti Greta Thunbergová opísala, že keď mala 11 rokov, začala trpieť depresiou, prestala hovoriť aj jesť a schudla 10 kilogramov. Podľa vlastných slov nerozumela, prečo sa niečo také dôležité ako klimatická zmena nerieši s väčším nasadením. Grete neskôr diagnostikovali obsedantno-kompulzívnu poruchu (OCD) v kombinácii so selektívnym mutizmom. Preto Greta dokáže hovoriť len vtedy, keď to považuje za dôležité.
Ak na sebe badáš aj ty pocity beznádeje a ťažoby, nie si v tom sám a už vôbec nie si slaboch. Vyrovnať sa s ekologickou krízou a zároveň sa vyhnúť strachu z toho, že časť sveta skončí v plameňoch, druhá pod vodou a tretia v postapokalyptickom vojnovom besnení pre zvyšné zdroje vody, energie a plodín, prirodzene, nie je jednoduché.
Pred celou planétou dnes stojí gigantická úloha: udržať ľudskú civilizáciu ako-tak v chode bez zásadného ohrozenia životodarných funkcií prírody.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aký rozdiel je medzi žiaľom a úzkosťou.
- Psychika ktorej vekovej skupiny je ekologickou krízou zasiahnutá najviac.
- Ako sa popasovať s pocitmi smútku a beznádeje.
- Akú rolu zohráva informovanosť jedinca.
