Najvyšší súd zdôvodnil, prečo považuje postup Špecializovaného trestného súdu v kauze Kuciak za nesprávny. Kočner sa vráti do Pezinka a dokazovanie doplnia podľa nových inštrukcií.
Odsúdený zmenkový podvodník Marian Kočner a jeho „volavka“ Alena Zsuzsová sa opäť postavia pred Špecializovaný trestný súd v prípade úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Rozhodovať bude rovnaký senát, ktorý obžalovaných pred rokom vyhlásil za nevinných.
Dôvodom je rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa ktorého Špecializovaný trestný súd (ŠTS) nevyhodnotil dôkazy správne. Najvyšší súd považuje rozhodnutie ŠTS za chaotické a tvrdí, že ak by senát Ruženy Sabovej vyhodnocoval dôkazy chronologicky a v kontexte, pravdepodobne by nedospel k rovnakému záveru o nevine Kočnera a Zsuzsovej. „Namiesto odôvodňovania jednotlivých dôkazov a ich konfrontácie s inými dôkazmi nahradil vysvetlenie svojich postupov pri oslobodzovaní obžalovaných všeobecnými formuláciami týkajúcimi sa prezumpcie neviny...“ konštatuje Najvyšší súd.
V rámci 122-stranového rozhodnutia senát Petra Paludu potvrdzuje 25-ročný trest pre Tomáša Szabóa, ktorý 21. februára 2018 priviezol svojho bratranca Miroslava Marčeka na miesto činu vo Veľkej Mači. Šofér Szabó vinu po celý čas popieral, strelec Marček sa priznal.
Na viac ako 30 stranách senát Najvyššieho súdu vymenúva, ako mal ŠTS postupovať, aby pri druhom vyhlásení rozsudku došiel k objektívnemu záveru. Senátu Ruženy Sabovej, ktorý nebol pri rozhodovaní o (ne)vine Aleny Zsuzsovej jednotný, prikazuje vykonať sériu konkrétnych dôkazov a v niektorých momentoch navádza sudcov z Pezinka, ako majú krok po kroku postupovať a ako si majú vysvetľovať napríklad výpovede korunných svedkov Petra Tótha a Zoltána Andruskóa.
Kočner a Zsuzsová by sa mali na ŠTS vrátiť ako obžalovaní z úkladnej vraždy najneskôr v zime. Podľa obhajcu rodiny Jána Kuciaka z procesného hľadiska nič nebráni vytýčeniu hlavného pojednávania.
- Prečo podľa Najvyššieho súdu spravil ŠTS veľa procesných chýb a odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku vyzerá chaoticky a nepresvedčivo.
- Aké ďalšie konverzácie musí zobrať ŠTS do úvahy.
- Ako sa má ŠTS podľa príkazov a návodov Najvyššieho súdu pozerať na to, čo sa dialo deň po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
- V ktorých momentoch Najvyšší súd konštatuje, že súd nižšieho stupňa nepostupoval podľa Trestného poriadku.
- Ktoré správy z Threemy môžu hovoriť o vražde, aj keď to senát Ruženy Sabovej popiera.
- Prečo mal ŠTS zobrať do úvahy aj ďalšie dôkazy, ako napríklad smart hodiny naznačujúce extrémne vysoký tep Zsuzsovej, keď sa dozvedela o vražde.
- Prečo ŠTS podľa Najvyššieho súdu nesprávne vyhodnotil dôveryhodnosť svedka Zoltána Andruskóa.
Svrab v Threeme môže mať skrytý význam
Kočner a Alena Zsuzsová si písali o vypadnutých zuboch, svrabe alebo miznúcom snehu, pričom prokurátor sa domnieval, že sa dohodujú o vražde. Podľa senátu ŠTS však ani tento nepriamy dôkaz nebol relevantný.
„Nemožno silene za všetkým vždy vidieť šifru či inak kódovanú komunikáciu, ktorá nikdy nemá mať doslovný gramatický význam, a na základe toho fabulovať vlastný príbeh,“ uvádza sa v písomnom odôvodnení rozsudku. Senát v ňom píše, že ide o subjektívnu komunikáciu dvoch konkrétnych osôb a nie o objektívne existujúcu listinu či právny predpis.
Najvyšší súd považuje správy z Threemy za relevantný dôkaz, ale nesúhlasí s výkladom ŠTS. Senát Najvyššieho súdu upozorňuje napríklad na sériu správ o svrabe, ktoré sa môžu týkať Kuciaka. Vyplýva z nich, že si o kožnej chorobe písali ako o probléme, ktorý chceli riešiť krémom. Zsuzsová však takúto chorobu nemala a nešla ani do lekárne, kam ju Kočner posielal v rovnaký deň, ako si posielali Kuciakov článok o Kočnerových podozrivých prevodoch.
„Pozri, ten isty lekar nam liecil ten predminulorocny exem a vyliecil ho dokonale. Sam to velmi dobre vies. A aj preto som si ista, ze najde liek aj teraz,“ písala Kočnerovi Zsuzsová.
Najvyšší súd sa domnieva, že spôsob, akým ŠTS vyhodnotil tieto dôkazy, bol nedostatočný, „pretože výkladov sa ponúka viac a súd by mal zvažovať vždy tú z alternatív, ktorá sa najviac približuje objektívnej realite“.
Najvyšší súd chce, aby špecializovaný súd jednoznačne vyvrátil alebo prijal aj známe správy o snežení a sériu emotikonov 50 – čoskoro – lebka, resp. 50 – čoskoro – záchodová misa.
V trestnej veci objednávky vrážd prokurátorov dal prokurátor vypracovať znalecký posudok u kryptológa, ktorý sa vedecky pozrie na možné šifrovanie obsahu správ Kočnera a Zsuzsovej. Znalecký posudok vypracovala Filozofická fakulta Univerzity Komenského.
Kočner mohol mať motív, čítajte esemesky: „Dostane cez p**u“
„Pri obžalovanom Marianovi Kočnerovi Špecializovaný trestný súd ponechal úplne bez povšimnutia viacero významných okolností, nehodnotil jeho výpoveď ako celok so zreteľom na ostatné vykonané dôkazy, ale uvažoval izolovane, ignorujúc skutkovú a personálnu previazanosť s obžalovanými, teda určite nie starostlivo,“ kritizuje Najvyšší súd.
Senát Ruženy Sabovej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „nezistil žiadne okolnosti a nemal indície nasvedčujúce tomu, že by dôvodom objednávky vraždy Jána Kuciaka bola iná okolnosť než tá, ktorá sa spájala s jeho prácou novinára“.
V nadväznosti na to je podľa Najvyššieho súdu dôležité vykonať všetky dôkazy, ktoré môžu preukazovať, ako práca investigatívneho novinára zasahovala do aktivít podnikateľa Mariana Kočnera. Myslí tým správy cez aplikácie s rôznymi osobami vrátane Miroslava Konôpku alebo Jaroslava Haščáka, kde kontext naznačuje, že konverzácia by sa mohla týkať Jána Kuciaka. Najvyšší súd prikázal ŠTS vykonať ako dôkaz konverzáciu s Konôpkom zo 7. septembra 2017.
„Dostane cez p**u,“ napísal Kočner Konôpkovi o Kuciakovi, čo je jasné z kontextu nasledujúcich správ, keďže konverzujú o kauze Technopol a o tom, ako o nej bude Ján Kuciak ďalej písať. Konôpka Kočnera varoval, aby si na Kuciaka dával pozor.
„Komunikácia medzi obžalovaným Marianom Kočnerom taktiež môže ozrejmiť jeho vzťah k poškodenému Jánovi Kuciakovi. Tento dôkaz, ktorý bol Špecializovaným trestným súdom zamietnutý, môže doplniť svedeckú výpoveď Jaroslava Haščáka...“ dodáva Najvyšší súd, upozorňujúc na známu správu: „Inak, pracujem na odj***ní čuráka,“ ktorú napísal oligarcha z Penty Kočnerovi. Haščak tvrdí, že „čurák“ je v tomto prípade bývalý šéf tímu Gorila Lukáš Kyselica.
Najvyšší súd viackrát konštatuje, že senát Ruženy Sabovej nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom. Naznačuje, že Kočnerove (aj Zsuzsovej) správy ŠTS hodnotil izolovane – ako vytrhnuté z kontextu.
Čo sa dialo deň po vražde
Špecializovaný trestný súd sa podľa Najvyššieho súdu nevyrovnal s tým, čo sa dialo deň po vražde, navrhuje preto aj vykonanie nových dôkazov. Na hlavnom pojednávaní Zsuzsová tvrdila, že sa s Marianom Kočnerom 22. februára 2021, teda deň po vražde, nestretla.
Kočner a Zsuzsová stretnutie popierajú napriek tomu, že si v Threme vymenili správy naznačujúce opak. Ona mu aj napísala „Som tu“ a Kočner jej odpísal „Ja tiež“.
Najvyšší súd prikazuje ŠTS, aby sa na tieto správy pozrel znovu a zobral do úvahy výpoveď Aleny Zsuzsovej z 12. decembra 2018, keď vypovedala, že sa s Marianom Kočnerom vo februári 2018 stretla a pamätá si to podľa toho, že na súde, kde bol, nahlásili bombu.
„... neviem, ktorý deň to bolo, ale dá sa to zistiť podľa toho, že v ten deň mal Kočner nejaký súd, kde bola aj kopa novinárov, takže z toho bude veľa článkov na internete, a ja som ho musela preto čakať na parkovisku pri Auparku, keďže dopredu nevedel, kedy skončí, a bol to buď utorok, alebo štvrtok, lebo vtedy som mu nosila hárky,“ hovorila Zsuzsová vo výpovedi v protiklade s tým, čo tvrdila na hlavnom pojednávaní pred súdom.
Najvyšší súd chce jasné vysvetlenie, či sa mohli Kočner a Zsuzsová 22. februára náhle stretnúť preto, lebo Zoltán Andruskó volavke oznámil, že vykonali vraždu. Samotný Andruskó tvrdí, že sa naozaj stretli.
Najvyšší súd navrhuje kvôli dokresleniu situácie ešte jeden dôkaz zo Zsuzsovej komunikácie – konkrétne správy medzi údajnou objednávateľkou vraždy a triednou profesorkou jej dcéry, z ktorej vyplýva, že Zsuzsová 22. februára ráno náhle zmenila plány a zobrala dcéru zo školy do Bratislavy.
Aj siskárovi Tóthovi môžete veriť
Špecializovaný trestný súd v rozsudku píše, že korunný svedok Peter Tóth nie je dostatočne dôveryhodný, pretože je bývalým príslušníkom Slovenskej informačnej služby, „ktorý svedčil v neprospech Kočnera a Zsuzsovej i s pohnútkou vyhnúť sa spravodlivému postihu za svoje činy“. Najvyšší súd však nesúhlasí. Podľa neho ide o chybné vyhodnotenie situácie Špecializovaným trestným súdom, ktorý hodnotí svedka izolovane a vytrháva jeho výpoveď z kontextu.
ZÁZNAM: Zvrat v Kočnerovej kauze, priznal sa obžalovaný Tomáš Szabó
14. apríla 2022, 8:06
Poukazuje na známy inštitút spolupracujúceho obvineného, ktorý súdy bežne využívajú pri objasňovaní najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorá by inak zostala neodhalená.
„Výpoveď svedka Petra Tótha preto Špecializovaný trestný súd vyhodnotil nesprávne, pričom z odôvodnenia rozsudku nemožno usudzovať, že k tomuto svedkovi senát nepristupoval objektívne, ale s vopred ustáleným predsudkom s ohľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie v tajnej službe,“ konštatuje Najvyšší súd, podľa ktorého odôvodnenie rozsudku ŠTS neobsahuje jediný dôkaz, ktorý by spochybňoval Tóthovu vierohodnosť. Najvyšší súd žiada, aby senát Ruženy Sabovej ešte raz vyhodnotil výpoveď bývalého šéfa kontrarozviedky SIS v kontexte s ďalšími dôkazmi.
Bol to práve Peter Tóth, kto polícii odovzdal auto Kia Rio s množstvom dôkazov a telefónom s komunikáciou Mariana Kočnera v aplikácii Threema. Tóth bol zároveň šéfom sledovacieho komanda, ktoré platili Kočner a Norbert Bödör, aby zbieralo kompromitujúce materiály na novinárov a politikov.
Najvyšší súd chce, aby si senát Ruženy Sabovej vypočul nahrávky medzi Marianom Kočnerom a svedkom Petrom Tóthom z obdobia, keď obžalovaného zobrali do väzby v zmenkovej kauze.
„Vykonaním tohto dôkazu súd získa prehľad o komunikácii obžalovaného Mariana Kočnera so svedkom po vzatí obžalovaného do väzby v inej trestnej veci a o rozsahu požiadaviek obžalovaného na uvedeného svedka. V konfrontácii s takto vykonaným dôkazom si súd bude môcť vytvoriť komplexnejší obraz vnímania tohto svedka nielen ako ‚kajúcnika‘ či exriaditeľa kontrarozviedky SIS, ale aj v súvislosti s jeho reakciami na priame podnety a požiadavky obžalovaného Mariana Kočnera,“ konštatuje Najvyšší súd.
Kľúčový USB kľúč: fotky zo sledovania Kuciaka
Špecializovaný trestný súd v rozsudku spochybnil opísanie fotografií Zoltánom Andruskóom, ktoré údajne videl v notebooku obžalovanej Aleny Zsuzsovej. Stotožnil sa s obhajcom Mariana Kočnera Marekom Parom, ktorému sa nepáčilo, že Andruskóovi ukazovali dookola tie isté fotografie zo sledovania Jána Kuciaka a on ich vždy opísal tak, že sú to tie, ktoré mu ukázala Zsuzsová, keď si u neho objednávala vraždu.
Kým advokát Mariana Kočnera Marek Para a ŠTS tvrdia, že fotky poznal, a teda nemôže ísť o relevantný dôkaz, Najvyšší súd to vidí opačne a považuje za dôkaz, keď Zoltán Andruskó „v každom procesnom postavení, v každom štádiu trestného konania potvrdil autenticitu predložených fotografií a nikdy netvrdil, že by malo ísť o iné fotografie než o tie, ktoré mu obžalovaná Alena Zsuzsová reálne ukázala“.
Dodáva, že ŠTS aj v tomto prípade vyhodnotil dôkaz izolovane, mal by ho doplniť o výpovede Petra Tótha a jeho sledovacieho komanda a zasadiť do kontextu.
V tejto súvislosti prikazuje Najvyšší súd Špecializovanému trestnému súdu, aby ako dôkaz vykonal USB kľúč s fotkami zo sledovania Jána Kuciaka. Podľa prokurátora dôkaz ukazuje na Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú, pretože obsahom preukazuje, že zdrojom informácií, ktoré dostali vykonávatelia vraždy, boli osoby z prostredia svedka Petra Tótha. „Tento dôkaz je nevyhnutné vykonať a vyhodnotiť jednotlivo i v spojení s už uvedenými dôkazmi...“ dodáva Najvyšší súd.
Andruskó spolupracoval aj po odsúdení, aj keď s výškou trestu nebol spokojný
Senát ŠTS predsedníčky Ruženy Sabovej verí Zoltánovi Andruskóovi, že si vraždu (nie zo svojej iniciatívy) objednal u Szabóa a Marčeka, zároveň mu však neverí, že si ju u neho objednali Kočner so Zsuzsovou. Kým v prípade odsúdenia Tomáša Szabóa existujú dôkazy, ktoré podporujú výpovede Zoltána Andruskóa, v prípade Zsuzsovej a Kočnera nepodporujú Andruskóove výpovede žiadne ďalšie dôkazy. Jednoducho v polovici výpovede súd Andruskóovi verí, v druhej nie.
Špecializovaný trestný súd vo svojom odôvodnení rozsudku konštatoval, že počas opakovaného výsluchu si „priamym pozorovaním svedka vytvoril vlastný názor na jeho spoľahlivosť i vierohodnosť vo vzťahu ku Kočnerovi a k Zsuzsovej“.
„Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, o čo prvostupňový súd opiera tento svoj názor, pretože ho bližšie nevysvetlil, a navyše má Najvyšší súd pochybnosti, či by podklad na zodpovedanie otázok spoľahlivosti a vierohodnosti svedka predsa len neprináležal skôr znalcom zo psychológie. Hodnotenie spoľahlivosti a dôveryhodnosti svedka by sa totiž nemalo opierať len o priame pozorovanie pri jeho výpovedi, ale skôr o konfrontáciu tohto dôkazu s ďalšími dôkazmi,“ konštatuje kriticky Najvyšší súd.
Najvyšší súd sa stotožnil s prokurátorom, podľa ktorého je z kontextu jasné, že Andruskó nevypovedal len s cieľom znížiť si trest. „Súd odignoroval skutočnosť, že svedok Zoltán Andruskó vypovedal v trestnej veci proti obžalovanému Kočnerovi a spol. pred súdom prvého stupňa až potom, ako bola jeho trestná vec právoplatne ukončená,“ dodáva Najvyšší súd. Dôležité je aj to, že na svojej výpovedi zotrval, aj keď uzavrel dohodu o vine a treste, za ktorú dostal podľa svojho názoru neprimerane vysoký trest.
Špecializovaný trestný súd sa bude musieť ešte raz dôkladne zaoberať výpoveďou Zoltána Adruskóa, ktorý tvrdí, že si u neho vraždu Jána Kuciaka objednala Alena Zsuzsová.
Najvyšší súd reagoval aj na výhrady senátu Ruženy Sabovej, podľa ktorej je svedok nepresvedčivý, keď má pri výpovedi poznámky. Podľa Najvyššieho súdu sú poznámky v poriadku. Navyše, poznámky mala pripravené aj Alena Zsuzsová.
Nepočúvajte médiá
Špecializovaný trestný súd v rámci odôvodnenia použil obrannú stratégiu, ktorou reagoval na potenciálne negatívne reakcie novinárov na oslobodenie Kočnera a Zsuzsovej. Ružena Sabová a jej senát tvrdia, že „súd nemôže podľahnúť vonkajšiemu tlaku a volaniu po rýchlom odsúdení a potrestaní osôb, ktoré sú už dlhodobo v médiách prezentované sťaby páchatelia“.
Najvyšší súd považuje nezaujatosť a nestrannosť za samozrejmosť a nemožno podľa neho používať záujem novinárov ako argument: „Odvolací súd je taktiež tohto názoru, že ktorýkoľvek súd, pokiaľ je orgánom garantujúcim v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a príslušných zákonov zákonnosť, spravodlivosť, a teda i nestrannosť a nezaujatosť voči všetkým stranám konania, rešpektujúc ich rovnosť, nemôže podliehať akýmkoľvek tlakom, a to ani mediálnym, a dokonca viesť o tom úvahy vo svojom rozhodnutí.“
Krátko po zverejnení oslobodzujúceho rozsudku zverejnil Denník N informáciu o tom, ako vraj hlasovali sudcovia v senáte Ruženy Sabovej. Naznačovali, že v senáte vznikol spor, ktorý mohol ovplyvniť rozhodovanie.
Predseda ŠTS Ján Hrubala tvrdí, že hlasovania boli dve – jedno o Marianovi Kočnerovi a druhé o Alene Zsuszovej. Kým v prípade Kočnera hlasovali všetci traja členovia senátu za jeho oslobodenie, v prípade volavky to bolo 2 : 1 v prospech oslobodenia. Podľa informácií Denníka N Rastislav Stieranka a Ivan Matel Ruženu Sabovú prehlasovali v pomere 2 : 1, čo bolo dôvodom toho, že senát oslobodil Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú spod obžaloby.
Ako si Špecializovaný trestný súd protirečí
V závere Najvyšší súd konštatuje zlyhanie ŠTS, ktorý odmietol doplniť dokazovanie pred vyhlásením rozsudku. ŠTS si podľa Najvyššieho súdu dokonca odporuje, „ak na jednej strane konštatoval, že nemal dostatok dôkazov na uznanie viny obžalovaných, avšak na druhej strane zamietol vykonanie celého radu dôkazov, ktoré strany navrhovali, resp. nevykonal dôkazy, ktoré boli i súdu zo spisu známe“.
Takým dôkazom boli napríklad smart hodiny, ktoré patrili Alene Zsuzsovej. Keď sa podľa časovej stopy v správach cez Threemu dozvedela Zsuzsová od Andruskóa o vykonaní vraždy, tep jej stúpol na 161; taký majú športovci pri vyššej fyzickej aktivite. Spôsobiť to môže aj adrenalín.
Bolo 7.26 h ráno po vražde Jána Kuciaka, keď Alena Zsuzsová napísala Marianovi Kočnerovi správu: A je to fpi..i. Pokračovali správami o snehu a zuboch. Zsuzsová však mala s niekým aj ďalšiu komunikáciu cez Threemu.
„... s nezistenou osobou v čase od 5.09 h do 7.01 h a následne od 7.01 h do 7.26 h. Až po tejto komunikácii oznámila obžalovanému, že jeden už vypadol. Medzi 7.34 až 7.37 h sa uskutočnila ďalšia komunikácia cez aplikáciu Threema, pričom o 7:35:21 mal dátový prenos Zoltán Andruskó. Bezprostredne po tomto dátovom prenose stúpol pulz obžalovanej na 161 úderov za minútu,“ konštatuje prokurátor, ktorý sa opiera o údaje zo smart hodiniek obžalovanej Zsuzsovej. Nikdy predtým ani potom taký vysoký pulz nemala.
Najvyšší súd uzatvára sériu rád, návodov a príkazov upozornením, že ŠTS je tentoraz povinný vykonané dôkazy náležite prehľadne a zrozumiteľne odôvodniť. Súd nižšieho stupňa zároveň Najvyšší súd zaväzuje spomenuté dôkazy vykonať spôsobom, aký podrobne opisuje vo svojom rozhodnutí.
