Rabín Miša Kapustin nás nechal nazrieť dovnútra židovskej komunity. Zobral nás na miesto, kde sa jej príslušníci stretávajú. Povedal nám o tom, aké to je, byť dnes židovským rabínom v Bratislave.
Miša Kapustin pôsobí na Slovensku ako rabín. Každý deň je iný, lebo, ako sám hovorí, počas jedného dňa sa môže stretnúť s lídrom krajiny aj s bezdomovcom. Nie je len duchovný, usiluje sa o vzdelávanie a prepájanie náboženských komunít.
Stretávame sa s ním v jednom z priestorov slovenskej židovskej komunity, pričom jeho adresu takmer nikto nepozná. Vedie nás dovnútra a vysvetľuje nám, že to tu funguje ako modlitebné miesto aj komunitný priestor.
Počas rozhovoru nám prezrádza, ako sa stavia k homosexualite, predmanželskému sexu či holokaustu. Bavíme sa aj o kontroverznom seriáli Netflixu Unorthodox, ktorý zobrazuje ťažký život žien v ortodoxnej židovskej komunite.
- Aká je slovenská židovská komunita.
- Prečo sa stretávajú na mieste, ktorého adresu nezverejňujú.
- Prečo ani v tejto dobe nie je bezpečné byť židom.
Nachádzame sa v priestore, kde sa v rámci komunity stretávate, modlíte, slávite tu židovské sviatky. Prečo neprezrádzate jeho adresu verejnosti?
Bohužiaľ, byť židom nikdy nebolo bezpečné. Z času na čas sa dejú útoky proti židom či židovským organizáciám. Z bezpečnostných dôvodov preto nezverejňujeme toto miesto. Mohol by sem prísť ktokoľvek slušný a otvorili by sme mu dvere. No bezpečnosť je veľmi dôležitá, a preto nezverejňujeme adresu tohto miesta.
Máte pocit, že na Slovensku je protižidovská atmosféra?
Tak by som to úplne nepovedal. Slovensko je bezpečná krajina pre židov, no židia majú byť pripravení. Európska únia je veľká, vieme o tom, že v rôznych kútoch Európskej únie boli útoky proti židom. Slovensko je jej súčasťou. Hranice sú otvorené, a preto máme byť pripravení.
Aký je bežný deň židovského rabína?
V podstate vôbec nemám bežné dni, každý deň je niečím odlišný. V ten istý deň sa môžem stretnúť s lídrom krajiny aj s bezdomovcom. A to sa mi na mojej práci páči.
Keď človek niekde robí, zvyčajne odlišuje súkromný život od pracovného. No ja svoj život vnímam ako službu, 40-hodinový režim pracovného týždňa by preto u mňa nefungoval.
Robím náboženské a vzdelávacie programy pre všetky vekové skupiny. Snažím sa byť súčasťou medzináboženského dialógu, organizujem stretnutia, odpovedám na množstvo otázok. Je to naozaj pestrý život.
Ste liberálny rabín. Čo presne to v rámci židovského náboženstva znamená?
V liberálnej židovskej obci majú muži aj ženy rovnaké zodpovednosti. Ženy môžu byť napríklad aj rabínky. V judaizme sú rôzne smery – podobne ako v kresťanstve. Existuje ortodoxný, konzervatívny, neologický či liberálny judaizmus. No byť židom neznamená patriť len k náboženstvu. Aj keď sa navzájom odlišujeme, stále patríme k jednému národu.
Je pre mňa dôležité, aby sa príslušníci LGBT+ komunity cítili ako súčasť židovskej obce.
V čo presne veríte?
Verím v rôzne veci. V Boha, ale aj v človeka a v ľudstvo. Verím tiež v seba, v rozum a skúsenosť. Viera často prináša pochybnosti, no to je v poriadku.
Ako liberálny rabín tolerujete napríklad predmanželský sex?
Žijeme v 21. storočí. Neznamená to, že všetko je dovolené, no zároveň vám nemôže náboženská autorita všetko zakázať. Z môjho pohľadu netreba vnímať sex ako niečo bežné. Nepodporujem to, že veľa ľudí sa stretáva len preto, aby mali sex. Sex je prejavom dôležitého vzťahu medzi ľuďmi, ktorí si dôverujú. Ak vedie niekto predmanželský sex na účely stvorenia rodiny, tolerujem to.
A čo otázka homosexuality? Ortodoxná židovská obec ju odsudzuje.
Poznám páry rovnakého pohlavia, ktoré sú spolu šťastné. Rešpektujem ich. Je pre mňa dôležité, aby sa príslušníci LGBT+ komunity cítili ako súčasť židovskej obce. Takíto ľudia sú aj v židovskej komunite na Slovensku.
V diskusii na festivale [fjúžn] ste spomenuli, že poznáte veľa rabínov, ktorí páry rovnakého pohlavia oddávali.
Dokonca poznám rabínov rovnakého pohlavia, ktorí sa sobášili. Je viacero neortodoxných rabínov, ktorí oddávajú páry rovnakého pohlavia. Nebolo to však na Slovensku, keďže tu zákon svadbu ľudí rovnakého pohlavia nepovoľuje. Žijem tu, a tak musím akceptovať zákony v tejto krajine. Hoci som otvorený LGBT+ komunite, nepatrím k rabínom, ktorí ich sobášia.
![Stretnutie rabína, imáma a kňaza na festivale [fjúžn].](https://refstatic.sk/article/12916e42b84119940af1.jpg?is=600x600&s=77d3812bd5b4087f253ed65bdda230e44e11c0a0ede6cc8743893e87728ea36f)
Pôsobíte ako rabín najmä v Bratislave, no cestujete po celom Slovensku. Ako funguje židovská obec v hlavnom meste a koľko má členov?
Židovská komunita v Bratislave má bohatý program, vedie náboženský a sociálny život. Má svoje vedenie a pravidelné voľby. Momentálne má niekoľko stoviek členov. Ja som jej členom, no má vlastného rabína, s ktorým z času na čas spolupracujem.
Do niektorých synagóg by mali ženy chodievať len s prikrývkou hlavy. Aj tu je to tak?
V ortodoxnom judaizme by mali mať ženy zakryté vlasy, keď sú vydaté. Tu je v poriadku, aj keď vojdú do synagógy bez zakrytých vlasov. Nikto im nesmie zakázať vstup do synagógy. Za neslušné by sa považovalo, keby žena bola odetá tak, že na ňu všetci pozerajú. Vtedy by jej možno niekto niečo povedal, podobne ako je to aj v kostoloch.
Keď sme už pri ženách a židovskom náboženstve, nedá mi nespomenúť seriál Unorthodox. Ženská hrdinka sa v ňom snaží utiecť z ortodoxnej židovskej komunity a núteného manželstva, chce žiť slobodnejšie, presadiť sa v hudobnom priemysle v Berlíne. Ako ste ho vnímali?
V tomto seriáli vidíme, že jeho hlavná ženská hrdinka nie je šťastná. Akýkoľvek extrém je nebezpečný a nie je správny. Sú skupiny v judaizme, kde ženy nemajú rovnaké práva ako muži. No dovolím si povedať, že veľa žien je v ortodoxných komunitách šťastných. Taký život im vyhovuje a to treba rešpektovať.
Do Bratislavy ste sa presťahovali v roku 2014 po anexii Krymu. Keď prišli ruskí okupanti, na synagóge sa vraj objavil nápis Smrť židom a svastika. Aká bola na Kryme atmosféra, keď ste tam pôsobili ako rabín?
Na Kryme som sa ako rabín cítil veľmi komfortne. No antisemitizmus existuje všade tam, kde sú ľudia. Je to ako vírus, proti ktorému nepotrebujú očkovanie len slušní ľudia. Ten nápis však nebol dôvod, prečo som sa rozhodol odísť. Antisemitizmus nie je najväčší problém židovského národa, za tisíce rokov sme sa už naučili nebáť.
Na Slovensko ste prišli aj s rodinou a začali ste tu nový život. Tu ste sa s antisemitizmom nestretli?
Na Slovensku som zažil niečo takéto len cez sociálne siete. Naživo som sa s ním nikdy nestretol.
Netreba sa báť vecí, ktoré nás odlišujú. Sústreďme sa na tie, ktoré nás spájajú, a učme sa o nich.
Máte pocit, že mladí ľudia na Slovensku sa stavajú k židovskej komunite pozitívne? Xenofóbne nálady sa medzi nimi prejavili napríklad vtedy, keď sa aj vďaka prvovoličom dostala do parlamentu krajne pravicová strana ĽSNS.
Na tieto veci sa treba pozrieť skôr psychologicky. Mladí ľudia protestujú proti realite, vyjadrujú tým svoj nesúhlas so systémom. Nebezpečné je, že častejšie demonštrujú proti niečomu než za niečo.
Máte pocit, že Slovensko sa vyrovnalo so svojím podielom na holokauste? Mohol by sa podľa vás dnes zopakovať?
Každá krajina je organizmus, ktorý tvoria ľudia. Tí sú aj teraz všade rôzni, tak ako boli aj počas holokaustu. Aj vtedy boli medzi Slovákmi ľudia, ktorí posielali ľudí do Osvienčimu s vedomím, že je to jednosmerná cesta. Potom boli takí, ktorí pomáhali zachrániť ľuďom životy. Ľudskosť bola pre nich na prvom mieste. Väčšina nerobila nič – ako vždy.
Dnes sú stále ľudia, ktorí by prispeli k zničeniu menšiny. No takisto sú takí, ktorí by zachránili iných ľudí. Čo by dnes robila väčšina? Dúfam, že by neignorovala to, čo sa deje, tak ako vtedy.
Na festivale [fjúžn] ste sa zúčastnili diskusie Stretne sa imám, rabín, ateista a kňaz. Aké je pre vás viesť dialóg s duchovnými z iných náboženských obcí?
Je to pre mňa úplne normálne, organické. Žijeme v spoločenstve, ktoré už nemá také striktné hranice, aké mávalo. Keď sa skončí pandémia, opäť budeme mať pocit, že žijeme v jednej globálnej dedine. A tam je dôležité mať dobré susedské vzťahy. V Talmude je napísané, že je dôležité mať dobrého suseda. Ak varíš a doma ti chýba soľ, nebudeš volať kamarátovi z inej časti mesta. Pôjdeš za susedom, ten je najbližšie. Netreba sa báť vecí, ktoré nás odlišujú. Sústreďme sa na tie, ktoré nás spájajú.
