Charlotte Srnčíková (20) otvorene o rodovej identite, coming oute a o tom, aké to je, prechádzať tranzíciou na Slovensku.
Charlotte Srnčíková má 20 rokov a len nedávno doštudovala tanec na konzervatóriu. Rada by tancovala aj naďalej, no momentálne rieši svoju tranzíciu a až potom sa chce vrátiť ku kariére. Spojili sme sa cez videohovor a už z jej pohybov a z toho, ako rozpráva, srší ženskosť. Niekoho, kto ju nepozná, možno najskôr prekvapí jej hlas, no prvý dojem rýchlo prehluší jej výrečnosť a otvorenosť. Má za sebou roky sebareflexie a je to vidieť.
Rodáčka zo Spišskej Novej Vsi mala svoj prvý coming out v máji 2020, keď svojej mame prvýkrát povedala, že je transrodová. Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Refresher opisuje, ako k tomu došlo, a hovorí o šikanovaní, ktoré zažívala celý život. „V minulosti po mne bežne ľudia kričali na ulici. Mali tendenciu stiahnuť okienko na aute a zakričať moje staré meno.“
View this post on Instagram
Okrem šikanovania pre rodovú identitu podobne ako veľké množstvo žien zažila aj sexuálne obťažovanie zo strany mužov. „Keďže nie každý vie, že som trans, pristupujú ku mne ako k cisrodovej žene,“ povedala nám. Momentálne čaká na poslednú „zelenú“, aby mohla naskočiť na hormonálnu terapiu. Veľmi sa teší na svoje nové telo, ale ľúbi a rešpektuje aj to, v ktorom žije teraz.
- Ako reagovali jej rodičia, keď im povedala, že je transrodová.
- Ako na Slovensku prebieha zmena pohlavia a čo všetko kvôli tomu musí človek absolvovať.
- Prečo je podľa Charlotte dôležité rozlíšiť orientáciu a rodovú identitu.
- Ako vníma svoje telo, ktoré sa nezhoduje s jej rodovou identitou.
- Ako randí a či musí mužom vysvetľovať, čo znamená byť transžena pred zákrokmi.
- Aké šikanovanie zažívala počas života a prečo sa musela naučiť bezrodové vety.
- Ako vníma súčasnú náladu na Slovensku a prečo sa pre svoje fotky na Instagrame pohádala s rodičmi.
Len pred pár dňami v parlamente zmietli zo stola rovno dva návrhy na zákaz zmeny pohlavia. Ako vnímaš súčasnú atmosféru v slovenskej politike?
Nerozumiem, prečo majú niektorí potrebu robiť zákony, ktoré nepomáhajú ľuďom žiť, ale naopak, znemožňujú im to. Z môjho pohľadu je to neľudské, pretože tým zasahujú do môjho bytia. Neviem na to nájsť vhodnejšie slovo, je to neľudské.
Už prešiel viac ako rok od tvojho coming outu. Ako sa ti darí v živote, máš podporu svojich najbližších?
Stále to doma nemáme ideálne. Aj teraz sme dosť na nože – s mamkou aj s ockom.
Prečo?
Je medzi nami vekový rozdiel a je to cítiť. Riešime môj instagramový profil a ja sa rodičom snažím vysvetliť, že sa na ňom chcem prezentovať tak, ako to je pre mňa prirodzené. To, že som trans, s tým nič nemá.
View this post on Instagram
Ako súvisí to, že si transrodová, s tvojimi fotkami? Takých fotiek nájdem na Instagrame tisíc.
Hovoria mi, že som trans, a preto by som sa takto nemala prezentovať, lebo čo si potom ľudia pomyslia. Ale ja také fotky nerobím preto, aby som pútala pozornosť a vyžadovala popularitu. Robím to preto, aby transrodové ženy nemali strach a nehanbili sa za svoje telo. A mám pocit, že v dnešnej dobe, ak to nie je aspoň trošku kontroverzné, tak sa to nedostane do širšieho povedomia.
V minulosti po mne bežne ľudia kričali na ulici. Mali tendenciu stiahnuť okienko na aute a zakričať moje staré meno.
Vnímaš to teda ako misiu, že chceš fotkami pomôcť iným transrodovým ženám?
Áno. Keby také fotky pridala cisrodová žena, možno si niečo o nej pomyslia, ale nepovedia jej, že robí zlé meno všetkým ženám. To je to, čo doma riešime: čo ak si ľudia pomyslia, že svojimi fotkami kazím meno transkomunite. Rodičia sa boja, že čo ak aj mojimi fotkami by argumentovali v parlamente, že „toto“ chcú zakázať.
Snažím sa búrať stereotypy a ukázať, že aj pekná žena, ako ma niektorí označujú, dokáže byť inteligentná, empatická a chce pomôcť ľuďom. Nemusím sa preto fotiť v elegantných šatách, aby som mohla prezentovať svoj názor. Podľa mňa sú to umelecké fotky, ktoré chcem mať na profile, pretože sa mi páčia.
Rozumiem. Podobne kritizujú aj niektorých účastníkov Pride pochodov, ktorí prichádzajú v extravagantnom oblečení alebo rovno nahí. Ako to vnímaš?
Na jednej strane im rozumiem, lebo ak niečo nie je aspoň trošku kontroverzné, tak sa o tom nerozpráva. Možno táto komunita vyjde takto na pochod, aby sa o nej konečne rozprávalo.
View this post on Instagram
Nie je to potom kontraproduktívne, ak to vyvoláva skôr reakcie na oblečenie malej skupinky než nejaké hlbšie diskusie o právach alebo situácii LGBT komunity?
Stále hovorím: Ži a nechaj žiť. Ak nevieš, prečo sa ten človek tak prezentuje, tak ho neposudzuj.
Aký majú z teba ľudia prvý dojem?
Veľa ľudí mi povedalo, že kým som neotvorila ústa, tak si o mne mysleli, že som namyslená pipka. Neberiem im to, možno by som si to tiež pomyslela. Za tie roky som si vybudovala takú obranyschopnosť, a keď idem po ulici, zrejme sa tvárim nahnevane. Ale ja si to už ani neuvedomujem, len ma spoločnosť donútila vytvoriť si okolo seba štít.
Už keď sa s ľuďmi rozprávam, tak vravia, že som v pohode, super, len že mali spočiatku taký rešpekt.
Chodíš na Pride?
Prvýkrát som bola tento rok v Košiciach. Predtým som nešla nie preto, že by som to nepodporovala, ale necítila som potrebu tam ísť. Nešlo o to, že by som sa hanbila, len som nemala ten vnútorný pocit, že by som mala ísť.
Vráťme sa k tvojmu instagramovému profilu. Je verejný a pridávaš fotky, ktoré môžu niektorým ľuďom nadvihnúť obočie. Dostávaš viac hejtu alebo viac pozitívnej odozvy?
Kedysi som dostávala viac hejtu a asi aj viem prečo. Nevedela som sa obhájiť a ľudia možno na mne videli, že som slabšia.
Hejt, ktorý dostávam, nie je len o tom, že som trans. Áno, napíšu mi, že som transka a aké to je nechutné, ale na to im len poviem, že ďakujem. (úsmev) Riešia aj moje názory a postoje, lebo ja zdieľam svoj každodenný život; v príbehoch napríklad bežne hovorím o tom, ako ma niekto nahneval. Preto sa obúvajú do môjho pohľadu na svet.
Ale v tomto čase už dostávam viac pozitívnych reakcií. Nadávky mi zvyčajne chodia z fejkových profilov, píšu mi, že je to nechutné, zvrátené, moderný výmysel, že klamem okolie aj seba a ako budem ľutovať, keď prejdem tranzíciou.
View this post on Instagram
Aké reakcie dostávaš od ľudí na ulici?
V minulosti po mne bežne ľudia kričali na ulici. Mali tendenciu stiahnuť okienko na aute a zakričať moje staré meno, na ktoré ja už ani nereagujem, nespájam si to. Ale okrem obťažovania, ktoré súvisí s tým, že som trans, zažívam sexuálne obťažovanie podobne ako cisrodové ženy. Keďže nie každý vie, že som trans, pristupujú ku mne ako k cisrodovej žene.
Viem, že si už svoju tranzíciu začala. Čo boli tvoje prvé kroky?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako prebieha zmena pohlavia na Slovensku a či na to máme aj zákon, ktorý tento proces jasne pomenuje.
- Prečo niektorí transrodoví ľudia nechcú absolvovať chirurgické zákroky.
- Vďaka čomu si Charlie uvedomila, že je transrodová, a aké mala detstvo.
- Či je pri randení problém, že je transrodová, a ako o tom s mužmi komunikuje.
