Supercelárne búrky sa na Slovensku vyskytujú roky. S meteorológom sme sa porozprávali, ako vznikajú a ako ich odlíšiť od obyčajných búrok.
Takmer vôbec sa nedá predpovedať, kde taká búrka vznikne, často je veľmi náročné vizuálne ju oddeliť od obyčajnej prietrže mračien. Keď však udrie, prináša so sebou aj nebezpečné javy. Supercelárne búrky nie sú trendom leta 2021, aj keď to tak môže vyzerať. V instagramovej ankete približne 68 % sledovateľov Refresheru z viac ako 10-tisíc respondentov odpovedalo, že tento rok počuje o supercelách prvýkrát.
Miroslav Šinger zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) upozorňuje, že supercelárne búrky sa v našej oblasti vyskytujú dlhodobo. On sám sa ich analýze venoval v bakalárskej, diplomovej aj dizertačnej práci.
Termín „supercela“ poznáme v našich končinách minimálne 10 rokov. „V roku 2017 sme zaznamenali až 30 dní so supercelou, čo je takmer dvakrát toľko ako v tomto roku,“ povedal Refresheru meteorológ, ktorý sa supercelám venuje po odbornej stránke.
„Približne v troch štvrtinách týchto dní bol v súvislosti so supercelou zaznamenaný aj nebezpečný sprievodný jav, ako napríklad prívalový dážď a bleskové povodne, silný vietor, veľké krúpy alebo ich veľké množstvo. Tieto javy spôsobovali škody, o ktorých často referovali médiá aj my v SHMÚ – a bežne sa v nich používal termín supercela,“ dodáva Šinger, podľa ktorého nemôžeme hovoriť o silných supercelárnych búrkach ako o novinke. Sám však patrí medzi odborníkov, ktorí robia všetko pre to, aby tento termín verejnosť poznala.
Faktom zostáva, že supercelárne búrky po sebe počas uplynulých týždňov zanechali veľkú spúšť a majetkové škody. Našťastie, nevyžiadali si žiadne ľudské životy.
- Čo sú supercelárne búrky a ako vznikajú.
- Čo robiť, keď sa supercelárna búrka objaví.
- Ako vníma meteorológ aktuálny vývoj veľmi turbulentného počasia.
- Aký bude začiatok jesene.
- Prečo sa Slovenský hydrometeorologický ústav zameriava na krátkodobé predpovede počasia.
- Prečo sa supercelárne búrky najčastejšie vyskytujú na východe Slovenska.
Supercelárne búrky rotujú a produkujú veľké krúpy
Najmä obyvatelia východného Slovenska vedia, že nie je búrka ako búrka. Extrémne silný nárazový vietor a obrovské krúpy aj v uplynulých rokoch ničili úrodu, autá a váľali stromy. Desiatky nočných výjazdov hasičov aj niekoľkokrát týždenne sú pri supercelárnych búrkach nevyhnutnosťou. Odstraňujú najmä popadané stromy na ceste, ale čerpajú aj vodu zo zaplavených pivníc.
Miroslav Šinger zo SHMÚ pre Refresher vysvetlil, čo supercelárne búrky sú. Treba si ich predstaviť ako kombináciu dvoch prúdov – výstupného a zostupného. Druhý menovaný môžeme jednoducho zadefinovať ako dážď, výstupný je pre laika ťažšie identifikovať:
„Určite je v každej búrke prítomný a predstavuje zdroj teplého a vlhkého vzduchu, ktorý sa dostáva do vyšších hladín, v ktorých následne prebiehajú zrážkotvorné procesy. A práve vo výstupnom prúde spočíva podstatný rozdiel v prípade superciel. Ich výstupný prúd rotuje, v dôsledku čoho je intenzívnejší a stabilnejší ako v prípade búrok bez rotácie,“ vysvetlil Šinger.
Dodáva, že práve rotácia spôsobuje, že búrka je silnejšia a dokáže vyprodukovať silnejšie zrážky a veľké krúpy.
Tie s priemerom 5 až 7 centimetrov sa objavili počas minulých rokov aj na Slovensku a ničili kapoty aj okná na autách. „Ak majú krúpy priemer aspoň 5 centimetrov, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou povedať, že sú zo supercely, pretože ostatné búrky nemajú dostatočne silný výstupný prúd, aby boli schopné takéto veľké krúpy vyprodukovať.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké najväčšie krúpy zaznamenali na Slovensku a aké vo svete.
- Aké nebezpečné javy, čo sa týka počasia, budú pribúdať.
- Ako vníma meteorológ aktuálny vývoj veľmi turbulentného počasia.
- Aký bude zvyšok leta.
- Čo robiť, keď ťa supercelárna búrka zastihne v aute.
